Myslím, že ľudia sú závistliví, jedni viac ako druhí. A kto tvrdí, že nie je, tak nehovorí pravdu. Možno to len nazýva ináč. Aj vo mne občas hlodal taký červíček závisti až do chvíle, keď som zažila príhodu, ktorá ma z toho neduhu vyliečila nadobro.

Mala som 52 rokov, keď som sa ocitla už neviem koľkýkrát v nemocnici. Na izbe som bola s 36-ročnou inžinierkou ekonómie. Prvé dni len spala. Ale asi po troch dňoch začala vnímať moju prítomnosť a prehodili sme pár slov. Bola v nemocnici prvýkrát a chorá bola tiež prvý raz, ak nepočítala choroby v detstve.

Och, ako som jej len závidela! Ja som nemocnicu poznala zblízka už mnoho rokov. Kristínka, tak sa volala moja spolubývajúca, tam mala švagra, ktorý bol známym primárom. To viete, všetci s ňou zaobchádzali ako v rukavičkách. Ja som väčšinou bola odkázaná na milosť a nemilosť lekárov aj sestričiek. Niekedy to bolo lepšie, niekedy horšie. Kristínka mala doma šesťročnú dcérku a mi lujúceho manžela, ktorý sa za ňou zastavil denne a priniesol nejakú milú kresbičku od dcérky.

Ja som mala doma syna, ktorý prišiel za mnou, len keď som mu volala, že niečo potrebujem, a moje manželstvo sa rozpadlo dávno predtým. Za Kristínkou chodili denne na návštevu rodičia a vždy jej priniesli niečo dobré pod zub. Moji rodičia už dávno nežili a na dobroty mojej mamy som mohla zabudnúť. Kristínka pracovala v banke, mala výbornú pracovnú pozíciu a zarábala 5-krát viac, ako bol môj invalidný dôchodok. A to ju po príchode do práce čakalo povýšenie aj so zvýšením platu. No a teraz nezáviďte! Bolo mi ľúto, že nič z toho som nemala.

Napriek tomu som sa s Kristínkou veľmi dobre spriatelila, pretože bola milá. Z nemocnice odišla týždeň predo mnou, ale sľúbila, že keď príde na kontrolu a ja tu ešte budem, zastaví sa za mnou. Vymenili sme si telefónne čísla, pretože mi sľúbila vybaviť v banke robotu pre dcérku mojej kamarátky, ktorá o pol roka maturovala na ekonomickej škole.

Ja som išla domov tesne pred Vianocami, ale po Novom roku som sa musela vrátiť, lebo mi nebolo dobre. Kristínka prišla po Novom roku na kontrolu, a tak sme sa stretli. Pochválila sa, že v práci už nastupuje na nové miesto. Áno, závidela som jej aj zvýšenie platu, aj to, že je zdravá.

Polrok ubehol rýchlo a moja kamarátka mi avizovala, že jej dcéra zmaturovala a mám poprosiť Kristínku, či by jej nezohnala v banke sľúbenú prácu. Zavolala som do banky, kde pracovala. A v tom som dostala odpoveď, ktorá ma šokovala a stratila som na chvíľu reč. Dozvedela som sa, že Kristínka zomrela. Nechcela som tomu veriť, myslela som, že pani na ústredni si ju s niekým pomýlila. Bohužiaľ, bola to pravda. Jej stav sa prudko zhoršil a namiesto na novú pozíciu nastúpila do nemocnice. Do týždňa zomrela.

Nedokázal jej pomôcť ani švagor, ktorý bol veľký odborník. Ja sa dnes teším z mojich vnúčat a ona nemohla vychovávať svoju dcérku. Všetko v živote je pominuteľné a závisť neprináša nič dobré. Veľakrát veci, ktoré má ten druhý, mu nemusia doniesť šťastie.

Porovnávanie je príčinou našej závisti. Len čo si začneme všímať svoje nedostatky a ľudí, ktorým „nič“nechýba, sme na ceste večného sťažovania a frflania, nespokojnosti a sebaľútosti. Treba si uvedomiť, že vždy sa nájde niekto, kto sa má lepšie ako my. Ak by naše šťastie malo stáť na tom, koľko toho máme, neboli by sme nikdy šťastné. Monikin príbeh nám to výborne pripomenul.

Monika závidela priateľke super muža aj prácu, ale... Osud tej žene uštedril veľmi tvrdú ranu

Výber pre vás

Monika závidela priateľke super muža aj prácu, ale... Osud tej žene uštedril veľmi tvrdú ranu

Súvisiace články

Dievčatko zachránilo svoju mladšiu sestričku, hoci jej samej už nebolo pomoci: Príbeh týchto sestier vás dojme

Príbeh, z ktorého behá mráz po chrbte! Jediné škrtnutie zápalkou ju takmer pripravilo o život

Plánovali sme krst vnučky, no namiesto toho sme museli chystať pohreb! Príbeh Jarky dojíma

Výber pre vás

Príbeh, z ktorého behá mráz po chrbte! Jediné škrtnutie zápalkou ju takmer pripravilo o život