Marcela (31) z Nitry: Mám viac, ako som si kedy trúfala vysnívať

V živote prešla všeličím. Vyrastala v „pokazenej“ rodine, v ktorej mama aj deti trpeli pre alkoholické excesy otca. Za triezva vedel byť ten najmilší a najstarostlivejší tatko, ale keď sa opil, zažívali peklo. Mama nikdy nenabrala silu opustiť ho. Nakoniec zahynul pri nezmyselnej tragédii. Zrazilo ho auto, keď sa tackal opitý domov po ceste. Ich život sa dostal po čase do normálu, ale ostalo v ňom čosi boľavé a nevypovedané. Marcela videla na mame, ako sa stále trápi. Robila všetko pre to, aby jej vrátila chuť do života a sebadôveru, ktorú jej otec celkom zničil, keď jej v opitosti vykrikoval, že je nemožná a hnusí sa mu.

Nad dovolenkou ani nerozmýšľame

Marcela s bratom vyrástli, dospeli a osamostatnili sa. Ona skončila strednú a začala pracovať ako kaderníčka. Zaľúbila sa, vydala sa, narodil sa jej synček. S manželom si vzali hypotéku, aby si mohli zariadiť spoločné hniezdočko. „Nie je to nič luxusné, žiadny palác, iba obyčajný starý dvojizbový byt v starej bytovke, ale pre nás je to kráľovstvo. Manžel pracuje na montážnej linke v automobilke a ja som momentálne druhý rok na rodičovskej dovolenke, takže keď zaplatíme hypotéku, energie, účty a nakúpime potraviny, naozaj nám veľa neostane. Nad dovolenkou pri mori ani nerozmýšľame, to by sme si museli ďalších pár mesiacov odtŕhať od úst. Na večeri v reštaurácii sme boli spolu možno dvakrát. Nové veci pre malého Jakubka kupujem minimálne. Snažím sa všetko zháňať cez bazár alebo mám obnosené veci po kamarátkiných deťoch. Každý väčší výdavok už totiž cítime v rozpočte,“ konštatuje Marcela.

Som tá najšťastnejšia žena

„Občas počúvam kamarátky, ako plánujú dovolenky, idú s mužmi na wellness alebo na večeru, ku kozmetičke alebo na masáž. No ja som typ, ktorému práve toto až tak nechýba. Každý večer zaspávam šťastná, keď sa pritúlim k milovanému mužovi, ktorého som si brala z lásky a ktorý robí všetko pre to, aby sme boli spokojná rodina. Ukazuje mi, ako sa má správať muž k žene – všetko to, čo som nemala možnosť vidieť v detstve vo svojej rodine. Váži si ma, ľúbi ma a často mi to aj hovorí. A potom je tu náš úžasný Jakubko, zdravé krásne dieťa, naše slniečko... Odkedy sa narodil, sme všetci šťastní. Dokonca aj moja mama našla nový zmysel života vo vnúčikovi. Uvedomujem si, že mám viac, ako som si kedy trúfala vysnívať. A za to všetko ďakujem,“ uzatvára Marcela.

Gitka (53) z Brezna: Šťastie je, keď vás nič nebolí

Príjemná učiteľka Gitka štyri roky bojovala s rakovinou. To, čo ju držalo nad vodou, bol jej nadhľad a humor. Zo silných bolestí brucha sa vykľul nádor na vaječníkoch. Chemoterapiu zvládala veľmi ťažko – vypadali jej vlasy, boleli ju kosti aj šľachy, sotva chodila. „Potom som si uvedomila, že nie som jediná. Na onkológii bolo toľko pacientov a podobných osudov... Povedala som si, že to nevzdám. Kvôli sebe ani kvôli svojim dvom deťom a manželovi,“ vysvetľuje.

Radšej ja ako moje deti

A Gitka to naozaj dala! Po štyroch rokoch rakovinu porazila a mala skvelé výsledky. Priznáva, že jej určite pomohol zmysel pre humor a nadhľad. O rakovine sa nebála rozprávať, dokonca o nej žartovala a osvojila si filozofiu: Radšej ja ako moje deti! „Áno, aj v tom ťažkom boji som bola rada, že ho musím vybojovať ja a nie moje deti. Chvalabohu, tie sú obe zdravé a nesmierne ma podržali. Boli to ťažké časy, psychicky aj finančne, vypadol nám jeden príjem a liečba je nákladná. Žili sme aj žijeme skromne, žiadne výstrelky. Našťastie, moje deti nevyskakujú, že chcú to či ono. Stačí im, že majú pri sebe zdravú a živú mamu.“

Kým nejde o život...

„Dnes o sebe smelo tvrdím, že som šťastná žena. Keď ma suseda zastaví s nejakou klebetou a ,akože‘ problémom, len nad tým mávnem rukou, lebo viem, že toto nie sú skutočné problémy. Kým nejde o život, nejde o nič. Zobúdzať sa ráno bez strachu a bez bolesti – to je moje najväčšie šťastie a bohatstvo.“

Linda (42) z Novej Dubnice: Mám síce všetko, len to najdôležitejšie nie

Príbeh Lindy je celkom iný ako predošlé dva. Linda materiálny nedostatok nikdy necítila. Nemusela riešiť finančné suchoty ani vážnu chorobu, no aj tak má v duši smútok.

„Vydávala som sa z lásky, ale veľmi mladá. Bola som prvou ženou svojho manžela – sme rovnako starí. On sa počas manželstva vypracoval na vrcholovú pozíciu v manažmente a tým mu stúplo aj sebavedomie. Po čase mi otvorene povedal, že som po pôrode dcérky pribrala a že ho už nepriťahujem. Z nášho vzťahu sa vytratila intimita aj dotyky a vedela som, že pre muža už nie som dosť atraktívna a že v práci sa okolo neho točí veľa dravých sexi žien.“

Podviedol ma... a nie raz

Linda našla usvedčujúce dôkazy, ako inak, v mobile. Šteklivé správičky, fotky, z ktorých sa jej zatmelo pred očami. Stalo sa to raz. On vysvetľoval, ona odpustila. Stalo sa to druhý raz, už nebolo čo vysvetľovať, no napriek tomu s ním zostala. Dôvera rozbitá, intimita pošliapaná, vzťah mŕtvy, no on rozvod odmieta a ona s ním ostáva. Zo zvyku, zo strachu, ktovie...

Máme všetko, a pritom nič

Linda a Marek majú krásny dom, krásnu dcéru, chodia na dovolenky niekoľkokrát do roka. Každý má vlastné auto, dcéra chodí do súkromnej školy, môžu si dovoliť platiť upratovačku aj nákladné záľuby. Rozhodne nie sú rodina, ktorá by krúžkovala zľavy v letákoch. Napriek tomu je Linda ako chodiaca mŕtvola. „Mám síce všetko, len to najdôležitejšie nie. Lásku svojho muža. Nie, rozhodne sa necítim šťastná, keď s ním večer zaspávam a viem, že on sníva o niekom úplne inom ako o mne a našej šťastnej rodine.“

Kedy je človek šťastný?

Marcela Matiová: Dúha, šťastie, láska – všetko je to len uhol pohľadu. Niekto dokáže tancovať v daždi a niekto, keď žiari dúha a svieti slnko, si to ani nevšimne.

Viki Kostialová: Šťastie? Veď ho máme, ale nevážime si ho! Máme kde bývať, máme čo jesť, žijeme. Nestačí? Mne áno!

Janka Lacková, psychologička a koučka zo spoločnosti MVAcademy, ktorá sa venuje rozvoju ľudského potenciálu, náboru a poradenstvu.

Čo robí ľudí trvale šťastnými alebo aspoň spokojnými?

Trvalé šťastie neexistuje, respektíve človek nemôže mať neustály pocit šťastia. Šťastie sú okamihy, ktoré dokážeme zachytiť a ukotviť ich v sebe, obnovovať ich a čerpať z nich inšpiráciu a radosť. Sú popre- tkávané mnohými, nie vždy príjemnými a šťastnými momentmi. Aj možnosť vnímania a porovnania „zlého“ a „dobrého“ je podstatou plného prežitia šťastia. Spokojnosť je trvalejšia a viac súvisí aj so zapojením rozumu, ako je to pri pocitoch šťastia. Ideálne je, ak sú naplnené základné potreby človeka a ten vníma možnosť posunu aj vo vyšších potrebách, ak nasleduje svoje hodnoty a dokáže vnímať seba i okolie. Schopnosť precítiť a vážiť si to, čo mám, a netrápiť sa neustále pre to, čo nemám, nemôžem mať, je veľmi nápomocná.

Dá sa naučiť byť šťastnou, aj keď cítime materiálny nedostatok?

Ako kto, respektíve ono to nie je o snahe byť šťastná, ale o otvorenosti a vnímaní pozitívnych momentov. Sú ľudia, ktorí dokážu byť vďační za drobnosti a sú šťastní, že žijú. Niektorí môžu mať dostatok až prebytok, a napriek tomu (možno vďaka tomu) nedokážu prežívať šťastie. Je to do istej miery aj sprievodný jav dnešnej spoločnosti.

Tie, ktoré sú vďačné, že dýchajú, že majú rodinu, že sa každé ráno zobudia a vidia slnko alebo mraky, a pritom majú minimum, bývajú inšpiráciou pre ostatné. Mne napadá film Život je krásny, v ktorom človek v nedostatku a naozaj za zničujúcich podmienok dokáže rozdávať radosť a nádej.

Po pôrode som pribrala a muž mi povedal tie najkrutejšie slová! Potom prišlo ešte niečo horšie

Výber pre vás

Po pôrode som pribrala a muž mi povedal tie najkrutejšie slová! Potom prišlo ešte niečo horšie

Súvisiace články

Šokujúce skutočné príbehy čitateliek: Tieto slová nikdy nechceli počuť, ale nakoniec im pomohli

Príbeh modelky Nikoly: Bola som obyčajné dievča z Oravy, ale môj život sa zvrtol v 14-tich!

Nielen drahé kúsky robia krásny domov! Mladá zberateľka nám ukázala bytík, kde má každá vec svoj príbeh

Výber pre vás