Keď som bola dieťa, nemali sme peniaze, ale moji rodičia mali obaja dve práce, aby ma mohli poslať študovať na vysokú školu. Po škole som sa chcela hlavne dobre zamestnať, aby som im zabezpečila dôstojný dôchodok a vrátila všetko, čo pre mňa urobili. Chovala som k nim veľkú úctu a tú som sa snažila vštepovať neskôr aj svojim deťom.

Našla som si prácu v hlavnom meste ako ekonómka. V práci som sa zoznámila s neskorším manželom. Po krátkej známosti sme sa vzali a narodila sa nám vytúžená dcéra a potom aj syn. Keď boli deti v školskom veku, presťahovali sme sa do Prahy, pretože manželovi Petrovi tam ponúkli prácu. Kúpili sme si pekný panelákový byt. Na nový domov sme si s mužom poctivo zarobili. Aj my sme pre svoje deti chceli vždy len to najlepšie, aby mali možnosť študovať, kde budú chcieť. Vychovávali sme ich s láskou a snažili sme sa im dať všetko, čo sme my s mužom mať nemohli.

Náš syn Pavol odišiel študovať do zahraničia a našiel si tam aj prácu. V Kanade si na živobytie aj ďalšie štúdium dobre zarobil. Boli sme naňho veľmi pyšní. Mária bola jeho opak. Nikam sa veľmi nehrnula, čakala na všetko, kým sme jej to s mužom nevybavili, a hoci bola od Paľka staršia, bola veľmi nezodpovedná a pohodlná. Doslova sme ju dotlačili až do maturity, ktorú horko-ťažko urobila, a neskôr sa zamestnala ako kozmetička, vraj preto, lebo ju to baví. Nechali sme ju tak, nenútili sme ju do ničoho, čo sama nechcela. Možno aj to bola chyba, no vtedy sme to nevideli.

Mária mala tridsať, keď môj muž náhle zomrel na infarkt. Netušila som, že má nejaký problém so srdcom. Bola to bolestivá rana, ktorá prišla ako blesk z jasného neba. Všetkých nás táto strata zasiahla a s manželovým odchodom akoby sa naša rodina roztrieštila na kusy. Syn už navždy zostal v Kanade a žil tam svoj život a dcéra prechádzala z jedného zlého vzťahu do druhého. Mala som o ňu obavy. Človek nikdy nevedel, s kým sa dá dohromady a koho mi v noci pritiahne domov. Áno, stále bývala so mnou.

Po manželovej smrti som poslala nejaké peniaze Paľkovi, aby mal na svadbu a na nový život po boku manželky. Dcéru som chcela zaistiť tým, že bude mať kde bývať. Tak som byt prepísala na ňu. Dcéra si potom do bytu nasťahovala aktuálneho partnera Andreja, ktorý mal na ňu veľký vplyv. Dosť sme sa preňho hádali. Živila som seba, Máriu aj jej partnera. Ona chodila do práce veľmi ojedinele. Jedného dňa som sa vracala domov z práce, do ktorej som chodila už na dôchodku, pretože peňazí bolo málo, a kľúč do zámky nepasoval.

Nemohla som tomu uveriť. Držala som v ruke kľúče a snažila som sa odomknúť a dozvoniť sa. Nič. Volala som dcére, ale ako odpoveď mi prišla SMS. Stálo v nej: „Mária si nepraje stýkať sa s vami. Vaše neustále napádanie a hádky nás donútili vyriešiť situáciu výmenou zámku. Môžete si za to sama. Andrej a Maja.“ V tom čase som chodila už len na výpomoc do jedného obchodíka a ceny nájmov boli pre mňa nedostupné.

Bola som psychicky na dne, čo malo za následok, že som nechala prácu. Hanbila som sa ozvať synovi. Nebola som schopná chodiť nikam, dcérina zrada ma psychicky zložila. Nemala som nikoho a nič, už ani mobil, aby som sa spojila s Paľkom, založila som ho, aby som mala na stravu. Niekedy som spala v ubytovni, ale zažila som aj chvíle v chladnom počasí na ulici. Boli momenty, keď som si hovorila, že smrť by bola vyslobodením.

Zachránila ma Adelka, ktorá pomáhala ľudom na ulici. Stretla ma pri hlavnej stanici. Raz ma oslovila. „Hej, pani, nepotrebujete nejako pomôcť? Často vás tu vidím, nevyzeráte dobre.“ Mala pravdu, pretože dobre som skutočne nevyzerala. Bola som skôr ako prízrak a málokto by vo mne spoznal tú veselú Martinu, ktorou som kedysi bývala. Vtedy si ma vzala pod svoju ochranu a priviedla ma k ľuďom, ktorí mi pomohli dať sa trochu dokopy.

Raz, keď som cestovala do práce, ktorú mi Adelka pomohla nájsť, ma oslovila moja dávna priateľka. „Martina? No to hádam nie je pravda!“ Boli sme predtým kamarátky, ale po Pavlovej smrti sme sa dlhšie nevideli. „Martina, hľadá ťa Paľo, tvoj syn. Mária všetkým rozpráva, že si bez rozlúčky niekam odišla s novým partnerom a že nevie, kde si.“ Rozplakala som sa a všetko som jej povedala.

O týždeň priletel z Kanady môj syn Paľko. Vyhľadal svoju sestru a vybavil si to s ňou. Čo jej povedal, s tým sa mi nikdy nezveril. Odviezol si ma vtedy so sebou do Kanady a fungujem tu ako babička na plný úväzok. Dcéru som už nikdy nevidela, ale vnúčatá mi vynahrádzajú všetko to utrpenie. Chcela by som odkázať ostatným: nesúďte ľudí bez domova, neviete, či sa tam dostali vlastným alebo cudzím pričinením. A rovnako chcem poďakovať všetkým, ktorí sa neštítia podať človeku bez domova pomocnú ruku. 

PREBOHA: Z Martiny sa stala BEZDOMOVKYŇA! O byt ju pripravila VLASTNÁ DCÉRA, padla na úplné dno

Výber pre vás

PREBOHA: Z Martiny sa stala BEZDOMOVKYŇA! O byt ju pripravila VLASTNÁ DCÉRA, padla na úplné dno

Súvisiace články

Padla na zem a nedokázala pre nadváhu vstať: NIKTO jej NEPOMOHOL! A dnes? NEUVERITEĽNÁ PREMENA!

Slovenka Lenka si šla za svojimi cieľmi! Dnes sa dostala až na miesto obchodnej riaditeľky! WAU

SKUTOČNÝ PRÍBEH: Keď sa KONEČNE stala mamou, po druhom pôrode skoro ZOMRELA: Čo sa stalo Katke?

Výber pre vás