Martina Homoliak

Dlhý lockdown, ktorý sme zažili, a ešte dlhšia izolácia mali vplyv na naše mentálne zdravie i osobnosť a netreba to vôbec podceňovať. Preto je celkom normálne, že mnohí ľudia si za ten čas odvykli od fyzických stretnutí, objatí a schôdzok. Rovnako to majú naše čitateľky Eliška a Mária.

Mám problém dvíhať telefón

Majka pracovala ako čašníčka v malom meste, prepustili ju počas prvej vlny a späť do práce sa nevrátila. Najprv ju samota vystrašila, potom si ju užívala. „Vyhla som sa mnohým nepríjemným návštevám príbuzných, ale aj priateľom, ktorých vlastne nemám rada. Trpím ich celé roky, lebo sa cítim zaviazaná, ale uvedomila som si, že mi nič nedávajú, lebo bez nich sa cítim oveľa lepšie,“ začína svoje rozprávanie rozvedená mama 21-ročného syna, ktorí žije v zahraničí. „Naozaj musím prehodnotiť väčšinu svojich pravidelných kontaktov, ktoré ma toľko v minulosti zamestnávali. Ani jeden mi nechýbal. Prestala som dvíhať aj telefóny a odpisovať na správy a všetko postupne stíchlo. Užívala som si to. Potrebovala som to.“ Majka si uvedomila, že v izolácii vedela lepšie pochopiť samu seba i to, čo potrebuje, a návrat späť ju vôbec neteší. „Hneď po prvých uvoľneniach sa začali starí známi ozývať a ja im stále nedvíham telefón, odpíšem, že som chorá, a viac nereagujem. Viem, že to tak nemôžem robiť donekonečna, ale mám pocit, že napriek tomu, že som ni­kde nebola, akoby som sa dostala niekam inam, a oni zostali kdesi v minulosti. Nemám si s nimi, čo povedať. A už len predstava, že to robím, ma vyčerpáva,“ priznáva bývalá čašníčka a zatiaľ vôbec nevie, čo bude ďalej.

Je to tak. Aj keď niektorí z nás využili uvoľnenie a hneď vzrušene bežali na pivo či víno s priateľmi na terasy krčiem, mnohí si musia akoby znovu zvykať na slobodu. Z prieskumu v Anglicku vyšlo, že až 63 percent sa obáva, ako sa vrátiť do normálu. Pre 70 percent je aj návrat do práce, akoby šli na dovolenku – teda cítia priveľké očakávania a tlak na to, aby im bolo dobre. Rovnako nie je prek­vapením, že 61 percent vôbec netúži vrátiť sa do kancelárie, zvykli si na domáce oblečenie i napríklad obedňajšiu sprchu, ktorú by si už nemohli dať. Ani zahraničné dovolenky nebudú také samozrejmé. Až 64 percent sa nechystá na dovolenku do zahraničia.

Pomáhajte si predstavami

V psychologických knihách sme našli aj tento spôsob, ako zatočiť so strachom. Pomôže predstava alebo vizualizácia. Predstavte si, aké úžasné by bolo, keby ste konečne boli spolu s ostatnými tak ako predtým. Predstavte si, ako by ste sa cítili, napríklad slobodne a odľahčene. Potom sa opýtajte sama seba: „Čo je vo mne, čo mi bráni v tom, aby som znovu vstúpila do života? Aká je moja hlavná vnútorná prekážka pri uskutočňovaní prvého kroku? Je to úzkosť, iracionálna viera, iba zvyk minulých mesiacov izolovať sa?“ Len čo nájdete svoju vnútornú prekážku, sadnite si k nej a živo si ju predstavujte a prežívajte vo svojej mysli. Potom vymyslite efektívny, ale jednoduchý plán „ak – tak“, ako prekonať prekážku. Napríklad si povedzte: „Ak mi moja úzkosť nedovolí vyjsť znovu von, tak zavolám svojej priateľke a poprosím ju o večeru u mňa,“ alebo: „Ak mi na gauči už bude dlho, tak vstanem a pôjdem si kúpiť nejakú dobrotu.“

Nič sa nedialo a teraz toľko vzruchov

Od prvej vlny pracuje mladá ekonómka z domu. „Nie som extrovert, takže zostať doma som uvítala, dokonca si aj trochu užívala. Práca mi šla rýchlejšie doma ako v kancelárii, kde sa vždy niekto zastavil a chcel som mnou prehodiť pár slov,“ vysvetľuje, ako vnímala izoláciu. „Mala som svoje pohodlie a nemusela som sa vyhovárať priateľom, keď sa mi nechcelo ísť von. Zabaviť sa samej nebol pre mňa problém, čítala som knihy, kreslila si alebo hrala hry, či pozerala filmy,“ približuje, ako trávila voľný čas.

„A teraz? Všetci sa začali stretávať, aj mňa priatelia zase oslovujú, pozvoľna sa vraciame späť do práce. Mám čoraz väčší problém. Zvykla som si na ticho, samotu, priznám sa, že v spoločnosti sa oveľa rýchlejšie unavím ako predtým. Stačí mi hodina a musím odísť, nedokážem sa dlhšie zhovárať ani sústrediť na rozhovor. Vlastne si ani nemáme čo povedať, lebo sa nič nedialo. A zrazu je všade toľko vzruchov. Dúfam, že si znovu zvyknem na ľudí tak, ako som si od nich odvykla,“ dokončuje Eliška.

Skratka FOMO – Fear Of Missing Out – je vlastne novovzniknutý syndróm po dlhšej izolácii, ktorý by sme voľne mohli preložiť ako strach z toho, že zmeškáme socializáciu, že ostatní sa bavia, ale my to nedokážeme, hoci po tom túžime. Podľa odborníkov je to celkom prirodzené po tom, čo sme prežili, a predpokladá sa, že po nejakom čase odznie. Ale ak pociťujete úzkosť z nadväzovania kontaktov, hoci sa chcete vrátiť k starému spôsobu života, máme pre vás zopár rád, ktoré vám môžu pomôcť tento prechod prekonať.

Neočakávajte, že sa hneď budete cítiť rovnako ako pred pandémiou. Chvíľu to potrvá, ale odborníci tvrdia, že sme prispôsobivé bytosti a naša duša sa dokáže veľmi rýchlo aklimatizovať, ak jej doprajete spoločnosť, aj keď s nepríjemným pocitom, rýchlejšie v sebe oživíte ten dobrý pocit zo spoločnosti a z priateľov.

Namiesto toho, aby ste rozoberali dookola negatíva lockdownu, zamerajte sa na to, čo môžete ovplyvniť a urobiť. Ak máte obavy z návratu do práce, zoberte si napríklad so sebou jedlo z domu, na ktoré ste si zvykli. Rovnako môžete naďalej robiť veci, na ktoré ste si zvykli v izolácii, a zaraďovať také, ktoré milujete a robiť ste ich nemohli.

3. Vyberajte si spoločnosť

Pandémia nám pomohla aj v tom, že vyselektovala okruh známych, s ktorými sme zostávali v kontakte, hoci sme sa nestretávali a&nbsp;mnohých už vidieť nemusíme. Využite to a nehovorte každému na pozvanie áno, obklopte sa iba ľuďmi, ktorí vám dodávajú energiu, pri ktorých sa cítite dobre. Kto vám naozaj chýbal? Na začiatku títo stačia, ostatní musia počkať.

Aj keď mnohí sa snažia získať vašu pozornosť a možno vás aj požiadali o pomoc, nemusíte im vyhovieť. Nemôžete sa postarať o druhých skôr, ako sa postaráte o seba. Takže najskôr sa zamerajte na seba, potom budete mať silu venovať sa aj druhým.

Predpokladá sa, že svet sa už nikdy nevráti do normálu, ako by sme chceli, preto je možno čas vytvoriť svet podľa seba. Možno ste už dlhšie chceli zmeniť niečo v živote, vytvorili si nové záľuby v lockdowne alebo zamilovali si dlhé prechádzky v prírode. Tak si to doprajte. Mnohým sa zmenili hodnotya životné priority. Veď kedy, ak nie teraz, je čas na zmenu a nové nastavenie pravidiel!&nbsp;

Ak vás dobehnú úzkostné myšlienky a paralyzujú priamo v spoločnosti, tak sa na chvíľu vytraťte a predýchajte to. Vdýchnite nosom vzduch počas dvoch-troch sekúnd, zadržte dych na niekoľko sekúnd, vydychujte pomaly a rovnomerne počas piatich sekúnd, preciťujte pritom uvoľnenie, opakujte šesť cyklov.

Eliška na vlastnej koži zažíva to, čo tajne trápi mnohých Slovákov: K TOMUTO sa prizná málokto!

Výber pre vás

Eliška na vlastnej koži zažíva to, čo tajne trápi mnohých Slovákov: K TOMUTO sa prizná málokto!

Súvisiace články

Môj otec sa o mňa veľmi bál: Mala som ísť do Afriky, keď on.. Och, toto si nikdy neodpustím!

Moja sesternica sa živí ako PROSTITÚTKA: Z detailov z jej života behá MRÁZ po chrbte! Uff...

Mladá Slovenka Zuzka si splnila svoj sen: Bloguje o tom, čo ju baví a veľmi sa jej darí! Wau

Monika na materskej dovolenke nelenila: Vydala knihu a... Wau, jej príbeh vás DOJME!

Alena túžila pracovať aj počas materskej: Našla si ideálnu prácu, ktorú môže skúsiť každá mama!

Krásna Hanka našla dieru na trhu: Zamerala sa na TOTO a výsledok je neuveriteľný!

Výber pre vás