Keď zhasli svetlá a vypli kamery, rozprávali sme si s Martinou Csillagovou (25) a Patrikom Vrbovským (32) ich príbehy.

„Tak neplač, ver mi poslednýkrát...“

Plakali ste niekedy kvôli frajerovi alebo frajerke?

Martina: Nebolo to veľakrát a čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že aj keď je to dobrá očista, plač nič nerieši. Stalo sa, že som sa spontánne rozplakala aj na verejnosti, ale už to nerobím, lebo chlapi si to vôbec nezaslúžia. Patrik: Ja som plakal iba raz, aj to iba preto, že som to videl vo fi lme, že sa to tak má. Chcel som byť akože zlatý, nech si tá baba povie, že bože, veď on plače, ale potom som sa cítil ako úplný chudák, takže už to nezopakujem.

Dôverujete vo vzťahu bezmedzne? Alebo s rezervou?

Martina: Vždy sa to začína tak, že človek dôveruje absolútne. Zbláznime sa, v tele je chémia, máme ružové okuliare, a až časom to spontánne prejde do nejakej rozumnej ostražitosti. Jéééžiš, a ja som sa toľ kokrát popálila... (úsmev), že som pochopila, že by som mala byť opatrnejšia. Ale nie vždy to ide. Patrik: Ja nedôverujem nikomu. Život ma tak naučil, nechcem sa sklamať. Nechávam si stále také zadné vrátka, aby som sa potom netrápil. A mne sa žije dobre, keď sa netrápim. „Riešim len hudbu a len s tebou spávam...“

Kedy sa vám lepšie tvorí, keď ste šťastní alebo keď máte srdce rozdrásané?

Martina: Vo fázach extrémneho šťastia sa mi nechce tvoriť, chcem byť len s tým, kto ma robí šťastnou, a tráviť s ním všetok čas. Keď sa trápim, dokážem sa uzatvoriť do seba, premýšľať a písanie textov tomu pomáha... Patrik: U mňa ide len o to, aby som písal o téme, ktorú som sám zažil. Vtedy sa mi robí dobre. Ešte keď je dobrá hudba, vychytám tú emóciu a vyrozprávam sa z toho. Takže čím viac mám zažité, pozitívne aj negatívne, tým lepšie sa mi potom tvorí.

Ako znášajú vaši partneri všetku tú slávu okolo vás?

Martina: Na počudovanie dobre a má to niekoľ ko dôvodov. Keď som zažila svoj najväčší boom, on na Slovensku nežil, vrátil sa len nedávno. On ma spoznal teda ako Maťu z Košíc a hľadal za tým len úplne prirodzené veci, ktoré muž od ženy očakáva. Jeho prvotná myšlienka na vzťah teda určite nevznikla preto, že potreboval mať po svojom boku speváčku. Patrik: Moja frajerka stála pri mne, keď som bol takpovediac ešte nikde. Takže za to, kde dnes som, vďačím aj jej. Veľakrát mi radí, rozprávame sa o veciach, ako ich spraviť, vylepšiť, ubrať, takže je to aj jej dielo. Hádam to vníma tak aj ona... (úsmev)

„Je koniec, nie je cesty späť, ja viem to, je koniec, kde sme ja a ty.“

Znášate rozchody statočne? Spomínate si na nejaký obzvlášť hnusný?

Martina: Spomínam. Nie jeden, ani dva. Nebudem zachádzať do detailov, sú to uzavreté kapitoly, ale som rada, že to mám za sebou. Vtedy to bolo ťažké, ale keď nezažijete pády, nedokážete oceniť to dobré, čo po nich príde. Človek potrebuje byť aj emocionálne na dne, aby rozpoznal to naozajstné šťastie a vážil si ho. Zle sa k tebe zachovali? Martina: Nezachovali, chovali. Stále? Martina: Často. Ja som si nasadila ružové osmičky dioptrie a oni mi nespadli, ako býva zvykom, ale mi boli väčšinou rozbité rovno na očiach. O to väčšia šupa to bola. Patrik: Ja nemám rád rozchody. Ak mám niekoho rád a musím ho opustiť, je to ťažké. Ten prvý bol ešte detský a tie ďalšie boli kvôli inej žene, ktorú som si našiel. A nevedel som tej prvej povedať, že mám inú. Tak to bolo. Srdcu nerozkážeš. Ja som navyše taký, že nedokážem raniť do očí, vyhýbam sa tomu a dávam to najavo všelijakými inými spôsobmi. Čo je asi dosť zlé. Keď s niekým chodím, myslím si, že je to do konca života, a vôbec nie, že by sme sa mohli niekedy rozísť.

„To je náš príbeh, cítim blízky pád, tak to pochop, je koniec, chceli sme viac.“

Má láska váhu aj bez papiera a potomkov?

Martina: Určite. Ja nikomu neberiem, keď nechce mať deti, nechce sa vydávať, keď je takto spokojný...

Martina: Som, ale v budúcnosti sa vidím rodinne! Samozrejme, že chcem mať deti, zamerala som svoj život na to, aby som raz odovzdala deťom všetko to dobré, pretože vidím aj na svojej mamke, že sme s bratom celý jej život, a chcem to raz zažiť aj ja. Svadbu neriešim, keď príde, tak príde. Patrik: Láska to môže byť veľ ká, ale ja za seba – túžim po svadbe v kostole. Chcem veľ kú oslavu, pretože chcem mať len jednu svadbu v živote, tak nech si na ňu pamätám celý život. Páči sa mi to spečatenie lásky pred Bohom a vôbec to nesúvisí s tým, či v neho veríte, alebo nie. Ja som napríklad ako dieťa trpel tým, že naši sú rozvedení, a decká sa mi smiali. Možno je to aj tým.

„Poviem ti tých pár slov, tak prebolia snáď, nechcem nič počuť, chcem byť sám.“

Treba tomu druhému povedať všetko?

Martina: Netreba. Ja nechcem vedieť všetko o mojom partnerovi a podľa mňa ani on nie. Každý má tajomstvá a niektoré o nás nevie nielenže partner, ale ani mama či najlepšia kamoška. Ak „pravda“ nijako nepomôže budovaniu vzťahu, dokonca mu uškodí, nie je nutné zachádzať do úplných detailov. Patrik: Ťažko povedať. Môže a nemusí vedieť. Keď spolu dvaja žijú, nemá sa čo zatajovať, lebo zatajovanie znamená, že je tam problém. Ale čo sa týka minulosti, určite sú niektoré informácie nedôležité.

VIDEO: RYTMUS A TINA V AKCII

„V kuse ma podozrievaš, stále mi voláš, mám z teba paniku, pred tebou utekám.“

Martina: Majetnícka nie som, ale žiarlivá áno. Nech sa naňho dívajú, však je krásny, ale on nech sa nedíva... (smiech). A ak mu to predsa nedá, nech mi o tom hlavne nehovorí... Patrik: Ja nie som žiarlivý. Vôbec.

Patrik: Ja som bol kedysi strašne žiarlivý a potom som sa zamyslel, či to mám zapotreby, aby som sa nervoval a sledoval, či sa ona na niekoho pozrie a on na ňu... Nechcem mať pokazený deň. A verím jej.

Boli ste niekedy neverní? Boli neverní vám? Martina: Môžem to zhrnúť do jednej vety?

Martina: Žena keď miluje, nikdy nie je neverná.

Patrik: Bol som neverný a boli neverné aj mne.

Vošli ste niekedy partnerovi do telefónu, mailu...?

Martina: Bohužiaľ áno.

A aj si našla, čo si hľadala, predpokladám.

Bolo to horšie, než si čakala?

Martina: Bolo to zlé a pochopila som, že to netreba robiť. Telefón je zákerná vec, mimoriadne citlivá a súkromná. Patrik: Ja nechodím frajerke do telefónu. Nezaujíma ma to.

Ani keby si videl, že je zrazu iná?

Patrik: Hm... Možno, možno. Martina: Môj frajer mi nedáva žiadne dôvody, aby som riešila jeho telefón.

„Srdce ma ťahá za tebou a nepriznám si to pred sebou...“

Zažili ste platonickú lásku, ktorá sa nenaplnila?

Martina: Nie. Ak som nejakého chlapa chcela, tak už som ho mala... (hurónsky smiech) Patrik: Keď som bol mladý. Prvé lásky sú taký nový stav, vtedy sa to pritrafilo... Martina: Priznám sa, že môj súčasný vzťah vzišiel z niečoho podobného. Takže som si ho trochu „vydupala“, veľmi sa mi ten človek páčil, išla som za tým. A neľutujem.

„Tak poď sem, nech ťa naposledy objímem, ja som ten, ktorý spravil chybu, a odídem...“

Vrátili ste sa už niekedy k svojmu ex? Do tej istej rieky?

Martina: Jój, áno, vstúpila som, čo vstúpila, ja som sa v nej riadne vyčvachtala. Aj keď, bol to skôr močiar. Bola som mladá a nemala som v hlavičke veci usporiadané. Patrik: Nie. Každá moja frajerka bola lepšia ako tá predchádzajúca a ja keď sa zaľúbim, je to nadlho.

Akej chyby sa podľa vás najčastejšie vo vzťahu dopúšťate?

Martina: Ja si myslím, že sa o ten vzťah snažím starať najlepšie, ako viem. Možno som trošku netrpezlivá. Chcela som všetko rýchlo, hneď, naraz. Až pri tomto poslednom vzťahu som si uvedomila, že je krásne, keď to ide pomaličky, samo od seba. Patrik: Ja mám veľa chýb, nie som perfektný. Záleží na tom, aké mám obdobie. Keď som v strese, som nervózny, zlý, podráždený a mrzí ma to, samozrejme. Snažím sa na sebe neustále pracovať, preto niekedy myslím len na hudbu, lebo keď chce niekto robiť niečo dobre, vyžaduje si to veľa energie. Takže keď natáčam album a nestíham a frajerka odo mňa niečo chce, tak jej odseknem, že nemám čas, možno kruto poviem, že ma to teraz nezaujíma, a uvedomujem si, že je to zlé. A aj za to moju priateľ ku obdivujem, že pri mne stojí napriek všetkému. Martina: Ja som našla ešte jednu chybičku. Som náladová. Ale môj frajer tiež, sme totiž narodení v ten istý deň, mesiac a rok! Strašne však na ňom uznávam to, že dokáže tieto svoje nálady potláčať, aby ich neprenášal do vzťahu.

Boli pre vás rodičia dobrým modelom?

Patrik: Moji nie. Určite nie. Nechcel by som mať taký život. Tie vzťahy za komunizmu však boli úplne iné ako dnes. Martina: Podľa mňa každá dvojica, ktorá je spolu toľko desiatok rokov, si prešla ťažkými dňami, týždňami, rokmi... Týka sa to aj mojich rodičov. No príkladom mi idú v tom, že sa nás snažili odbremeniť od svojich problémov a spraviť všetko preto, aby sme mali pekné detstvo.

Tina je prvá slovenská speváčka, ktorej v žilách koluje r´n´b a hip-hop a v hlase neopakovateľná soulová farba. Debutovala pred siedmimi rokmi singlom Story a albumom Tina. V roku 2004 bola najhranejšou slovenskou speváčkou v rádiách. Album Chillin s hitom Viem, že povieš áno bol jednotkou v českých aj slovenských hitparádach. Posledný album Veci sa menia vyšiel v lete 2009.

Rytmus bol spočiatku talentovaný breaker a na slovenskú hip-hopovú scénu prišiel v roku 1992. S Egom a DJ Anešom zakladá v roku 2001 kontroverzné trio Kontrafakt a obrovský úspech zožne hneď prvým singlom Dáva mi. Ich debutový album patril medzi najpredávanejšie na Slovensku rovnako ako Rytmusove sólové projekty. Je majiteľom vlastného vydavateľstva Tvoj tatko records a úspechy žne aj v zahraničí.

VIDEO - Tina a Rytmus: Náš príbeh od začiatku do konca

Výber pre vás

VIDEO - Tina a Rytmus: Náš príbeh od začiatku do konca

Súvisiace články

Richard Müller: Vo vzťahoch som dominantný

Zuzana Kanisová: Vitajte v mojom svete

Výber pre vás