Martina Homoliak

Donedávna bol váš manžel aj vaším manažérom, teraz je z neho hasič. Čo ho k tomu priviedlo?

– Má okolo seba veľa kamarátov hasičov. Úprimne však neviem, kde presne to vzniklo. Tým, že sme obaja stratili príjem, ktorý sme mali vďaka koncertom, a zistili sme, že to tak ďalej nejde, povedala som, že si musí niečo nájsť. Robil rozvoz jedál, obsluhoval jeden až dva dni v kaviarni, naozaj sa snažil niečo si nájsť. Ja ho vidím v gastronómii ako kuchára. Bavilo ho to, už keď sme sa dali dokopy, vyžíva sa v tom, doma robí špeciality, keď má čas. Ale hasičstvo, asi mu to navrhli kamaráti. Rozumiem tomu, že chlapi sa musia navzájom ťahať a radšej chcel ísť do roboty, kde bude mať partiu. Preto som povedala – choď, ja dávam ruky preč, vybav si to sám, keď to naozaj chceš robiť. A ozaj, od základných testov, vodičského preukazu triedy C a strednej hasičskej školy robil všetko a čakajú ho testy. Ešte nie je úplným hasičom, zatiaľ má dve hviezdičky. Nastúpil v decembri a zatiaľ má dva dni voľno, ťahá celý deň, dva dni voľno. No je to super, lebo tie dva dni je doma s nami. Myslím si, že sa toho chopil dobre, baví ho to, má partiu, je spokojný, a som rada, že si niečo našiel.

A nechýba vám, keď ste predtým boli stále spolu?

– Ani nie. (Úsmev.) Ja som totiž do svojich 27 rokov nikam nechodila sama. Nikdy. Či fotenie, či cestovanie, či ísť do obchodu... Do Bratislavy som prvýkrát šla sama, keď som mala 27. Necítila som potrebu byť sama. Doteraz bývame s mojimi rodičmi v dvojgeneračnom dome, lebo som nemala tú potrebu. Cítila som sa akoby v bezpečí, že pri mne vždy niekto bol, mala som pri sebe oporu. A teraz mám pocit, že som v 27 rokoch rozprestrela krídla, vyletela som, a je to super. Človek potrebuje byť aj sám so sebou. Spolu sme dosť často, snažíme sa skombinovať to, aby sme boli aj s malým, čiže nechýba.

&nbsp; Tento rok oslávite tridsiatku. Panikárite alebo sa skôr tešíte?

– Pre mňa je vek len číslo. Tým, že som začala „žiť“ v 27 rokoch, tak sa cítim na 18, ale moje telo sa tak necíti. Je nanič, že telo nevieme presvedčiť. Fyzicky to teda niekedy nezvládam. Keď som ako tínedžerka spievala s otcom, chcela som tam byť čo najdlhšie a vtedy mi stačilo, že som si na 10 minút sadla, dobila som baterky a vedela som fungovať ďalej. Teraz to už nefunguje. (Smiech.) Takže musím svoje telo presviedčať, že sa to dá. Nevládzem totiž. Preto chodím cvičiť, prispôsobujem tomu stravu, chodím na rôzne procedúry, masáže, snažím sa to telo obdariť, lebo nikdy nevieme, čo sa môže stať. Ale teším sa na tridsiatku, okrúhly vek, už tam nebude dvojka, ale trojka. A mama mi povedala, že po tridsiatke to už pôjde iba dole vodou, ešte si mám užiť tento rok. Tak ďakujem, mami! (Smiech.)&nbsp;

✔ Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo?

- Ocinove špagety, na tie sa nechytá nič. On tam vždy dáva toľko lásky.

- Na svojho syna. Na to, že som mu mohla dať život. Za neho som najviac vďačná. Je moja životná výhra.

FOTO z nášho fotenia pre nové číslo Nového Času pre ženy nájdete v galérii&nbsp;

Sexi Dominika Mirgová ŠOKOVALA: TAKTO odpovedala na otázku, či jej niekedy chýba manžel!

Výber pre vás