Adam Ondrejička

Pamätám si ten deň presne. Snívalo sa mi o tom už niekoľko nocí predtým. Ráno, kedy som vstala s pocitom, že už nič nedáva zmysel. Každý z nás pozná ten pocit, keď sa všetko začne rúcať. Pre mňa to bola strata milovaného človeka a spolu s tým prišiel aj pocit prázdnoty v práci, v priateľstvách... v živote.

„Ako ďalej? Je toto všetko?“ – pýtala som sa seba samej každé ráno. Zrazu mi napadla moja stará priateľka Monika. Vždy bola tá, ktorá vedela nájsť odpovede tam, kde ostatní videli len otázky. „Vyskúšaj tarot,“ povedala mi. „Neboj sa, karty ti nepovedia, čo máš robiť, ale ukážu ti, čo už vieš.“

Skepticky som sa pousmiala, ale niečo vo mne cítilo, že nemám čo stratiť. Bolo to, ako keď sa potápate a zrazu cítite, že vám niekto podáva záchranné lano.

Na to stretnutie s Monikou nikdy nezabudnem. Priniesla malú škatuľku plnú tarotových kariet a položila ju na stôl. „Si pripravená?“ spýtala sa. V duchu som si hovorila, že to bude len hra, niečo, čo ma na chvíľu rozptýli. Ale akonáhle som karty vzala do rúk, pocítila som niečo zvláštne. Boli ako zrkadlo, ktoré odráža niečo hlboko skryté vo mne.

Položila som svoju otázku: „Kadiaľ mám ísť? Čo ma čaká?“ Monika sa usmiala. „Opýtaj sa sama seba, nie mňa. Karty ti len ukážu, kde si a kam môžeš ísť.“

Rozložila som karty a pozrela sa na obrázky. „Veža.“ V tej chvíli som ani nevedela, čo to znamená, ale cítila som, že sa niečo musí zmeniť. Niečo sa muselo zrútiť, aby som mohla postaviť niečo nové.

V nasledujúcich týždňoch som sa k tarotu vracala čoraz častejšie. Nehľadala som konkrétne odpovede, ale zrazu mi karty začali dávať zmysel. „Smrť,“ ukázala karta pri ďalšom čítaní. Nebola to doslovná smrť, ale transformácia. Cítila som, ako sa vo mne niečo mení, pomaly, ale isto.

A potom prišla „Hviezda.“ Bola to nádej. Po všetkých tých mesiacoch temnoty som konečne cítila, že niečo prichádza. Zrazu som vedela, že to nie je koniec, ale nový začiatok. Ako keď slnko pomaly prechádza cez oblak a jeho svetlo sa zrazu odráža na vašej tvári. „Bude to dobré,“ zašepkala som sama sebe. Možno prvýkrát po dlhom čase som tomu naozaj uverila.

Stretnutia s Monikou a tarotom sa stali pravidelnou súčasťou môjho života. „Čo je najväčšia lekcia z toho, čo ti karty ukazujú?“ spýtala sa ma raz. Nevedela som hneď odpovedať. Ale postupne som pochopila, že to nebolo o tom, aby mi karty povedali, čo mám robiť, ale aby mi ukázali cestu, ktorá už bola vo mne.

„Všetko má svoj čas,“ hovorila mi Monika. A mala pravdu. Už to nebolo o tom, ako rýchlo nájdem odpovede, ale o tom, aby som pochopila, že som schopná ich nájsť sama.

Dnes, keď si spomínam na ten čas, uvedomujem si, ako veľmi mi tarot pomohol. Nie ako nejaký mystický nástroj na predpovedanie budúcnosti, ale ako sprievodca na ceste k sebe samej. Naučila som sa veriť svojej intuícii, počúvať svoje vnútorné hlasy a hlavne... veriť, že z každého pádu sa dá znovu postaviť.

Monika mi vždy hovorila: „Nič nie je stratené, pokiaľ si ochotná hľadať svetlo.“ Tarot mi toto svetlo ukázal. Ukázal mi, že aj keď sa veci zdajú byť zlé, vždy existuje cesta von – cesta, ktorá vedie k uzdraveniu, premene a nakoniec k znovuzrodeniu.

Nikdy by nečakala, že sa to udeje: Ako TAROTOVÉ KARTY ukázali Katke svetlo na konci tunela?

Výber pre vás

Nikdy by nečakala, že sa to udeje: Ako TAROTOVÉ KARTY ukázali Katke svetlo na konci tunela?

Súvisiace články

Tragická smrť mladých hokejistov: Manželka jedného z nich oznámila tehotenstvo na jeho pohrebe!

Nešťastnica Jiřina Bohdalová (93): Jej pražskú vilu VYTOPILO, už zasahovali inštalatéri, OCH!

Nazrite do ZÁKULISIA fotenia Mirky Luberdovej: Aha, ako sme ju VYPARÁDILI!

Ahá, tak pre TOTO nie je ešte ŽENATÝ! Pavol Plevčík PRIZNAL PRAVDU o tom, prečo je v 40-ke sám!

Je ZDRAVÉ cvičiť počas MENŠTRUÁCIE? Budete PREKVAPENÉ: Odborníčka to uviedla na pravú mieru

Výber pre vás