Čo rád robíte po práci?

– Čítam politologické, filozofické a teologické knihy. Okrem toho športujem, čo patrí k mojej náplni práce, lebo by bolo smiešne, ak by si človek, ktorý robí to, čo ja, nemohol zapnúť košeľu pod krkom. Ale mňa to aj baví a ako bývalý reprezentant Československa v plávaní som od športu trochu závislý. Behám, cvičím a hrám tenis.

Bavia vás aj zimné športy?

– Som asi jediný Martinčan, ktorý nelyžuje. Už viac ako polovicu života žijem v Bratislave, ale pôvodom som z Martina a tam sa mnohí narodia s lyžami na nohách. Mám na to oficiálnu výhovorku, že ako reprezentant som si nemohol dovoliť zranenia. Takže aj keď zo strany môjho otca bola snaha ma to naučiť, toto som odbojkotoval. Ale viem sa sánkovať, spúšťať na igelite a viem sa guľovať. (smiech)

K športu vás teda viedli rodičia?

– Ako dieťa som mal vraj vpadnutý hrudník a doktori im poradili, aby som začal plávať. Trochu sa to podobá na príbeh Forresta Gumpa, aj keď to nebol hendikep, skôr taký impulz. Začal som plávať kvôli hrudníku a nemal som ešte ani 15 rokov, keď som sa stal najmladším majstrom Československa dospelých. Plávanie a môj tréner Mikoláš ma pozitívne ovplyvnili na celý život – aj vďaka nim som dnes tým, kým som. Preto som vďačný aj za celú tú drinu a odriekanie.

Dokážete dnes už len tak oddychovať?

– Viem si vyložiť nohy na gauč a len tak premýšľať, ale neviem sa nudiť v zmysle, že to je otravné. Nerozumiem tomu, ako sa ľudia môžu ocitať v takýchto otrávených stavoch, veď svet je taký nádherný a život požehnaný dar. Jeden múd- ry človek mi povedal, že najzaujímavejšia časť sveta sa nachádza medzi našimi dvomi ušami. Keď sme sami so sebou, vytvára sa nám priestor, aby sme sa do neho ponorili a je veľmi smutné, keď to nevieme. Potvrdil to nedávny výskum, pri ktorom ľudí nechali samých bez vonkajších podnetov, bez možnosti počúvať hudbu, četovať či fejsbúkovať a mali len dve možnosti: Buď budú premýšľať, alebo si strelia elektrický impulz.

– Áno. Veľmi málo ľudí vydržalo byť tých pár desiatok minút len sám so sebou bez toho, aby si elektircký impulz nedalo.

Vy ste to dokázali vždy?

– Nemyslím si, že som v tom musel prekonať nejaký vývoj. No dnes je to pre mladých ľudí asi ťažšie, lebo podnetov, ktorými sme zaplavení, je viac ako kedysi.

Vám samota neprekáža.

– Ja ju dokonca potrebujem na to, aby som mohol premýšľať, pochopiť to, čo zažívam a prísť s novými nápadmi.

Čiže oddychujete pri premýšľaní a knihách?

– Záleží, kedy to je. Ak o pol tretej ráno, tak si len zapnem Frasiera alebo Pestúnku Fran, alebo niečo, s čím asi budem smiešny a trápny, ale to je presne to, pri čom dostanem preč z hlavy ostatné veci. Keď si v tom čase aj niečo prečítam, tak nič odborné, ale beletriu alebo ľahkú literatúru, veľmi rád čítam aj krátke poviedky. Keď si poobede vyložím nohy, tak si zapnem tenis alebo si pustím hudbu.

Navonok pôsobíte tak, že váš život je plný obmedzení. Je to pravda?

– Neviem, kde toto vzniklo, lebo v skutočnosti som veľký hedonista, aj čo sa týka jedla, aj čo sa týka života. Len jedna vec je hedonista vo štvrtej cenovej skupine a druhá hedonista toho, čo si človek sám vyberá. Pre mňa hedonizmus nie je o objeme, plnom bruchu a mastnej brade, ale o vnútornom naplnení. A to mi môže dať aj to, keď pokosím trávu, zahrám si tenis, alebo si prečítam niečo, čo mi spojí veci, o ktorých som uvažoval.

No nejaké pravidlá asi dodržiavate?

– Ale áno, samozrejme. Pravidlá sú dôležité, celý vesmír je na nich založený a treba ich rešpektovať aj v osobnom živote. Usilujem sa o to, ale ani zďaleka nie som dokonalý a ani nemám túto ambíciu, lebo by to bolo možno aj arogantné. Mám problém s tým, že keď tvorím, pracujem v noci. Určite to má dôsledky na mojom zdraví, ale súčasne ma to vnútorne obohacuje, takže je tam rovnováha.

Zhrešíte občas aj v strave?

– To závisí od toho, ako si to definujeme. Sú potraviny, ktoré nezjem, ani keby som dva dni nejedol.

– Klobásu, salámu... veci, ktoré som 27 rokov nezjedol. Žiadne mäso, údeninu, vnútornosti... To pre mňa nie je v kategórii potravín. Ale dobrý americký cheesecake alebo brownies, to si dám.

– Z našich slovenských, ktoré pochádzajú z rakúsko-uhorskej monarchie, ako sú krémeše, veterníky a laskonky... z tohto mňa nič nepriťahuje, práve naopak, odpudzuje ma to, pretože neznášam presladené mastné krémové zafarbené veci. Takže s tým nijako nemusím zápasiť. V detstve som toho pojedol dosť, obidve staré mamy boli výborné kuchárky, pekárky, cukrárky a mama je doteraz. Pamätám si Vianoce, keď sme mali asi dvadsaťšesť druhov zákuskov. Toto mňa už neláka, ale po každom jedle si dávam kúsok horkej čokolády, neviem, či to je zhrešenie.

✔ O akej vašej vlastnosti nevieme?

– Nepoznáte ma možno ako človeka, ktorý je veľmi zvedavý. Prenáša sa to do mojej práce aj do celého života.

✔ Čo pre vás znamenajú ženy?

✔ Čo sa vám na nás páči?

– Dokážete byť oveľa emotívnejšie ako muži. Sedíte oproti sebe, skáčete si do reči, ale rozprávate sa. Keď sú spolu muži, pijú pivo a pozerajú jedným smerom. Prejavujete vnútro a to vraj chráni ženské srdce.

O Igorovi Bukovskom sa hovorí, že je askét, pravda je ale iná: Aha, k čomu sa priznal! Týmto sa kedysi kŕmil

Výber pre vás

O Igorovi Bukovskom sa hovorí, že je askét, pravda je ale iná: Aha, k čomu sa priznal! Týmto sa kedysi kŕmil

Súvisiace články

Bukovský: Aj vy pijete kávu nalačno? Keď zistíte, čo si tým vlastne spôsobujete, už to nikdy neurobíte

Bukovský: Aj vy ste podľahli bielkovinovej diéte? Ak si nedáte pozor na toto, vaše zdravie sa môže zrútiť

Janku trápi zápcha: Keď Bukovskému opísala, čo raňajkuje, hneď mu bolo jasné, kde robí veľkú chybu

Výber pre vás