Jej sa však niečo nepozdávalo. Tak išla za onkologičkou, tá ju poslala na mamograf a už to išlo... Na druhý deň jej brali vzorku z prsníka a po dvoch týždňoch prišli výsledky.

Výsledky ma neprekvapili

Janka spomína: „Po odobratí vzorky som sa tie dva týždne modlila, nech tam nič nie je. Ale niekde vnútri som cítila, že to nebude
v poriadku. A to sa aj potvrdilo. Takže ma to ani neprekvapilo. Ale zase sa ozval môj vnútorný hlas: ,Neboj sa, toto nie je koniec!‘ Prijala som to s pokojom. Prešla som si všetkým, čo mi lekári ,núkali‘. Mala som chemoterapie, operáciu (zobrali mi celý prsník aj uzliny), ďalšie chemoterapie, rádioterapiu aj hormonálnu liečbu.“

Diagnóza mesiac pred svadbou

„Chorobu mi diagnostikovali mesiac pred svadbou. Pretože som už musela podstúpiť prvú chemoterapiu, bola som nevesta s parochňou. Malo to aj výhody, účes mi vydržal celý deň,“ usmieva sa. Po dvoch rokoch manžel odišiel a požiadal o rozvod. Ale tak ako po búrke vychádza dúha, tak aj u nej po zlých veciach prichádzali dobré. „Choroba mi urobila prievan vo vzťahoch, spoznala som veľa nových ľudí, dala mi nové prsia a nového manžela, ktorý je mojou oporou. Momentálne som v pohode, všetky ukazovatele sú v norme. Cítim sa dobre zdravotne aj psychicky.“

Toto Slovenkám chýba

Janka pracuje ako dobrovoľníčka v OZ NIE RAKOVINE (poskytujú rady a podporu pacientom, rodinám, a to telefonicky i osobne v Bratislave a Košiciach). Venuje sa aj obhajovaniu práv pacientok na liečbu v súlade so súčasnými poznatkami medicíny. Na Slovensku totiž chýbajú mnohé inovatívne liečby a nové skupiny liekov na karcinóm prsníka. Už sa nimi liečia ženy v susedných krajinách a majú ich dostupné na predpis od lekára, len Slovenky nie.