Ako študentka som sa vždy tešila na nové vydanie Nového Času pre ženy a jeho pestrý obsah. Dnes mám to šťastie, že ho spolu s mojimi kolegyňami tvorím pre vás aj ja a veľmi ma to baví. Rada prinášam v jednotlivých rubrikách nové informácie, zaujímavé postrehy, i moje vlastné myšlienky. Okrem domácnosti, vzťahov, zdravia, ezoteriky či hlavnej témy, píšem aj skutočné príbehy, ktoré sa stali mojou srdcovkou. Keď som začala spracovávať príbehy, ktoré vytvoril sám život, prišla tá najväčšia radosť z práce v časopise. Rada dostávam do povedomia osudy žien, ktoré nemajú v živote na ružiach ustlané a napriek tomu sa nevzdali. Rovnako obľubujem také, v ktorých sa ženy inšpirujú navzájom. Vďaka nim i ja sama napredujem.

Soňa Andrisíková

<h3><strong>Máte viacero moderátorských polôh. Ktorá je vaša obľúbená – v rádiu, televízii alebo v šou s ​obecenstvom?</strong></h3>
<p>– Vyhovujú mi všetky moje verzie, pretože pri všetkých sa dokážem v&nbsp;niečom inom vyblázniť a&nbsp;usadiť do svojho „prirodzena“. Nejde o&nbsp;to, kde to robím, ale čo tam robím a&nbsp;s&nbsp;akým obsahom. Baví ma robiť pokojnejšie rozhovory v&nbsp;rozhlasových Spojkách, ale aj šou so Sajfom, keď je to celé na „šialený voľnobeh“, baví ma Trochu inak s&nbsp;Adelou, lebo je to s&nbsp;obecenstvom. Veľmi sa viem blázniť v&nbsp;Chart Show, uvoľním sa v&nbsp;Milujem Slovensko a&nbsp;vo Dvoch na jedného, čo je tvorivé a náročné, ale veľmi ma to baví.</p>
<h3><strong>Ostaňme pri tolkšou, podľa čoho si vyberáte hostí, musia byť „trocha iní“?</strong></h3>
<p>– Neviem, či sa ten názov nepreceňuje, ale ak sú tam ľudia, ktorých bežne poznáme, snažím sa na ich príbeh alebo na nich pozrieť trochu inak, ale zas nechcem, aby to bolo nasilu. A&nbsp;potom sú tam ľudia, ktorí sa zaoberajú trochu inými témami, ako sa riešia bežne v&nbsp;médiách. Napríklad nedávno som tam mala psychologičku, ktorá sa zaoberá terapiou pre pôvodcov domáceho násilia. A&nbsp;to je úplne iný pohľad na túto tému. Alebo som tam mala filozofku pani Annu Hogenovú, ktorá sa inak pozerá na to, ako by sme mali uchopiť spokojný život, alebo napríklad Fera Jokea, s&nbsp;ktorým sme sa bavili trochu inak. Teda nejde len o&nbsp;ľudí, ale aj o&nbsp;témy a&nbsp;pohľady. Nesilím to, aby to bolo za každú cenu trochu inak. (Úsmev.)</p>

<h3><strong>Ľudia, ktorých ste spomenuli, majú rôzne profesie. Nemali ste niekedy problém ukočírovať rozhovory s&nbsp;nimi?</strong></h3>
<p>– Myslím si, že je fajn, keď sa všetky témy posúvajú v&nbsp;nejakom nadhľade. Nadhľad je jediný uhol pohľadu, z&nbsp;ktorého dokážeme veci pochopiť v&nbsp;celkovom kontexte, a&nbsp;od nadhľadu je to blízko k&nbsp;odľahčeniu alebo k&nbsp;humoru. Humor je vždy viac, ako keby sme sa tam prepadávali do nejakej mrchavej ťažoby. Takže sa snažím mať nadhľad a&nbsp;potom sa aj vážnejšie témy dajú prirodzeným a&nbsp;spontánnym spôsobom podať prijateľnejšie.</p>

<h3><strong>Spomenuli ste ťaživé témy. Je vaším cieľom vnášať humor a ​ľahkosť do rozhovorov o&nbsp;takýchto témach?</strong></h3>
<p>– Áno, myslím si, že sa to dá. Napríklad k&nbsp;samotnej téme, ako prijať smrť, sa humor nehodí a počas konkrétnych siedmich minút sa k humoru nedostaneme, ale v ôsmej niekam odbehneme, kde sa osviežujúco zasmejeme. Podstatné je, aby sa žiadna téma nepodávala s&nbsp;príchuťou drámy alebo ťažoby, pretože aj najťažšie témy, podané s&nbsp;pochopením, so súcitom a&nbsp;s&nbsp;nadhľadom a&nbsp;nie s&nbsp;ľútosťou, drámou a&nbsp;ťažobou, sa tak ľahšie prijímajú a&nbsp;ľudia nemajú pocit, že sú zaťažení nejakým ťažkým balvanom. Takže základ je nehodnotiť, ako je niečo hrozné alebo ťažké, ale uvedomiť si, že toto je takto. Je na nás, aký postoj si zvolíme. Snažím sa mať postoj nenálepkovania a&nbsp;neposudzovania.</p>

<h3><strong>Mali ste niekedy pocit, že ste trochu iná ako ostatní, napríklad v ​detstve?</strong></h3>
<p>– Myslím si, že deti nevyhodnocujú, že sú iné, vždy som sa cítila zapojená do kolektívu. Okrem škôlky, čo som veľakrát spomínala, že keď tam príde inak hovoriace dieťa, tak, samozrejme, je outsiderom. Celkovo som si pripadala, že nastala u&nbsp;mňa svetová velezrada. (Smiech.) Vizuálne som sa tak vnímala, že nie som celkom štandardný typ, najmä keď som sa častejšie objavovala v&nbsp;televízii. Bolo mi jasné, že asi som iná. Ale príliš som sa na to neupínala, lebo byť inou neznamená, že mám nejakú väčšiu hodnotu.</p>
<h3><strong>Číslo, v&nbsp;ktorom bude uverejnený náš rozhovor, sa venuje téme nebyť perfektnou. Máte rada svoje nedokonalosti?</strong></h3>
<p>– Myslím si, že mám len dokonalosti. (Smiech.) Ak je niečo nedokonalé, tak to ešte nie je. Teda, keby ma niekto nedokonal, nemôžem chodiť po tejto zemi. Som dokonalá a&nbsp;dokonaná aj s&nbsp;aktuálnymi vyrážkami, aj vysunutou platničkou, aj so všetkým. To, čo my považujeme za dokonalosť, je jedna fikcia nášho ľudského ega, ale dokonalosť je všetko, aj my.</p>

<h3><strong>Takže ani nedokonalosti partnera nie sú?</strong></h3>
<p>– Partnera máme vždy dokonalého, lebo máme toho, ktorého aktuálne potrebujeme. Vždy nám prináša ideálnu správu aj o&nbsp;nás samých. Napríklad, ak nemáme dostatočnú sebaúctu, budeme mať partnera, ktorý nám ukáže, ako si seba nevážime. Ak ľudia riešia ideálneho partnera, je to ten, ktorého práve máme. Prišiel nám ukázať, čo sa máme naučiť a&nbsp;uvedomiť si.</p>
<h3><strong>To je pekné a ​pravdivé. A teda v tomto duchu, dovolíte si byť napríklad lenivá alebo mať neupratanú domácnosť?</strong></h3>
<p>– S&nbsp;tým mám trošku problém a&nbsp;stále podvedome verím na tú iluzórnu dokonalosť. Napríklad, keď odchádzam z&nbsp;domu, neznášam, keď je neporiadok v&nbsp;kuchyni. Dbám na to, aby boli poskladané veci a&nbsp;naložená umývačka, aby som mala pokoj, keď prídem domov. Snažím sa to uhrať na tú iluzórnu dokonalosť. Ale potom mi to vždy nejako ukáže buď telo, alebo okolnosti, keď ma niečo zabrzdí. Napríklad zostanem hodinu trčať v&nbsp;zápche. Donúti ma to spomaliť, aby som sa naučila hodinu nič nerobiť. (Smiech.)</p>

<h3><strong>A&nbsp;snažíte sa viac počúvať svoje telo a&nbsp;jeho podvedomé signály?</strong></h3>
<p>– Áno, ale aktuálne hrozí to nebezpečenstvo, že si myslíme, že počúvame svoje telo a&nbsp;intuíciu, no ono to tak nemusí byť. Ľudia počúvajú svoje strachy, no strach nie je prejavom intuície, ale ega. Keď sa v&nbsp;nás ozve nejaká obava, že radšej tam nepôjdem, nemusí to byť pravdivý signál, ale môže z&nbsp;nás hovoriť len nejaký vzorec, nejaká zlá skúsenosť a&nbsp;ten strach nás do tej situácie nechce pustiť, pritom by mohla byť pre nás prínosná. Naučila som sa, keďže podľa mňa svoju intuíciu neviem počúvať, minimálne nepočúvať svoje strachy a&nbsp;nebrať ich vážne. Naučila som sa nepočúvať chybné signály. To je ako s&nbsp;telom, ľudia hovoria, že počúvajú svoje telo, hoci môže byt zle navyknuté. Niektoré telo si môže pýtať heroín, iné štyri koláče za deň. Treba počúvať pravdivú reč tela, nie tú deformovanú. Intuícia nikdy neprichádza so strachom, je taká bez príchuti, taká čistá.</p>
<h3>Váš manžel Viktor propaguje ekomyslenie. Boli ste ekologicky naladená aj pred tým, než ste ho spoznali?</h3>
<p>– Myslím si, že to nie je nič nevhodné, keď poviem, že som ho k&nbsp;tomu do veľkej miery doviedla. Skôr mne to bolo blízke a&nbsp;on na to nabehol cezo mňa a&nbsp;cez mojich rodičov, ktorí veľmi ekologicky zmýšľajú, a&nbsp;cez novinárske informácie, ktoré sa k&nbsp;nemu dostávali, aké sú fakty a&nbsp;čísla. V&nbsp;niektorých veciach teraz ťahá on mňa, ale pamätám si taký moment, keď som s&nbsp;ním prvýkrát pri­šla do ich detského tábora a&nbsp;v&nbsp;klubovni boli vrecia s&nbsp;netriedeným odpadom. Tak som nalepila štítky, kde pôjdu plasty, kde pôjde papier... A&nbsp;odvtedy tam triedime odpad. Tento rok Viki vybavil deťom do izieb aj na chaty separačné nádoby, takže ja som to niekde začala a&nbsp;on to už dolaďuje a&nbsp;vylaďuje. (Úsmev.)</p>

<h3><strong>Spomenuli ste detský tábor, vraciate sa prostredníctvom neho do detstva?</strong></h3>
<p>– Mám v&nbsp;mnohom, najmä medzi kamarátmi a&nbsp;doma, takú detskú dušu. (Smiech.) Baví ma rozprávať nelogickosti, vymýšľať si blbosti, skladať pesničky a&nbsp;pospevovať si. A&nbsp;tam viac oslobodzujem to detské ja a&nbsp;baví ma mať parťákov, rozprávať sa o&nbsp;detských myšlienkach a&nbsp;ich „absurdnostiach“. Je pravda, že tam nemám veľmi „vedúcovský“ a&nbsp;rodičovský pocit, lebo keď máme kontrolovať, či majú upratané alebo či sú osprchované, vravím si, že mi je to jedno, veď sú v&nbsp;tábore a&nbsp;nezhnijú. (Smiech.) Ale robím to, pretože je fajn zistiť, či tam ešte po týždni nemajú nejaký rožtek od maminy. (Smiech.) Veľmi rada chodím na izby a&nbsp;nechávam sa „ohúkať“ všetkými bizarnosťami, ktoré ony riešia. (Úsmev.)</p>
<h3><strong>Prejdime k vzťahom. S manželom pôsobíte ako dokonalý pár. Prezraďte svoj recept na šťastné manželstvo…</strong></h3>
<p>– Sme spolu päť rokov a&nbsp;príde mi odvážne vyhlasovať recept na šťastné manželstvo. Ale je dôležité mať vzťah hlavne so sebou a&nbsp;byť verný sebe, lebo keď začnem seba opúšťať, aby som vyhovovala tomu druhému, už to nie je tá Adela, do ktorej sa niekto zamiloval, ale Adela, ktorá sa mení, aby niekomu vyhovela. A&nbsp;keď nie som verná sebe, prečo by mi mal byť ten druhý verný? Viem, že máme ľahšiu situáciu, lebo nemáme deti, ale aj to môže byť veľká výzva, takže aj na to mám taký pokorný pohľad. K&nbsp;tej spokojnosti patrí aj to, keď človek neočakáva, že ten druhý ho bude robiť šťastným. Mám byť šťastná kvôli sebe samej. Aby sme mohli vedľa seba kráčať a&nbsp;nie sa o&nbsp;seba opierať, lebo to znamená, že obidvaja krívame. A&nbsp;ďalšia podstatná vec je, že žiadna hádka nie je o&nbsp;tom, o&nbsp;čom sa hádate, ale je to len boj o&nbsp;energiu a&nbsp;slúži na to akákoľvek téma. Ak má človek pocit, že v&nbsp;hádke niečo rieši, tak prepadol do ilúzií.</p>

<h3><strong>Takže sa s&nbsp;manželom nehádate?</strong></h3>
<p>– My s&nbsp;Vikim povrchne frfleme, ale neprepadneme do vážnych hádok.</p>
<h3><strong>Prezraďte mi na záver, čo najradšej robí Adela Vinczeová vo voľnom čase?</strong></h3>
<p>– Voľný čas si plánujem, napríklad teraz som mala hodinu jogy, čiže nejaký šport, potom kvalitná strava, večera s mojím mužom v obľúbenej reštaurácii, stretnutie s kamarátmi a s rodinou, mám rada aj divadlo, ísť načas do vane, ale i tam riešim pracovné veci, pospať si a vypadnúť niekam na výlet. (Úsmev.)</p>

<h3><strong>Prezradila o sebe</strong></h3>
<p><strong>✔ Vaša neresť?</strong></p>
<p>Aktuálne mám toho veľa, ale neunavuje ma to, no veľa vecí držím v&nbsp;hlave a&nbsp;som taká „roztekaná“ a&nbsp;kompenzujem si to tým, že by som niečo zjedla. Nie je to síce v&nbsp;dramatických množstvách, ale doprajem si nejaké lahôdky, aby som sa vnútorne upokojila, a&nbsp;to znamená, že niečo nie je v&nbsp;poriadku.</p>
<p><strong>✔ Ktorú vlastnosť máte na sebe najradšej?</strong></p>
<p>Ak ma niečo trápi alebo nahnevá, do pár minút to viem prijať a&nbsp;viem si k&nbsp;tomu zvoliť postoj, ktorý ma nenúti bojovať s&nbsp;tou situáciou, a&nbsp;neunavuje ma to.</p>
<p><strong>✔ Ako si nabíjate baterky?</strong></p>
<p>Šport, lebo to je ventil aj od pracovných tlakov. Mám rada saunu, to je super regenerácia, a&nbsp;spánok.</p>

Krásna Adela Vinczeová úprimná ako nikdy: TOTO je dôvod, prečo sa s Viktorom hádame!

Autor článku

Soňa Andrisíková

Výber pre vás

Krásna Adela Vinczeová úprimná ako nikdy: TOTO je dôvod, prečo sa s Viktorom hádame!

Autor článku

Soňa Andrisíková

Súvisiace články

Pozitívne naladená Evelyn: Prezradila, čo si myslí o novej Farme a aj akým mužom neodolá!

Úprimná Gabika Marcinková: TOTO má spoločne s Klaudiou, ktorú stvárňuje v seriáli Pán Profesor!

Krásna Lenka Šóošová v úprimnom rozhovore: Zažíva s partnerom ponorkovú chorobu?

ŠOKUJÚCE priznanie Peťky Polnišovej: TOTO je dôvod, prečo netrvá na svadbe!

Vždy vysmiatá Zuzka Šebová: TOTO sú jej prvé slová o svojom mladšom synčekovi! Aký je Paľko?

Hviezda seriálu Oteckovia Kristína Turjanová vás ŠOKUJE: Občas si pripadám ako zlá...Fú, vážne?

Výber pre vás