V autobuse cestovalo dievčatko s mamou a dievčatko sa pýta mamky dosť hlasne: „Mamííí, pôjdeme aj k babke?“ Mamka: „Uvidíme, babka ešte nie je doma z práce. A nekrič tak.“ Dievčatko: „Ja nekričím, ja mám len silný hlas.“

Martina Schläsingerová-Koláriková

Vybrali sme sa s partiou na dámsku jazdu. V aute nás bolo 8. Čo čert nechcel, policajti. Rýchlo som zastala a tri vystúpili, akože idú peši. Po asi 50 metroch ma zastavili a jeden policajt hovorí: „Videl som v zadu veľa hláv.“ Ja mu na to: „Pán policajt, vy ma nepoznáte, ale mňa volajú sedemhlavý šarkan, preto ste videli všetky moje hlavy.“ Srdečne sme sa spolu zasmiali.

Každé ráno ma trojročná dcérka budí o pol piatej so slovami: „Mamí, vstávaj!“ Ja jej na to, nech ešte ide spať. A ona kričí pri zapnutej lampe: „Nié, už nie je tma. Aha, slnko!“

Syn mojej švagrinky preberal v škôlke tému o zvieratkách. Pani učiteľka sa detí pýta, ako sa volá zviera, čo je trávu. Deti, že bylinožravec. Keď je mäso, mäsožravec. A na jej otázku, ako sa volá zviera, čo žerie aj trávu aj mäso, jej drobec odpovedal: „Pažravec!“

Keď sa našej dvojročnej Vivien niekde nepáči, alebo ju niečo nebaví, povie: „Nepáči, domov!“ Tento výrok sa nám tak zapáčil, že ho už používame aj my dospelí.

Môjmu krstniatku sa často púšťa krv z nošteka. Môj brat mu hovorí, že budú musieť ísť na krčné. A malý na to: „No hádam na krvné, nie?“

Učiteľka sa v škole pýtala detí, ako chytili Jánošíka a môj syn odpovedal: „Potkol sa na hrachu.“

Je to už 30 rokov. Synovia boli ešte malí a mali sme návštevu. Nemohli sme sa ani porozprávať, lebo oni dvaja sa stále na niečo vypytovali. Keď toho už bolo na mňa dosť, začala som odpovedať: „Vy ste vtedy ešte neboli na svete, nemôžete to vedieť.“ Na príhodu a ich nevhodné správanie som časom zabudla. Až kým sme raz neprišli domov z práce a zo škôlky. Kým som chystala večeru, hrali sa ticho v izbe. Žiadne zvady, tak som ich ani nekontrolovala. Išla som ich zavolať až k stolu a čo nevidím? Celá jedna nedávno vymaľovaná stena bola popísaná farebným perom! Na moje otázky žiadna odpoveď, kým chlapci nezistili, že ide do tuhého. Naraz mi starší syn hovorí: „Mama, ja neviem, kto to mohol spraviť, veď my sme vtedy neboli ešte ani na svete.“ Moje slzy hnevu sa okamžite zmenili na smiech a oni nechápali, či sa ich mama zbláznila alebo čo?

Keď môj muž prvý raz čítal našej štvorročnej dcérke rozprávku na dobrú noc, celá nadšená za mnou pribehla so slovami: „Mami, mami, vieš, že aj tata vie čítať?“

Michaela Randýsková-Ferdošinová

Mladšia dcérka Kiara začala tento rok chodiť do školy. Celé leto sa tešila na prvý deň. Na druhé ráno však už vstala s otázkou: „A to aj dnes tam idem? Veď som bola včera, radšej idem zas do škôlky!“ A staršia dcéra je tiež expert na výhovorky. Na prechádzke vraví: „Už nevládzem, musím si oddýchnuť.“ Zo žartu sme jej povedali, že keď už nevládze chodiť, nech beží. A ona utekala celú cestu ako opreteky.

Už od školských čias mám obľúbenú výhovorku, prečo meškám. Poviem, že som piekol rožky a ako dôkaz sem-tam prinesiem za tašku chrumkavého pečiva... Nosím si ho občas, aby bolo čím zajedať tresku.

Pýta sa ma syn: „Mami, keď budeme veľkí a ty stará, musíme sa o teba postarať?“ Ja na to, že keď nebudem vládať, tak áno. Tak ako sa ja teraz starám o nich. Silno sa zamyslel a s milým usmevom sa ma pýta: „A keď nebudeš poslúchať, môžeme ťa aj zbiť?“ No nemilujte ich!

Janka Ňaňa Kožiaková

Mladší syn raz ležal na nafukovačke a starší ho prevrátil. Voda tam bola po kolená, ale on vyšiel s plačom z mora a kričal na celé hrdlo: „Mamá, Lukáš ma utopil!“

Najvtipnejšie výroky a výhovorky: Tieto hlášky vyšli z úst vašich detí!

Výber pre vás

Najvtipnejšie výroky a výhovorky: Tieto hlášky vyšli z úst vašich detí!

Súvisiace články

Kam na to tie deti chodia? Top 10 najvtipnejších hlášok

Výber pre vás