Je mimimoriadne citlivé, vnímavé, vytrvalé, ale aj neposedné, nepokojné, neposlušné. Neustále nosí domov zlé známky a poznámky v žiackej? Kým sa začnete hnevať, skúste si všimnúť, prečo sa mu tak nedarí. Možno práve vaše dieťa patrí k tým, ktoré za to nemôžu. Sú deti, ktoré trpia takými hendikepmi, ktoré na prvý pohľad vôbec nevidieť. V ich mozgu je totiž niečo usporiadané inak, a to spôsobuje, že sa nedokážu sústrediť tak ako ostatné deti.

Čo to mám za dieťa? Čo robím zle? Aký som to rodič, keď ho nedokážem zvládnuť? Takéto otázky si kladú často rodičia, ktorí majú dieťa s ADHD. Ide o hyperkinetickú poruchu (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), kedysi známu ako ľahká mozgová dysfunkcia. Vyskytuje sa u 5 až 7 percent detí školského veku, z toho 4-krát častejšie u chlapcov než u dievčat. Objavuje sa v prvých piatich rokoch života a môže prejsť do dospelosti. „Príčin vzniku ADHD je viacero, môžu za to genetické predispozície, získané biologické faktory, psychologické a sociálne vplyvy. Dieťa môže vyšetriť psychológ, neurológ, špecializovaný pedagóg, avšak diagnózu musí potvr diť detský psychiater, ktorý môže nastaviť aj liečbu,“ vysvetľuje pedopsychiater MUDr. Ján Šuba.

V škole sú tieto deti neprávom považované za zlé a neposlušné. „To má často za následok totálnu devastáciu sebavedomia. Tieto deti prahnú po pochvale, je veľmi dôležité umožniť im zažiť úspech, naučiť ich lepšie poznať svoje kvality, svoje pozitíva, svoje nadanie, ale aj svoje rezervy,“ hovorí psychologička Eva Gajdošová. Namiesto pochopenia a profesionálnej pomoci sú však často vystavované neustálemu karhaniu, zosmiešňovaniu a ponižovaniu, mnohokrát pred celou triedou. Následky nenechajú na seba dlho čakať. Z dieťaťa s jedným problémom je po pár rokoch takéhoto prístupu psychická troska.

Existuje viacero liečebných postupov, ktoré rodičom aj deťom pomáhajú tento stav zvládať. Postihnutí majú normálnu alebo nadpriemernú inteligenciu a symptómy ADHD nemusia byť prekážkou pre úspešný a šťastný život. Dôležitá je včasná správna diagnóza a následná liečba. Jej cieľom je zmeniť nežiaduce správanie, ktoré deťom komplikuje učenie aj všetko ostatné. V liečbe existujú dva hlavné smery, prvý využíva na zmenu správania psychoterapiu a poradenstvo, druhou možnosťou je užívanie liekov. Čo je pre dieťa najlepšie, to určí lekár na základe odborných vyšetrení a pozorovaní špeciálneho pedagóga, psychológa a ďalších odborníkov.

• Má problém s udržaním pozornosti, ľahko sa rozptýli. Nevenuje pozornosť detailom. Robí chyby z nepozornosti. • Pôsobí, ako by nepočúvalo. • Má problémy pamätať si a riadiť sa inštrukciami. • Má problémy s organizovaním, plánovaním a dokončením činností. • Je znudené úlohou skôr, než ju do tiahne do konca. • Často stráca alebo založí školské po môcky, hračky alebo iné veci. • Je stále v pohybe, akoby bolo poháňané motorom. • Je nepokojné, neobsedí, mrví sa. Nadmerne a hlasno hovorí. • Má problémy ticho sa hrať alebo po kojne odpočívať. • Je zbrklé, koná bez premýšľania. • V triede vyhŕkne odpoveď bez toho, aby počkalo, kým bude vyvolané alebo si vypočuje celú otázku. • Nedokáže vyčkať, kým na neho príde rad. Hovorí nevhodné veci alebo v nevhodnú dobu. • Často prerušuje ostatných a kazí hru. Ľahko sa nechá vyprovokovať. • Nie je schopné ovládať emócie, čo vedie k výbuchom hnevu. • Je neprimerane smelé, nebojácne.