Dušana z Piešťan má 52 rokov a želá si jediné, aby celé sviatky boli v&nbsp;pohode, aby sme si oddýchli a&nbsp;boli sme radi, že môžeme byť spolu. Aj darčeky majú skôr zážitkové. Radšej idú spolu na lyžovačku. Pod stromček si už darčeky nedávajú. V&nbsp;podobnom duchu ste nám opísali vaše sny aj želania vo svojich príbehoch.

To, že sa nám rokmi menia želania potvrdzuje aj sociologička Zuzana Kusá. Okrem toho si myslí, že aj obdarúvanie je dnes už viac silené, než to bolo v&nbsp;minulosti. Darčeky naháňame za každú cenu aj na úkor zadlženia, čo nie je správna cesta. „Je to všetko spôsobené silným tlakom výrobcov a&nbsp;obchodníkov. Ak by sme aj chceli niečo iné, nie je to možné vzhľadom na okolie. Ten tlak na dodržiavanie tradícií je veľmi silný,“ hovorí Kusá.

Marcela (55) z Miloslavova: Splnila som želanie môjmu mužovi

Muži majú radi technické „hračky“ a, bohužiaľ, aj rôzne zbrane. Ten môj nie je iný. A môžem povedať, že ho poteší aj vreckový nožík. Tento sen mal od detstva. Rád si pozeral na internete rôzne stránky s týmito vecami. Raz to bola dýka s vybíjanou čepeľou, inokedy bodák z prvej svetovej vojny. Vždy však zostalo len pri želaní. Kým mne sa želania od detstva menili, mám pocit, že môjmu mužovi toto zostávalo. A tak som si raz povedala, keď už boli naše deti dospelé a mali svoje životy, že mu toto jeho želanie splním. Predstavovala som si, ako ho poteším, ako sa mu rozžiaria oči, keď si pod vianočným stromčekom rozbalí darček... A tešila som sa ako malé dieťa.

Dlho som sa naháňala po rôznych obchodoch. Bola to pre mňa španielska dedina, vôbec som sa v takýchto veciach nevyznala, ale trpezlivo som hľadala. Po dlhom čase som našla peknú dýku, vraj z dobrej ocele. Pekne som ju zabalila a tešila sa. Možno to poznáte samy, že predstavy sú často iné ako samotná realita. A takto to bolo aj v mojom prípade. Keď si muž otvoril darček, vôbec som nevidela v jeho očiach radostný záblesk, aký som očakávala. Zostala som smutná. Po chvíli obzerania dýky sa iba usmial a povedal niečo, na čom som dodnes pyšná. „Vieš, od detstva bol môj sen mať peknú dýku, moji rodičia mi to nikdy nechceli splniť. Ale keď som dospel, zistil som, že sú iné dôležitejšie veci, a to, že sme zdraví a že sme spolu. A na tie dýky a nože mi stačí, ak sa na ne pozerám na obrázkoch. Ale ďakujem ti za ten darček.“

Anna (75) z Ružomberka: Darčeky kupujem kvôli malým vnukom

Spolu s manželom sme vychovali štyri deti. V minulosti sme nemali veľa peňazí (stavali sme dom, bolo ho treba zariadiť a podobne) a uvedomujem si, že nie vždy sme mohli deťom splniť želania – nové bicykle, moderný magnetofón a podobne. Ale aj tak sme sa im snažili dávať, čo sme mohli. Viac sme dbali na chvíle trávené spoločnými hrami. Vymýšľali sme pre ne rôzne výlety, ktoré nestáli veľa peňazí, ale dodnes radi na ne spomínajú. Manžel už nežije, ale pribudlo mi šesť vnúčat. Najväčšiu radosť mám, keď sa zídeme celá rodina. Vianoce sú čas, keď sa mi to darí splniť. Veľmi sa teším, keď si tí najmenší vnuci delia darčeky, je to veľká radosť a teším sa spolu s nimi. Moje deti sa snažia organizovať sviatky tak, aby sme si to užívali spolu, ako to poznajú z detstva, a som im za to vďačná. Keďže ja už veľmi nepomôžem, som na vozíku, tak sa o všetko postarajú moje dcéry a nevesta. Malí vnúčikovia nás zabávajú tým, ako ešte nevedia, že hračky kupuje mamina s ocinom. Potom ich chlapi vylákajú von pod zámienkou, že si zapálime prskavky, a dcéry zatiaľ nanosia darčeky pod stromček. Potom, keď sú hotové, zazvonia na zvonček... Tá radosť je neopísateľná... Keď som bola mladšia, tak som si priala, aby deti boli zdravé. Prajem si to aj dnes. A to, že sa stretávame celá rodina, je ešte k tomu krásny bonus navyše.

Viera (54) z Dudiniec: Túžila som po veciach, ktoré mali kamaráti

Ako malá som mala svoje sny. Vždy sa mi páčili veci, ktoré mali moji spolužiaci a kamarátky. Keď prišli do módy digitálne hodinky, nesmierne som po nich túžila. Moja spolužiačka ich mala a ja by som dala čokoľvek, aby som ich mala tiež. Dodnes nezabudnem na ten pocit... Moji rodičia však na to nemali peniaze. Tento môj sen sa mi nikdy nesplnil. Dnes sa nad tým len usmievam. Podobne to bolo aj s bicyklom. Na ulici už mali bicykle skoro všetky deti. Síce nám ho rodičia kúpili, ale nebol to favorit, a tak som bola sklamaná... Ale iné deti mali rôzne bicykle, staré, ošúchané, ktoré dedili po rodičoch a starých rodičov, tak mi to až tak nevadilo...

Marcela (47) zo Žiliny: Aj dospelí majú detské nesplnené sny

Niekedy mám pocit, že sme deťom kupovali hračky, ktoré sme sami v detstve nemali a veľmi sme po nich túžili. Keď si ich deti vybalili, tak sme sa s nimi hrali my dospelí. Dnes sa na tom smejem, ale vybavujem si obraz môjho brata, keď synovi kúpil krásny kamión. Martinko bol ešte maličký a veľmi sa s ním nevedel hrať. Zato môj brat áno! Celý večer sme sa smiali, ako brat s kamiónom cúval, obchádzal prekážky a podobne... Aj dospelí majú detské nesplnené sny a darí sa nám ich plniť cez naše deti.

<strong>Radí Zuzana Kusá, sociologička&nbsp;</strong>

Určite sa ľuďom s &nbsp;vekom menia želania. Zmeny cítiť aj pri obdarúvaní. Dnes už je to dokonca aj tak, že niektorí ľudia si želajú, aby sa zbavili núteného obdarovania. Radšej chcú, aby bolo viac času na spoločné stretnutia a zážitky. Pretože prípravy Vianoc sa stávajú veľkou záťažou takmer pre každého, zvlášť pre zamestnaných ľudí. Mesto je vtedy preplnené, v obchodoch je to nepríjemné. Je tu veľmi silný tlak obchodníkov, výrobcov a potom aj spoločnosti.

Pred rokmi som čítala štúdie, že v Belgicku sa vytvárajú také spoločenstvá ľudí, ktorí sa navzájom povzbudzujú, aby organizovali Vianoce trocha inak. Napríklad, že sa losuje v rámci rodiny, kto koho obdaruje, aby to nebolo tak, že každý musí dať dar každému. Podobne je to aj s varením a iným. A tak aj nám chýba kolektívna vzbura... Našťastie, už aj u nás sa nájdu takí ľudia, ktorí sa radšej zbalia a zmiznú do hôr. Peniaze, čo vynaložia väčšinou na zbytočnosti, minú na nejakú spoločnú dovolenku či zážitok.

No reklama a obchody veľmi tlačia na to, aby sme sa držali tradícií. Myslím si, že dnes sa tradícia z veľkej časti udržiava komerčne. Výrobcovia a obchody majú eminentný záujem, aby sme sa my ľudia držali dobrého zvyku. Ak by sa aj nejaká generácia chcela vzbúriť, nie je to vôbec jednoduché. Ako by deti v škôlke alebo škole pred ostatnými vyzerali, že nedostali darčeky? Alebo medzi ľuďmi v práci či pred susedmi? Je veľmi ťažké vymaniť sa z toho tlaku konvencií. Ale zase to len zostáva na nás ako sa rozhodneme. Najskôr túžime po bábikách, autíčkach a bicykloch, neskôr po novom počítači, úžasných topánkach či kabelkách... Nakoniec nám stačí, aby sme boli zdravé&nbsp; a spokojné.

Marcela splnila želanie svojmu mužovi: Keď si otvoril darček, jeho reakcia ju veľmi prekvapila

Výber pre vás

Marcela splnila želanie svojmu mužovi: Keď si otvoril darček, jeho reakcia ju veľmi prekvapila

Súvisiace články

To, čo sa mi stalo u gynekologičky, je… Už nikdy sa jej nebudem môcť pozrieť do očí!

Pred svadbou zistila, že má rakovinu: Lekár na ultrazvuku nič nevidel, našťastie mu neuverila

Oplakala stratu milovaného priateľa, potom sa stalo čosi nečakané: Z TOHTO skutočne mrazí

Už pred 30-kou mala úžasnú kariéru, ale šťastie jej nepriniesla: Neuhádnete, čím sa živí dnes

Trpký OSUD pani Evy: Po svadbe sa jej fešák zmenil, TO, čo prišlo, je nočná mora každej ženy!

Manžel mi dal na Vianoce šaty: Keď som ich išla vrátiť, z otázky predavačky sa mi zrútil svet!

Výber pre vás