Vraj v predvídaní nebezpečenstva, logickom myslení, sústredení a postrehu sa deti začínajú dospelým približovať až po 12. roku veku. Dovtedy potrebujú náš dozor, kontrolu a predvídavosť. Prázdniny ponúkajú nekonečné množstvo času, ktorý treba vyplniť, stromov, na ktoré sa dá liezť, opustených budov, v ktorých sa dá vystrájať, riek a jazier, v ktorých sa dá kúpať, a zážitkov, ktoré treba vyskúšať.

Niektoré hysterické (a zrejme zle informované) zdroje tvrdia, že úrazovosť detí sa cez prázdniny zvyšuje až o sto percent. Seriózne štatistiky zdravotných poisťovní zase upokojujú, že v posledných rokoch nijako nevytŕča z celoročného priemeru. Možno to bude tým, že rodičia sú prezieravejší a voľný čas organizovanejší.

Menej optimistický predpoklad vychádza z toho, že decká si už toľko nelámu ruky a nohy preto, lebo väčšinu voľného času presedia doma pri počítači. Z výkladu ideálov si vyberáme veselé deti šantiace na čerstvom vzduchu, čo sa nám domov vrátia vždy živé a zdravé.

Najviac detských úrazov vzniká pri dopravných nehodách. Ročne zahynie na slovenských cestách v priemere 50 detí, väčšinou ako spolujazdci. Najčastejšie sa úrazy pri nehodách údajne stávajú deťom od 4 do 8 rokov a mnohé, paradoxne, pri krátkych cestách v okolí ich domu, školy a podobne. Po štvrtom roku totiž všeobecne rodičia poľavujú, sú menej ostražití ako pri bábätkách a malých deťoch. Sedačky a bezpečnostné pásy nepoužívajú tak striktne. Majú pocit, že na krátkych cestách sa nemôže nič stať.

Nad škôlkarmi, čo sa domov vezú len tak na prednom sedadle či dokonca na kolenách vodiča, nám ostáva rozum stáť. No vídame ich pomerne často. Stačí náraz v malej rýchlosti a pritlačením o volant krehké telíčko utrpí vnútorné zranenia, ktoré nemusí prežiť. Deti patria na zadné sedadlá a do autosedačiek. Vozte ich vždy pripútané. Zapnutý bezpečnostný pás znižuje riziko smrteľného úrazu o 61 %.

Pri náraze už v rýchlostiach okolo 50 km/h dieťa nekontrolovane preletí autom, v momente nárazu môže pod preťažením vážiť až 300 kg a jeho hlava a krk sa zmietajú v polohách nezlučiteľných so životom. Dieťa na ceste je ohrozené aj v pozícii chodca. Viete, kadiaľ chodieva za kamarátmi, na ihrisko a podobne? Nosí reflexné prvky? Vie ako a kde smie prechádzať cez cestu? Prejdite s ním občas pešo dlhšiu trasu vrátane križovatiek a prechodu cez frekventovanú cestu. Sledujte, ako reaguje, skôr než ho upozorníte, a zistite, čo musíte napraviť a vysvetliť. Sme mamy a dávame pozor nielen na svoje deti.

Dieťa na bicykli alebo na korčuliach obchádzame pomaly a s minimálne 2-metrovým odstupom. Päťročné dieťa má dvakrát dlhší reakčný čas ako dospelý. Dievčatká zvyčajne zareagujú o niečo neskôr ako chlapci. Preto sa stáva, že dieťa náhle vstúpi do cesty a rozhodne sa prebehnúť v poslednej chvíli, lebo neodhadne vašu vzdialenosť a rýchlosť. Takú schopnosť majú deti vyvinutú až po 8. roku.

Najčastejšími úrazmi pri bicyklovaní sú zlomeniny. Niekoľko stoviek detí ročne však utrpí pri páde z bicykla, kolobežky, zo skejtbordu alebo na kolieskových korčuliach vážny úraz hlavy. Niektoré sú smrteľné, iné sa končia trvalými následkami. Prilba eliminuje zranenia hlavy až o 80 percent. Rozdiel medzi bicyklovaním s prilbou a bez prilby sa môže nešťastnou náhodou zmeniť na rozdiel medzi životom a smrťou – bez pátosu. Alebo na rozdiel medzi životom ako predtým a životom s trvalými následkami. My to vieme, vy to viete, deťom to treba vysvetliť a opakovať neustále.

Argumentom „vyzerám v tom ako debil“ alebo „nikto z chalanov prilbu nenosí“ sa síce ťažko oponuje, ale nevzdávajte to. Kristínka bola zdravá 16-ročná gymnazistka, hrala na husliach a hrávala volejbal. Cez prázdniny ju na bicykli zrazilo auto. Prilbu nemala, v tom čase to bola skôr rarita. Po dvoch mesiacoch v kóme sa začala učiť všetko odznova – rozprávať, koordinovať pohyby, spoznávať tváre, udržať v ruke lyžicu. Dnes má 28 rokov. Je na vozíčku, s blízkymi komunikuje jednoduchou detskou rečou. Vie sa sama najesť a učesať, cez deň nepotrebuje plienky.

Do konca svojho života bude odkázaná na niečiu pomoc. Prilba pre deti a mladistvých do 18 rokov je u nás povinná, no pravdaže, málokto to rešpektuje. De facto to nikto nekontroluje ani nepostihuje. Zodpovednosť je teda na nás. Deti budú nosiť prilbu skôr, ak tak robia aj rodičia a komunita, v ktorej žijú a trávia voľný čas. Ak nepomáhajú príkazy, pravidlá ani odstrašujúce príklady, možno zaberie imidž.

Chalani môžu oceniť tzv. freestylové prilby, ktoré vyzerajú trocha inak ako klasické cyklistické, dajú sa olepiť nálepkami či pokresliť fixkami. Pravidelne kontrolujte, či je bicykel v poriadku – dofúkané kolesá, funkčné brzdy, odrazové svetlá na mieste. No a spravte si spolu malý cyklovýlet – uvidíte v reálnej situácii, ako je dieťa cyklisticky zdatné, disciplinované, ako pozná pravidlá cestnej premávky. Takisto vymedzte miesta a lokality, kam môže na bicykli ísť a kam už nie. Na hlavných cestách nemajú detskí cyklisti čo hľadať.

Ročne sa na Slovensku utopí asi 20 detí. Osemdesiat percent z nich je v čase utopenia pod dozorom rodičov alebo blízkych. Nebezpečnejšie než bazény sú prírodné vodné plochy. S väčšími vzdialenosťami, nestálym dnom, so silnejším prúdom, s prekážkami pod hladinou. Pribúda však malých detí utopených v domácich bazénoch. Riziková skupina je do 5 rokov a potom od 15 – zbytočné machrovanie, skoky z výšky do neznámych vôd, alkohol. Počet utopených dospelých (vrátane plavcov) je niekoľkonásobne vyšší. No i tak platí, že deti pri vode nesmieme spustiť z očí.

Dieťa sa topí potichu. Žiadne filmové plieskanie rukami o hladinu ani výkriky o pomoc. Snaží sa udržať tvár nad vodou a bojuje o každý nádych. Nedokáže volať o pomoc. Keď mu dôjdu sily, hladina sa nad ním zavrie. Dohliadajúci dospelý si často len pár metrov od tragédie číta, telefonuje alebo drieme. Okrem neustáleho očného kontaktu je najlepšou prevenciou naučiť dieťa dobre plávať, splývať, oddýchnuť si poležiačky na hladine. Upozornenie skúseného plavčíka: „Plávacie kolesá sú veľmi nebezpečné. Dieťa sa v nich ľahko prevráti pod vodu a bez cudzej pomoci sa samo nad hladinu nedostane. Keď učíme deti plávať, najlepšie pomôcky sú nafukovacie rukáviky a plutvy.“ Na lodi a člne zas používajte vždy záchranné vesty.

Otravy sú štvrtou najčastejšou príčinou zranení detí a piatou najčastejšou príčinou úmrtia. Najviac prípadov sa stáva u detí do jedného roka, najmä liekmi, a u mladistvých nad 15 rokov, keď začínajú experimentovať s alkoholom a drogami. Farebné tabletky, čo lákajú ako cukríky, zvyšky alkoholu po návšteve, nebezpečné bobule, ktoré vyzerajú tak chutne, či detským ručičkám dostupné chemikálie – to sú najčastejší pôvodcovia otráv malých detí. Doma to máme všetko pod kontrolou, zabezpečené detskými poistkami, zámkami, na najvyšších policiach, a aj to najmladšie štvornožky lezúce mimino vie, čo je „nono!“.

Ale čo prechodné prázdninové pobyty? Venujte nejaký čas aj osvete seniorov. Sedemročný Samko si vlani na prázdninách srkol saponátu na riad, ktorý mala babka pri dreze vo fľaši od minerálky (veľké akciové balenia bývajú nepraktické). Dostal sa z toho plačom a grckaním a mal veľké šťastie, lebo v šope mal dedo postrek na mravce z neznámych dôvodov v sklenej fľaši od jablkového muštu. Keď rané detstvo šťastne prežijeme, na päťročnicu, so šťastím i viac, by sme mohli mať pokoj, kým príde nové kolo a nová hra. Prvé opice bývajú kruté, lebo sú nekontrolovateľné, z nekvalitného materiálu a nesú sa pod heslom, že skúsiť treba všetko.

Alkoholom sa to začína, ale nekončí. Dobre vyplnený čas, tábory pre tínedžerov, spoločne strávené dni, jasné pravidlá a nejaká dobrá brigáda. Spoznať, že peniaze, trendové handry a tablety nepadajú z neba, ešte nikomu neuškodilo. Keď prázdninujem u mamy na sídlisku vo svojej milovanej izbe, každú noc sa pýtam, či tie deti, čo opité hulákajú ešte nadránom pod balkónom, naozaj nikomu nechýbajú.

Pre svoju bezpečnosť by mali deti poznať a dodržiavať niekoľko jednoduchých pravidiel. Nikdy by nemali ísť k vode, na bicykel, na odľahlé miesta a podobne samy. Vo dvojici či v skupine je vždy bezpečnejšie. Kým odíde z domu, skontrolujte, či má dieťa so sebou nabitý telefón. Vždy by sme mali vedieť, kde je, s kým a kedy sa vráti. Naučte ho zavolať pomoc – číslo núdzovej linky, kedy ho použiť, čo povedať a ako udať svoju polohu.

Riziková sezóna: Toto všetko ohrozuje život vašich detí!

Výber pre vás

Riziková sezóna: Toto všetko ohrozuje život vašich detí!

Súvisiace články

Chystáme dieťa do tábora: Ťaháčik plný užitočných rád

Hybaj do tieňa! Ochráňte deti pred slnkom: Pozor na mýty!

Kam na to tie deti chodia? Top 10 najvtipnejších hlášok

Výber pre vás