Regály v butikoch praskali pod váhou vianočnej ponuky. Z reproduktora sa rinula jedna koleda za druhou a ja som odmietala prijať fakt, že o desať dní je zasa Štedrý deň. Vianoce sú dni, kedy sa má pohromade stretnúť celá rodina. Lenže v mojom prípade bol práve toto veľký problém. Sadla som si do kaviarne, objednala si varené víno a čokoládovú tortu. Z očí mi vytryskli slzy, keď som sa začala ponárať do spomienok, ktoré sa mi neustále vkrádali do hlavy.

Pred desiatimi rokmi som sa bláznivo zamilovala do môjho manžela. Všetci mi vraveli, že som blázon, keď dávam srdce človeku, ktorý je odlišnej národnosti a vyznania. Lenže ja som toto neriešila ani v najmenšom.

„Neblázni, neber si Araba, je to iná mentalita. Predsa neopustíš našu krajinu a neodídeš do Jordánska,“ snažila sa ma vtedy brzdiť moja mama.

Ale ja som jej povedala: „Čakám s ním dieťa, už sa nedá nič robiť. Vezmem si ho a pôjdem za ním. Žena predsa má nasledovať svojho muža.“

Stalo sa a ja som s titulom z ekonómie a s dieťaťom pod srdcom odcestovala do krajiny, ktorú som ani v najmenšom nepoznala. Bola som mladá, zamilovaná a hlúpa. Začala som si zvykať na arabský život. Prišlo mi normálne, že žijem len v rodinnom kruhu a vlastne nikam nesmiem, podriadila som sa bez reptania. Vlastne mi to spočiatku vyhovovalo.

Starala som sa o našu prvú dcérku Alisiu a v brušku nosila ďalšie dieťa. Manžel bol spokojný, jeho rodina tiež, ale len dovtedy, kým som o pár mesiacov neporodila ďalšiu dcéru.

„Musíš mi dať syna!“ reval na mňa, keď som odmietla byť znova tehotná. A vtedy mi to došlo. Žena je v tejto kultúre braná ako nástroj na porodenie nasledovníka. Podľa vzoru európskeho štandardu, že dve deti sú tak akurát, som odmietala znova otehotnieť. Nechcela som mať so svojím mužom sex, čo spôsobovalo neuveriteľný škandál, ktorý riešila celá rozvetvená rodina.

„Chcem sa rozviesť a vrátiť naspäť do Európy,“ oznámila som raz rezolútne.

Nakoniec padol verdikt, ktorý mi oznámil manžel: „Rozvediem sa s tebou, odcestuj si domov, ale dcéry tu necháš, tie patria rodine.“

Takmer som sa zbláznilaBola som zúfalá a myslela si, že sa zbláznim. Toto som nechcela pripustiť. Takže som ďalšie dva roky trpela a čakala na zázrak. Nestal sa. Rodina manželovi vybralaď alšiu ženu a len čakali, až im zmiznem zo života. Nemohla som ďalej znášať ich posmešky a výčitky. Rozviedla som sa a jedného dňa som sa ocitla aj s igelitkou na domácom letisku. Moje dievčatká zostali v Jordánsku. Myslela som, že to neprežijem. Takú príšernú bolesť by som nepriala nikomu. Už sú to tri roky, čo som nevidela svoje deti! Sedela som pri treťom varenom víne a rekapitulovala...

Budú Vianoce a ja ich zasa celé preplačem

Uplakaná som sa vrátila domov a šla zahnať svoje chmáry k počítaču. Otvorila som mailovú schránku a... Mala som pocit, že zle vidím, musela som si pretrieť oči. Čakala tam na mňa naozaj nádherná správa. Vraj by ma dievčatká rady videli, túžia za mnou na Vianoce priletieť. Bola som taká šťastná!

Dcéry naozaj dorazili dva dni pred Štedrým večerom. Nestačila som sa čudovať, aké už mám veľké slečny. Najskôr to bolo rozpačité stretnutie, ale čoskoro sme boli ako jedna rodina. Na Štedrý deň sme spoločne ozdobili stromček, obalili kapra a tešili sa na darčeky. Vtedy mi došlo, že najkrajší darček, aký som kedy mohla dostať, boli ony dve. Večer som zasa celý preplakala ako predošlé. Tentoraz však neskutočným šťastím. Dúfam, že teraz je už všetko na dobrej ceste.

Príbeh čitateľky: Manželstvo s Arabom bola nočná mora!

Výber pre vás

Príbeh čitateľky: Manželstvo s Arabom bola nočná mora!

Súvisiace články

Intuícia rozbila jej vzťah:

Šokujúce! U kaderníčky som zažila hroznú hanbu!

Hádky ukončil šok: Skôr než som ho opustila, dostal infarkt!

Výber pre vás