Martina Homoliak

Dominika Stará prvýkrát oslavovala Deň matiek. Na svoj Instagram pridala krásnu fotografiu so synčekom Miškom, ktorý rastie ako z vody. 

"Dnes prvýkrát oslavujem Deň matiek a ešte stále tomu nemôžem uveriť... Som MAMA a Pánbožko mi zveril do rúk tohoto nádherného a tak úžasného chlapčeka. 💙 Milujem ho viac ako svoj život. Zároveň vzdávam hold všetkým mamám - najmä tej mojej najlepšej a najúžasnejšej. Práve k nej vzhliadam pri výchove Miška a verím, že raz sa mi podarí byť aspoň sčasti takou dobrou maminou, akou mi bola a stále je tá moja, ❤️" napísala dojemné slová Dominika. Prečítajte si aj krásny rozhovor, ktorý nám poskytla.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://casprezeny.pluska.sk/gal/celebrity/dominika-stara-ukazala-synceka-plnej-krase-rastie-ako-vody-ta-tvaricka-roztopite">FOTO nájdete v galérii.</a>

Čo pre vás znamená máj?

Vždy som túžila po láske, ale zároveň som jej vždy veľa dostávala – od rodičov, súrodencov, teraz od manžela a už aj od syna. Keď sa na neho pozriem, rehoce sa od ucha k uchu, konečne sme v štádiu, keď mi vie tú lásku opätovať. V láske vidím zmysel života a myslím si, že svet by bol bez nej veľmi smutným miestom.

Ste šťastne vydatá. Ako ste sa zoznámili s manželom?

Hľadala som byt v Šamoríne, inde som bývať nechcela. Tatino našiel novostavbu v Hamuliakove. No povedala som, že do dediny nejdem. Ale keď už si otec dal tú námahu a hľadal, tak som sa tam išla pozrieť. A stretla som tam takého pekného chlapa. On ma evidentne spoznal, lebo si dal tú námahu a o tri dni mi napísal na Instagrame. Pamätám si, že sa ma pýtal, či poznám okolie, či som rozhodnutá pre dvoj- alebo trojizbový byt. Tak sme sa dali do reči, začali sme sa stretávať a zistili sme, že máme veľa spoločného a že sa aj celkom ľúbime. Po pár mesiacoch sme sa dali dokopy a potom to malo pomerne rýchly spád. (Úsmev.)

Kedy ste pochopili, že Michal je ten pravý?

Stále tvrdím, že nám korona pomohla. Boli lockdowny, zrazu sme obaja ostali doma, mali sme veľmi veľa času, ktorý sme trávili u našich v Šamoríne. Michal bol v Bratislave sám, takže vždy ráno prišiel, šli sme si zacvičiť, na prechádzku, najedol sa u nás a večer odchádzal domov. Takto sme strávili asi dva mesiace a zistili sme, že to myslíme spolu vážne. (Úsmev.) A otec nám dal takého chrobáka do hlavy. Riešili sme, že ja kupujem svoj byt, Michal svoj, a otec povedal: „Vidím, kam to speje, tak čo nekúpite jeden?“ Rozmýšľali sme nad tým a povedali sme si o. k. Tam ma po polroku požiadal o ruku. V strede našej obývačky, kde bol vtedy jeden stolík. Ale ten byt nás spojil, tak­že to bolo také pekné. Nakoniec sme sa vzali počas najprísnejšieho lock­downu, na svadbe bolo 14 ľudí a oslava u rodičov v obývačke. Dodnes na to spomíname a raz budeme rozprávať malému aj vnúčatám, že to bolo najlepšie rozhodnutie, ktoré sme spravili. (Úsmev.)

Čo vás naučilo manželstvo?

Byť trpezlivou. S manželom sme rozdielne povahy – ja som raketa a on je skôr taký komótny. Ja musím mať naplánované veci, on je spontánny. Myslím si, že jeden od druhého sa učíme protiklad, ktorým zatiaľ nie sme. Michal dokáže byť trpezlivý, ja chcem mať všetko hneď. Učí ma, že to, ako chcem veci alebo ako ich vidím, nie je ten jediný, respektíve ten najsprávnejší pohľad na vec. Učí ma byť lepším človekom, je takým mojím učiteľom do života a som za to veľmi vďačná. Nemyslieť si, že človek je majster sveta a len ten jeho názor je správny. Tomuto ma učí manželstvo. A ešte každodennej väčšej láske a nesebeckosti. Lebo už to naozaj nie je len o tom, čo chcem ja, ale čo chceme my. 

Vraví sa, že lásku svojho života porodí žena sama.

Myslím si, že s láskou svojho života som splodila druhú lásku svojho života. (Úsmev.) Stále tvrdím, že v prvom rade som manželka, pretože bez toho by som nebola mama. Teraz, keď som mama a malý nás veľa potrebuje, snažím sa dodržať svoje predsavzatie, ktoré som mala už počas tehotenstva. Nikdy nezabúdať na to, že v prvom rade som manželka a že aj môj manžel je dôležitý. Nechcem, aby sa v živote cítil zanedbaný alebo aby som mala pocit, že nemáme na seba čas. To totiž dokáže celkom pokaziť manželstvo. Aj doma som videla, že mama mala vždy čas na môjho otca. A nám ako deťom nikdy nič nechýbalo. A presne to isté chcem pre svoju rodinu. Takže súhlasím s tým, že malý Miško je láska môjho života, ale tá prvá láska môjho života je môj manžel. (Úsmev.)

Miško dostal meno po tatinovi. Boli aj iné alternatívy?

Pre prvého syna nie. Dievčatko sme chceli pomenovať Eliška. Hneď som Michalovi povedala, že ak by sme mali syna, chcem Miška. On s tým nemal problém. Mne sa to meno veľmi páči. Keď som bola mladšia, bezdetná, bez manžela, hovorila som, že také meno by som raz chcela dať svojmu dieťaťu. Priala som si, aby to bola minikópia manžela, lebo on je moja lepšia polovička. Iné meno tam ani nefigurovalo.

Aké je Miško bábätko?

Dieťa za odmenu. Už keď som prišla z pôrodnice, vstával o jednej v noci a o piatej. To už bolo takmer ráno a po pár týždňoch začal vstávať len raz. Cez deň máme aj lepšie, aj horšie dni, ale pre mňa je smerodajná noc. Predsa len, keď je človek vyspatý, cez deň toho viac zvládne. A v noci je úžasný.

Ako dlho ste vegetariánka?

Pôvodne som bola vegánka nejakých päť-šesť rokov, ale potom som otehotnela a pýtala som sa gynekologičky, či je to v poriadku. Vravela, že mäso nemusím jesť, ale aby som zaradila aspoň vajcia, ryby a nejaké mliečne výrobky. Mám kopu intolerancií – nemôžem lepok, kravskú bielkovinu, histamín –, takže tomu som prispôsobila jedálniček, ale kozie, ovčie produkty, vajíčka, to si občas dám. Takisto aj ryby, hoci ich až tak nemusím. V tehotenstve som ich jedla a teraz ich jem, pretože dojčím, tak aby mal všetko, čo potrebuje. (Úsmev.)

Manželovi nechýba mäso?

Absolútne nie. Aj som sa ho to pýtala. Keď som bývala u našich, tak som svojim bratom varila aj mäso. Ale on ho má raz za týždeň, keď ideme k našim na obed. Mama ho vždy urobí. Povedal mi, že si odeň neodvykne, ale doma ho nepotrebuje ani nechce. Nie je typický mäsožravec. Samozrejme, keď si ideme niekam sadnúť, tak určite nepohrdne dobrým burgerom. (Smiech.) 

Istý čas ste žili v USA. Čo vás tam priviedlo?

Spev, hudba a nadobúdanie nových skúseností. Tam som začala písať piesne. Paradoxne, v angličtine mi to vždy išlo lepšie ako v slovenčine. Možno je to tým, že angličtina je spevavejší jazyk. Ale aj slovenčina je krásna, takže som sa opäť pretransformovala. Povedala som si, že kým študujem na vysokej škole, na ktorej som bola externe, online, tak mám možnosť nazbierať skúsenosti. Keď som mala 26, vrátila som sa na Slovensko.

Čo bolo impulzom na návrat?

Veľmi som túžila po rodine, chcela som sa usadiť a vedela som, že nie v Amerike. Som veľmi rodinne založená a nevedela by som tu nechať rodičov, súrodencov a spraviť im to, že svoje vnúčatá nebudú vidieť vyrastať. Spravila som fantastické rozhodnutie, lebo keď som sa vrátila, začal sa kovid. Takže buď by som sa musela vrátiť, alebo by som veľmi dlho ostala bez rodiny, čo si neviem predstaviť. (Úsmev.)

Nechýba vám občas život za veľkou mlákou?

Musím povedať, že nie. Bolo to super, pretože som bola slobodná, nemala som deti, po nociach som nahrávala v štúdiu. Bolo to vzrušujúce, ale teraz, keď som sa vydala, život nabral iný smer a človek má trochu inak usporiadaný rebríček hodnôt. Na prvom mieste je moja rodina. Nech mám upratané v domácnosti, nech má manžel čisté veci do práce, nech je vždy navarené. Už som nabrala dospelácke priority. Hudbu milujem, venujem sa jej naďalej, mám rozbehnuté aj projekty mimo hudby, ale stále je na prvom mieste rodina. 

Ľudia vás poznajú aj vďaka účinkovaniu v Superstar. Ako si na tie časy spomínate?

Boli krásne. (Úsmev.) Počas poslednej nás pozvali spievať našu hymnu. Bohužiaľ, nebola som, lebo už som bola vo vysokom štádiu tehotenstva a gynekologička mi to neodporúčala. Ale vtedy som si zaspomínala na tie časy, že to bolo krásne, niečo nové. Keby som tam mala ísť s touto hlavou, určite by som neváhala a šla by som znova. (Smiech.)

Môžu sa fanúšikovia tešiť na nejaké novinky?

Určite sa môžu tešiť na nové pesničky. Mám niečo v zásuvke nahraté, zmixované, len klip k tomu treba natočiť. Lenže som otehotnela, takže vtedy šli tieto povinnosti bokom. (Smiech.) Jediná pesnička, ktorú som nahrala, bola tá pre nášho syna, kde som prezradila aj pohlavie. Tak som si to vysnívala. (Úsmev.) Som aktívna mamička a mám aj iné projekty, nielen hudobné. So šikovnou kamarátkou, ktorá je krajčírka, chystáme kolekciu pre detičky a mamičky. Mňa niekedy zaráža, čo si za to ľudia a obchody dokážu vypýtať. Povedala som si, že viem, aké sú približné náklady, samozrejme, treba prirátať nejaký zisk, ale my na to ideme ľudsky. Veľmi ma baví vymýšľať nové veci, dá sa to robiť pomaly pri tom, ako dojčím malého. (Smiech.)

Čo by ste odkázali ženám, ktoré ešte nenašli svoju spriaznenú dušu?

Verím v to, že v srdci nie je tá túžba len tak pre nič za nič. Je tam pre to, aby raz bola naplnená. Ale ťažko povedať kedy. Moja mama bola už v 22 rokoch mamou. Viem, že bola iná doba, ale vždy som túžila byť mladou mamičkou. Vydala som sa nakoniec v 27. Takže človek mieni, Pán Boh mení, ale prišlo to. A keď sa na to spätne pozriem, prišlo to v najlepší možný čas. Skôr by som nebola na to taká pripravená. Myslím si, že človek sa aj osobnostne potrebuje vyvinúť, aby bol zrelý na vzťah. Takže určite im odkazujem, že ono to raz príde, keď to nebudú čakať. (Úsmev.) 

Dominika Stará ukázala SYNČEKA v plnej kráse: Rastie ako z vody, a tá tvárička! ROZTOPÍTE SA

Výber pre vás

Dominika Stará ukázala SYNČEKA v plnej kráse: Rastie ako z vody, a tá tvárička! ROZTOPÍTE SA

Súvisiace články

Dominika Stará si užíva prvé dni so synom: Aha, v čom ho kočíkuje! A tá zavinovačka NEMÁ CHYBU

Dominika Richterová priznáva: TÚTO hroznú vlastnosť mám po mame a... Zadaná?!

Dominika Kavaschová takto vidí svoju svadbu a... Aký je Ivo z Divokého anjela NAOZAJ?

FOTO Dominika Stará sa stala mamou: Synček dostal krásne meno...

Čomu sa venuje najmladšia zo sestier, Ester Geislerová? TAKTO najradšej trávi čas s priateľom

Dominika Stará išla von kočíkovať, ten SVETER bol TOP! Jéééj, ako už jej malý princ vyrástol

Výber pre vás