Aj keď ich budete vychovávať podľa múdrych kníh a najlepších rád svojich mám i skúsenejších kamarátok, svätožiara nad hlavou im určite nevyraší a občas zapochybujete, či je tento čert ozaj váš.

Deti prechádzajú jednotlivými fázami vývoja, v istom veku sa veľa pýtajú, potom trucujú, predvádzajú sa, robia všetko pre to, aby boli stredobodom pozornosti. Pritom dokážu vyvádzať až tak, že vám je do plaču a pýtate sa, kde ste vo výchove urobili chybu? Aj keď sú neposlušné, odvrávajú, ak im nekúpite, čo chcú, v obchode vám urobia scénu, pri ktorej by ste sa od hanby najradšej pod zem prepadli, neprepadajte beznádeji. Správnym prístupom a vyvarovaním sa istých chýb si s nimi poradíte.

„V prvom rade treba mať na pamäti, že každým spôsobom vyvádzania dieťa signalizuje, že potrebuje pozornosť rodičov, ktorú mu kvôli práci alebo iným povinnostiam nevenujú. Neznamená to, že je dieťa zlé, že chce urobiť niečo, čím napácha škodu, alebo niekomu ublíži. Túži len po tom, aby ste si ho všímali,“ vysvetľuje psychologička. Je to síce paradoxné, ale deti vystrájajú práve kvôli rodičom, aby na seba upútali pozornosť, aby ich chválili, aby ich mali ešte radšej.

Denisa Maderová rodičom radí, aby k nim pristupovali len vtedy, keď sa dieťa, obrazne povedané, nedokáže zmestiť do kože a v snahe „skrotiť ho“ a upokojiť zlyhajú všetky ostatné metódy. „Platí tu však jedna zásada – dieťa musí vedieť, za čo dostalo po zadku, preto musí byť potrestané hneď po tom, keď napriek upozorneniu rodičov niečo zlé vyvedie.

Je dôležité, aby to bolo iba jednorazové potrestanie, to znamená, iba jedna „výchovná“, nie dlhotrvajúce a pravidelné bitky už aj za to, že vyleje vodu z pohára.“

Z nejedného bytu sa občas ozýva krik, ktorým sa rodičia snažia vyjadriť svoju nespokojnosť so správaním dieťaťa. Po ňom však takmer vždy nasleduje srdcervúci detský plač a ešte väčšie odmietanie príkazov a zákazov rodičov. „Rodičia zvýšeným hlasom nič nedosiahnu. Význam má jedine dôrazne vyjadrený nesúhlas so správaním dieťaťa, nie krik. To je rozdiel. Pri dôrazne vyjadrenom stanovisku mu treba dať priestor, aby vyjadrilo svoj názor a požiadavky, čo však neznamená, že pod ich vplyvom rodič svoje rozhodnutie zmení,“ radí psychologička.

„Krikom správanie dieťaťa nezmeníte, len ho vystrašíte, čím sa celá situácia ešte viac zhorší.“

Ak dieťa nadobudne pocit, že je nevypočuté a krikom zahnané do kúta, jeho neposlušnosť sa ešte viac vystupňuje. „Nechajte ho, nech povie, čo chce urobiť, aké dôvody ho k tomu vedú a potom dodajte – keď budeš veľký/-á a budeš rozhodovať sám/- a za seba, urob si to potom, ako chceš. Teraz však ešte rozhodujem ja a chcem, aby to bolo takto, lebo…“

Deťom netreba ustupovať, ale ak chcete dosiahnuť svoje, musíte im pokojne, no pritom dôrazne vysvetliť, prečo od nich niečo žiadate a isté veci im nedovolíte.

Žiarlivosť na mladších súrodencov

U dieťaťa sa prejaví v momente, keď zistí, že rodičia svoju pozornosť nevenujú už iba jemu.

„Zvyčajne pri narodení súrodenca reaguje na jeho príchod tak, že mu robí zle, neváha mu ublížiť a vyprovokovať tak rodičov. Doteraz totiž bolo zvyknuté dostávať od nich oveľa viac pozornosti, čo sa zrazu zmenilo a s tým sa nedokáže vyrovnať. Správa sa tak, lebo chce byť videné a potrebuje cítiť, že je pre rodičov stále rovnako dôležité. Treba mu vysvetliť, že sa musíte starať aj o bračeka alebo sestričku, čo neznamená, že ho nemáte radi. V tej chvíli mu musíte venovať sústredenú a 100 % pozornosť, aby cítilo, že o neho máte stále rovnaký záujem.“

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!

Čo zaberie na neposlušné deti? Krik určite nie!

Výber pre vás

Čo zaberie na neposlušné deti? Krik určite nie!

Súvisiace články

Keď dieťa robí niečo, čo sa nepáči, ešte nemusí byť zlé

Moje dieťa, môj boh: Ako byť lepšími rodičmi?

Výber pre vás