Tvoria pár deväť rokov a prednedávnom sa pri ich menách v bulvári objavil titulok Utajená svadba! Či robili naozaj také tajnosti, nám prezradil tanečník Laci Strike (38) a jeho manželka Anička (27).

Skutočne bola vaša svadba taká prísne tajná?

A: Nerobili sme z toho veľké tajnosti, len sme skrátka o tom nehovorili. Bola to však plánovaná svadba. Keďže sme ju chceli cirkevnú, a s tým sa viažu isté povinnosti, nemohli sme sa v jeden deň rozhodnúť, že zajtra sa vezmeme. Určite však dopadla podľa našich predstáv. L: Rozhodli sme sa tento slávnostný okamih prežiť v čo najužšom kruhu ľudí. Vnímali sme to celé oveľa intenzívnejšie, ako keby sme mali plný kostol ľudí. Mohli sme sa tak sústrediť jeden na druhého, a to sa nám páčilo. Nechceli sme byť stredobodom pozornosti.

Ako ste sa cítili vo svadobnom obleku a bez čapice?

L: Na moje počudovanie mi to neprekážalo. Všetci sa čudovali, že aký som zrazu štíhly, keď nenosím tričko 5XL a podobne veľké gate. Celý deň som nemal ani čapicu na hlave a cítil som sa veľmi fajn. Zistil som, že keď chcem byť inkognito, vyberiem sa do mesta bez čapice.

L: Bola už pred svadbou a ešte určite aj bude. A: Laci má totiž takú super robotu, že môžeme cestovať s ním a pre nás s Dankom je to výlet. Nemáme opatrovateľku, lebo v tom nevidíme význam. Ak však treba, pomôžu nám rodičia.

Anička, dlho ste dennodenne tancovali. Nechýba vám teraz na materskej tanec?

A: Práve v tomto období sa už začínam okolo práce motať. L: S mojím tanečným súborom pripravujeme tanečno-divadelné predstavenie, v ktorom bude Anči navrhovať kostýmy a scénu, keďže má vyštudovaný textilný dizajn a rozumie sa tomu. Moja tanečná škola funguje takmer desať rokov, máme za sebou mnoho úspechov, ale napriek tomu mám pocit, že by sme sa mali vybrať iným smerom. Preto sme sa rozhodli pre nový žáner, ktorým chceme ľudí pobaviť a urobiť si srandu aj zo seba. Bude to divadelná hra, v ktorej bude všetko vyjadrené len tancom a hudbou.

A: Občas hej, ale on má dobrý vkus a štýl. Niekedy sa ma sám opýta, ktoré tenisky alebo tričko si má vziať. Je zaťažený na módu. Keď niekam ideme, chystá sa dlhšie ako ja.

Tanec môže za to, že ste sa spoznali. Čomu však vďačíme za to, že absolventovi odboru mechanik strojov a zariadení napadlo, že bude tancovať nielen na Slovensku a mladí ho budú takpovediac žrať?

L: Po strednej škole som si ako pomaturitné štúdium zvolil odbor zubný technik. Túto prácu som robil dva a pol roka. Mal som ju rád. Lenže som nezarobil toľko, koľko som očakával, preto som začal viac tancovať. Tanec je môj život. Vedel som to už vtedy, keď sme s ďalšími piatimi chalanmi tvorili breakdancové zoskupenie, s ktorým sme to šli skúsiť do Španielska.

To ste si len tak jedného dňa povedali, že vás to tu nebaví, zbalili ste tašku a odišli?

L: Tak nejako to bolo. Na Slovensku bola v tých časoch obrovská nezamestnanosť. Neboli tu podmienky na slušný život, preto sme ich išli hľadať von. Mali sme len peniaze na cestu tam, ale nie naspäť. Keď sme zjedli posledné rezne zo Slovenska, nemali sme čo jesť. Prvé noci sme spali na pláži. Potom sme si našli ubytovanie u jedného Poliaka, ktorý chcel mať nájom vyplatený týždeň dopredu. Neostávalo nám nič iné, len ísť na ulicu a tancovať. Ľudia nám do klobúka hádzali peniaze ako žobrákom. Za jedno popoludnie sme zarobili viac ako na Slovensku za niekoľko vystúpení. Tam si nás všimol majiteľ jedného klubu, ktorý nás zavolal, aby sme zatancovali v jeho obrovskej tančiarni. Bol taký spokojný, že nám dal angažmán na rok. Postupne si nás všimli ľudia z reklamných agentúr, hrali sme tiež komparz vo filme atď. Kto z nás chcel, našiel si ešte ďalšiu prácu. Ja som robil napríklad v bare na pláži. Takýto život trval asi dva roky. Potom chalani museli narukovať na vojnu, preto sme sa vrátili.

Nebolo vám ľúto, že ste museli stopnúť tak sľubne našliapnutú kariéru?

L: Nevedel som si predstaviť, že by som tam ostal bez nich. Boli sme ako bratia. Dodnes sme v kontakte. Po návrate na Slovensko som však neostal doma v Handlovej, prišiel som do Bratislavy. Začínal som rôznymi brigádami. Pracoval som na stavbách, chodil som po lešeniach, a keď som tak mrzol pri miešačkách, povedal som si, že v telocvični by mi bolo lepšie. Začal som teda po meste lepiť letáky, že učím tanec. V jednej tanečnej škole ma zobrali za hiphopového lektora. O niekoľko mesiacov počet návštevníkov zo štyroch vzrástol na osemdesiat. Nikdy predtým som sa nezamýšľal nad tým, ako sa budem v živote mať. Sústredil som sa hlavne na to, aby ma robota, ktorou sa budem živiť, bavila.

Brali by ste ešte raz takú španielsku skúsenosť aj teraz?

L: Určite nie. Dnes som oveľa pohodlnejší a rád si doprajem. Preto, aj keď ideme niekam na dovolenku, nie sme „paštikoví“ dovolenkári, ale chcem, aby bolo všetko tiptop. Netvrdím však, že perfektná dovolenka nemôže byť aj pod stanom.

Pamätáte si, na čo ste minuli prvé väčšie peniaze?

L: Ťažko povedať, čo sú väčšie peniaze, ale viem si ich vážiť. Pochádzam z obyčajnej rodiny. Otec pracoval v bani a mamka bola robotníčka v textilnom závode. Otec však nebol riaditeľ bane, aby mi mohol všetko kúpiť. Nie som typ, ktorý tlačí peniaze do ponožky. Žijem podľa toho, že teraz som tu a zajtra už nemusím. V podstate dariť sa mi začalo až vtedy, keď som začal učiť tanec. Priznám sa, že spočiatku som mal blbý pocit z toho, že som za týždeň zarobil toľko, čo môj otec v bani za mesiac. Ostal som skutočne zaskočený. Pochyboval som o tom, či je to správne. Ale asi bolo. Teraz som si napríklad kúpil auto, ktoré je dosť drahé. Ako malý som o niečom podobnom sníval, ale keď ho už mám, zistil som, že ma to vôbec nenaplnilo. V podstate ho ani nepotrebujem. Podstatne viac mi záleží na tom, aby Danko s Aničkou boli v pohode, aby sa mali dobre.

Kým sa rozprávame, vidím, že Danka berie chvíľami do tanca. Takže ďalší tanečník do rodiny?

A: Už sa to pomaly prejavuje. Keď počuje Rihannu, skamenie. (smiech) Ale netrváme na tom, aby bol tanečníkom. L: Nie je to ani moja priorita. Chceme len, aby bol v živote šťastný, a preto sa mu budeme snažiť vytvoriť také podmienky, aby sa mu dobre žilo.

L: Ani mne, ani mladším súrodencom nediktovali, čo máme v živote robiť. Svojimi názormi a postrehmi však smerovali naše životy. Ja ako tvrdohlavý baran som si mnohé musel vyskúšať na vlastnej koži a až vtedy som pochopil, že cesta, ktorú som si vybral, nie je vždy správna. Nikdy som nemal veci na striebornom podnose. Otec sa venoval futbalu a pamätám si, že ma raz zobral na tréning. Vôbec mi to nešlo, ani ma to nebavilo, ale do ničoho ma netlačil. Veľmi ma bavil astronomický krúžok. Dodnes sa o podobné veci zaujímam. Bol som chlapec, keď letela k Slnku Halleyho kométa, ktorá sa objaví raz za 76 rokov. Nemal kto so mnou ísť sledovať nočnú oblohu, a tak som strašne plakal. Vedel som, že buď teraz, alebo nikdy. Našťastie, keď sa vracala späť, bolo ju možné tiež pozorovať, a tak so mnou otec šiel.

Takže šetríte peniaze na cestu do vesmíru?

L: To nie. Mne bolo minule zle aj na kolotoči, keď som sa s Dankom krútil. (smiech).

✔ Čo nové chystá so Street Dance Academy? DVD pre deti, ktorým bude v rámci tanečných lekcií pomáhať a učiť ich nový tanečný superhrdina Strikeman.

✔ Pomáha so starostlivosťou o Danka? Áno, je veľmi trpezlivý a užíva si ho. Napríklad vôbec ho nerozčuľuje, keď malý plače alebo treba k nemu v noci vstávať.

✔ Čo ho vytáča? Zlé ľudské vzťahy. Neznáša dusno. Dokáže ľuďom kryť chrbát, pomáhať im, ale len do momentu, kým z neho nerobia hlupáka.

Laci Strike a Anička: Keď Danko počuje Rihannu, skamenie

Výber pre vás

Laci Strike a Anička: Keď Danko počuje Rihannu, skamenie

Súvisiace články

Herec Pavol Topoľský: Nikdy som nebol sukničkár

Ivan Tásler: Čím sa mu podarilo naštvať jeho Aničku?

Trinásta komnata Tomáša Hanáka: Čo v nej herec ukrýva?

Výber pre vás