S adopciou prišiel zo strany médií určitý tlak. Museli ste sa nejako proti tomu obrniť?

– Bolo nám jasné, že záujem bude, ale myslím, že to bolo veľmi slušné a citlivé. Je to aj o tom, akú energiu danej téme dávate, v takej energii to potom rastie. Keby sme celú tému živili energiou strachu či obáv, prenesieme ju na celý náš život a možno aj na malého. Potom by určite vyrastal s pocitom, že všetko je nejaké špeciálne, iné, čudné, ale v podstate nie je. Snažíme sa tomu dávať energiu „normálnosti“, ktorú aj úprimne cítime.

Dobre vychádzate aj s bývalým partnerom Tomášom Bezdedom. Ako to, že ste kamaráti?

– Dobré vzťahy mám aj s Peťom Modrovským. Neviem, mne ani nenapadá, prečo by sme mali mať nepekný vzťah. Nerozišli sme sa v zlom. V portfóliu mám ešte nejakých bývalých partnerov, ale s nimi sa nestretávam, lebo sa nám nekrižujú životné cesty, ale aj keby sa tak stalo, určite by to bolo tiež v dobrom. Keď sa človek rozíde v zlom alebo z ukončeného vzťahu necíti neutrálny pocit, žije v ňom ďalej. Popri vzťahu so svojím mužom nepotrebujem žiť ešte s nejakými ďalšími mužmi.

Dnes je medzi deťmi i dospelými viac rozšírená šikana. Čo to podľa vás spôsobuje?

– Viem napríklad, že sestra ju zažívala... Keď mala asi desať rokov, presťahovali sme sa do východného Berlína. Bola krehké dieťa a silná introvertka, takže ju „šéfka“ triedy začala šikanovať. Sestra to nepovedala, ale bolievalo ju brucho a nechcela chodiť do školy. Vtedy sa téma šikany vôbec neriešila, ale mama sa jej opýtala, čo sa deje a ona sa jej vyrozprávala. Mama jej vysvetlila, že spolužiačka to robí preto, lebo je smutná alebo nemá pozornosť, lebo šťastné dieťa nešikanuje, rovnako ako spokojný človek druhému neubližuje. Vysvetlila jej, že má možno problémy alebo si ju nevšímajú rodičia, preto si nájde niekoho, kto je slabší, ubližuje mu a to jej pomáha sa cítiť lepšie. Mama jej povedala, že by s ňou mala súcitiť a keď jej vezme desiatu, nech jej ju ponúkne celú, a keď jej bude brať pomôcky, nech jej ponúkne ďalšie. Vyslovene jej poradila nastaviť druhé líce. A pomohlo to. Sestra sa pocitovo dostala nad šikanujúcu spolužiačku a zmenou tohto postoja to prestalo. Potom sa dokonca stali kamarátkami.

Krásny príbeh. Z toho vyplýva, aké dôležité je starať sa o svoje psychické zdravie...

– Určite, aktuálne sa starám tak, že sa snažím voliť si správny postoj. Keď som unavená a vyčerpaná, niečo nestíham, nevyberám si paniku, ale že sa všetko vyrieši, stále sme všetci zdraví a všetko je okej. A tak si na seba nevytváram tlak navyše. Snažím sa viac venovať pozornosť tomu, čo ma nabíja radosťou, ako tomu, čo mi ju berie. Skôr reagujem na život, ako sa deje a nenariekam, že nemám čas na masáž, meditáciu, knihu. Svoj každodenný život využívam ako možnosť zoceľovať si duševné zdravie. 

✔ Ktorá zahraničná celebrita, s ktorou ste robili rozhovor, vám najviac utkvela v pamäti?

– Larry King aj Julia Roberts boli neskutočne príjemní a ľudskí. Všetko to moje roztrasenie, čo som v sebe mala, stabilizovali svojou priateľskou energiou. Ale určite bol úžasný aj Bruce Harold Lipton, vedec, ktorý sa zaoberá epigenetikou. A aj Daniel Everett, autor knihy Dobrú noc a pozor na hady, ktorý prišiel do jedného amazonského kmeňa šíriť kresťanstvo ako misionár a v podstate ho domorodci prekonvertovali na ateistu.

✔ Kniha, ktorá vás naposledy najviac zaujala?

– Mám jednu rozčítanú s veľmi funkčným názvom Toto mali čítať naši rodičia. Potom V zajatí narcizmu. A teraz sa chystám nahliadnuť do knihy o tajnom živote dieťaťa pred narodením, ktorú napísal Thomas R. Verny.

✔ Čo vás na moderovaní najviac baví?

– To, že je to taký napínavý športový prenos, keď si prehadzujete loptičku s ľuďmi v danej situácii, či už je to hosť, spolumoderátor alebo účinkujúci v danej relácii. V podstate je to neustály pingpong a baví ma udržiavať výmeny čo najdlhšie, aby lopta nepadla na zem. A keď spadne, znova ju zodvihnete. Toto ma na tom baví, dynamika a nepredvídateľnosť.

V galérii nájdete fotky Adely, Viktora, ale aj ich synčeka Maximiliána