Vanessa Valachová (24): Moja choroba sa začala v hlave

„Myslím si, že najväčším spúšťačom choroby bolo to, že som sa neznášala, nevedela som nájsť cestu k sebe a strašne som bola na seba prísna. Všetko som si vyčítala. Aj výzor, keď som mala trošku celulitídy, neznášala som sa za to, ale nič som proti tomu neurobila, stále som si iba nadávala. Jednoducho musel prísť zlom a vďakabohu, že prišiel,“ začína Vanessa rozprávať o tom, ako žila predtým, než jej lekári oznámili, že má celiakiu. Tá ju priviedla k tomu, aby sa začala zaujímať o duševný pôvod ochorení.

„Začiatky choroby boli strašné, cítila som silné bolesti v bruchu a nikto nevedel prísť na to, čo mi je. Päť mesiacov som nedostala menštruáciu a posielali ma k rôznym doktorom, len nie tam, kam mali. Až sama som časom vycítila, kde je problém a rozhodla som sa ísť na gastroskopiu. Doktor mi cez ústa zaviedol hadičku a do 5 sekúnd povedal, že je to celiakia.“

Od toho dňa sa mladej žene život otočil hore nohami. „Nie je to vážna choroba, ale je šok dozvedieť sa to v tomto veku. Predtým som jedla všetko s lepkom, dávala som si najväčšie porcie a nepriberala som, tak som to neriešila. Zdravú strava som nepoznala, moje najobľúbenejšie jedlá boli s knedľou. Žijem v malom meste, kde nie je dostatok potravín bez lepku a nič som o tom nevedela, tak som zrazu nevedela, čo mám robiť.“

O chorobe si začala hľadať informácie. „Na internete som našla článok o psychosomatike, v ktorom písali, že každá choroba má svoje duchovné rodisko. Moja sestra v tom čase chodila k liečiteľke, tak som za ňou zašla tiež a povedala mi, že spúšťač mojej choroby mám v sebe už dávno, len som to v poslednom období ešte prehĺbila.“ Riešenie našla vo vzťahu k mužom.

„Odmalička som mala rešpekt k svojmu otcovi a aj v dospelosti som stále potrebovala nadradenosť od chlapa. Našla som si priateľa, ktorý bol na mňa strašne prísny a vzal mi všetko sebavedomie. Odvtedy som sa začala nemať rada.“ Po tomto zistení si povedala, že choroba bude jej povestná stopka. „Dnes som presvedčená, že keď sa žena nemá rada, nenájde si cestu k sebe a nestará sa o seba, tak je to veľmi zlé. Nie o zovňajšok, najviac treba pracovať na vnútre a ono sa to potom odrazí aj navonok.“

Keďže odmalička tancuje, v tom období bola na jednej tanečnej súťaži, kde Fredy Ayisi precvičoval aj jogu. „Išla som to skúsiť, len tak, kvôli flexibilite. Po hodine som sa zrazu cítila inak, nechápala som, ako sa vo mne všetky tie pocity zbehli a že sa dajú prežiť aj iné, ako som poznala. Nikdy predtým som sa tak necítila. Miestami to bolo až nepríjemné, zvláštne, ale na druhej strane to bol pre mňa taký silný zážitok, že som sa o to začala viac zaujímať. Povedala som si, že toto bude moja cesta a týmto sa vyliečim. Myslela som trošku sebecky.“

Postupne jej všetko do seba začalo zapadať. „Buď budeme fňukať a hovoriť, aký máme zlý život a všetko na nás padá a všetko je zlé, alebo to pochopíme z druhej strany a povieme si, že toto je ten varovný signál a musíme sa za to poďakovať a ísť iným smerom. Všetky choroby sú varovné signály, je to perfektne nastavené v tomto živote, len je na nás, ako s tým naložíme. Sami musíme prísť na to, čo nám tým chce telo povedať. Keď si to v sebe vypovieme a začneme s tým pracovať, choroba odíde.“

Pre ňu je najkrajším spôsobom práve joga. „Pre každého to môže byť niečo iné, niekto vyšíva, štrikuje... Bohužiaľ, aj keď ide človek po ťažkej fyzickej práci do krčmy a dá si 6 pív, tak tým chce relaxovať, je to druh meditácie, ale pre človeka je najlepšie sadnúť si a odpojiť sa od mysle.“ Keď o tom rozpráva pred ľuďmi, občas sa stáva, že jej nerozumejú. „Pozerajú sa na mňa, ako keby som bola vyšinutá, ale buď si každý tú cestu nájde alebo, bohužiaľ, na ňu nepôjde. Nemusí ísť na duchovnú či jogovú, stačí, keď bude mať rád sám seba a bude trošku venovať pozornosť a čas iba sebe, už to je veľký pokrok k tomu, aby sme sa cítili zdraví, lebo to vychádza zvnútra.“

Ona sama sa dnes cíti oveľa lepšie ako predtým, než ochorela. „Hoci nová strava bola pre mňa nepredstaviteľná, po troch rokoch choroby si doma klíčim klíčky, jem zeleninu na rôzne spôsoby a som šťastná, cítim sa ľahko a zdravo. Keď si dám občas inú stravu, cítim sa špinavá zvnútra, mám zlé pocity a ťažký žalúdok. Strava bola tým gro, ktoré ma malo nasmerovať niekam inam.“ Nový štýl života zmenil aj jej vlastnosti. „Predtým som bola veľmi roztržitá, bez rozmýšľania som niečo urobila a až potom som si uvedomila, čo som vlastne vykonala. Teraz sa snažím najskôr v pokoji popremýšľať, až potom niečo povedať. A hlavne si veľmi veľa vecí vážim.

Kedysi som si nič nevážila, prežívala som z jedného dňa na druhý. A bola som veľká materialistka. Ženy by to zase nemali brať tak, že sa nesmú pekne obliecť, nesmú si nič kúpiť, lebo to tak napísali v nejakej duchovnej knižke. Keď to tak cítim, tak idem na nákupy a poviem si, že to je pre mňa meditácia v tento deň, nesúdim sa za to, ale prenesiem to na dobré myšlienky. Keď si však teraz niečo doprajem, poďakujem za to sebe i všetkým okolnostiam, ktoré mi to umožnili.“ Častejšie však ďakuje za obyčajné veci, hlavne pocitové. „Vážim si, keď s niekým som. Teraz mám nového priateľa a je mi s ním super. Aj ja sa snažím byť k ľuďom dobrá a pomôcť, komu môžem. A neohováram, čo bolo predtým u mňa bežné.“

Okrem toho, že stále pracuje sama na sebe, otvorila si medzičasom vlastné štúdio, kde pomáha iným zastaviť sa počas dňa. Nie všetkým je to však po vôli a spájajú si jogu s hinduizmom. „Silno veriaca kresťanka mi povedala, že na jogu nepríde, lebo to je sekta a náboženstvo. Ja pritom ľuďom nič neprikazujem, len nechápem, prečo neurobia niečo pre seba. Ani ja nie som dokonalá, ale vďaka joge a hlavne chorobe, ktorá mi túto cestu ukázala, som sa naučila ďakovať aj za to zlé. Pred tromi rokmi by som na všetko nadávala a dnes viem, že to zlé musíme prijímať s ešte väčšou noblesou.“ Sebazdokonaľovanie sa stalo jej filozofiou.

„Zistila som, že úplne najťažšie je pracovať na sebe, potlačiť ego a niečo si priznať. To bolo pre mňa strašné, ja som si nepriznala, ani keď som v kútiku duše vedela, že možno druhý má pravdu. Teraz, aj keď viem, že nemá, snažím sa to vnímať tak, aby som nebola nadradená. To z duše nemám rada!“ Hoci na jej hodinách nejde o náboženstvo, myslí si, že všetky sú vo svojej podstate úplne o tom istom. „V najväčších knihách je všetko písané rovnako, len cez iné príbehy, a je na ľuďoch, ako s tým naložia. Chcem byť nestranná a konať dobro, aby sa ľudia cítili dobre v mojej spoločnosti a aby sa mi to aj vrátilo. A myslím si, že to nie je sebeckosť,“ hovorí jogínka. „Čo dáš, to dostaneš. To je zákon karmy, ktorý je v joge, ale aj vo všetkých náboženstvách, len sa volá inak.“

● Ďakujte aj za to zlé

Namiesto toho, aby ste sa ľutovali a nadávali na celý svet, spýtajte sa samy seba: Prečo sa mi to stalo? Možno hneď nezistíte pravý dôvod, ale keď sa budete snažiť zmeniť to, o čom si myslíte, že by ním mohlo byť, posuniete sa ďalej.

Prvý krok je uvedomiť si, čo robíte zle. Už to je správna cesta, keď si to naozaj priznáte.

● Zmeňte svoj postoj k iným

Ak niekoho neznášate a možno ani neviete prečo, automaticky aj on vás. Keď zmeníte svoje zmýšľanie o ľuďoch, tak sa vám to vráti, aj oni sa vo vzťahu k vám zmenia.

Buďte aspoň raz za deň na pár minút sebecká v zmysle, že si nájdete čas len pre seba a pokúsite sa zabudnúť na všetky povinnosti a problémy, ktoré vás trápia. Dobrým spôsobom je meditácia.

● Naučte sa meditovať

Sadnite si niekde ďaleko od domu alebo aspoň mimo miestnosti, kde spíte, a vnímajte samu seba. Začnite tým, že sa sústredíte iba na svoj dych. Ak počujete nejaké zvuky, nedovoľte, aby vás rušili. To je začiatok meditácie, ktorý sa dá postupne natrénovať.

➤ názov je odvodený z dvoch slov – psyché (duša) a soma (telo)

➤ pôvod má vo východných kultúrach

➤ zaoberá sa vzájomným pôsobením duševných a telesných procesov

➤ vychádza z toho, že stav duše a tela spolu úzko súvisia

➤ v duševnom zdraví a našich emóciách hľadá pôvod telesných chorôb a využíva to pri ich liečbe

Trápili ju bolesti brucha a lekári jej nevedeli pomôcť: Keď konečne zistila pravdu, nemohla tomu uveriť!

Výber pre vás

Trápili ju bolesti brucha a lekári jej nevedeli pomôcť: Keď konečne zistila pravdu, nemohla tomu uveriť!

Súvisiace články

Aj tučné môžu cvičiť jogu: Táto žena vás presvedčí, že to nie je len pre vychrtliny

Aj tučné môžu cvičiť jogu: Táto žena vás presvedčí, že to nie je len pre vychrtliny

Zázrak pre ženské zdravie: Vyskúšajte hormonálnu jogu!

8 dôvodov, prečo začať cvičiť jogu: Zatočí s bolesťou, odbúra stres a to zďaleka nie je všetko!

Výber pre vás