Prvý večer sa z reštaurácie, kde mala pracovať ako čašníčka, vykľul turecký bar. Dva večery teda skutočne robila barmanku, na tretí jej majiteľ povedal, aby si šla sadnúť k zákazníkom a „robila im spoločnosť“. Odmietla. Majiteľ povedal nič to, ale z jeho výrazu tváre bolo zreteľne čitateľné, že mu to prekáža a veľmi. Po službe sa Soňa nenápadne zbalila a s pasom pod vankúšom tŕpla až do skorého rána, keď po ňu prišiel kamarát a ona tajne odcestovala domov. Príhoda „ako som takmer robila štetku v bare“ nás zabávala ešte niekoľko mesiacov. Potom, ako sme sa porozprávali s Andreou Bezákovou, ktorá sa venuje problematike obchodovania s ľuďmi, nám až taká vtipná nepripadá.

Trikrát meraj, raz vycestuj

Mne sa to nemôže stať, je zlý argument za každých okolností. Vlastne si to hovoril asi každý, komu sa vzápätí niečo stalo. Myslite na to, keď si vyberáte superbombový džob v zahraničí, kde vám sľubujú superbombové peniaze. Zo štatistík vyplýva, že vo svete sa viac než 700-tisíc žien a detí ročne stane obeťami obchodovania s ľuďmi. To je takmer dvakrát toľko ľudí, ako žije v Bratislave. Väčšinou ide o obete, ktoré zareagujú na falošné pracovné ponuky agentúr, priateľov, príbuzných, známych, ale sú to aj obete únosov. Tie sa vyvážajú do cieľových krajín, kde ich neskôr predajú a pod hrozbou násilia a pod vplyvom drog nútia predávať svoje telo.

Mgr. Andrea Bezáková sa pod záštitou Slovenskej katolíckej charity venuje prevencii, vyhľadávaniu a reintegrácii ľudí, ktorí sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi. „Slovensko nie je zatiaľ cieľovou krajinou obchodu, sme prevažne zdrojová a tranzitná krajina. To znamená, že od nás a cez našu krajinu sa transport len uskutočňuje do iných krajín. Pomáhame prevažne Slovenkám a Slovákom – zväčša obetiam nútenej práce, ktorí sa stali obeťami obchodovania niekde v zahraničí,“ hovorí. Najrozšírenejší spôsob „náboru“ na Slovensku je práve pracovná inzercia väčšinou fiktívnej agentúry alebo ponuka „dobrého“ známeho. Preto je dôležité preveriť si agentúru či osobu, ktorá vám prácu sprostredkúva. „Na Slovensku sú dva typy inštitúcií, ktoré sú oprávnené sprostredkúvať prácu v zahraničí. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a fyzické a právnické osoby, ktoré majú povolenie Ústredia práce na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Ak tam agentúra alebo osoba nie je zaregistrovaná, tak by som cez ňu určite necestovala,“ upozorňuje Andrea Bezáková.

Dobrá letná brigáda, zárobok a lákavá destinácia môžu namotať aj inak rozvážne typy, nie je pravidlom, že obeťami obchodovania s ľuďmi sú len tie menej vzdelané a chudobnejšie z nás. Potvrdzuje to aj prípad študentky sociálnej práce, ktorá problematiku obchodovania s ľuďmi poznala veľmi dobre a napriek tomu sa počas práce v zahraničí sama stala obeťou takéhoto obchodu. Andrea Bezáková však zároveň dodáva, že vzdelanejšie ženy, ktoré ovládajú aj cudzí jazyk, sú duchaprítomnejšie, majú väčší pud sebazáchovy a vedia rýchlo reagovať, ešte skôr než sa im niečo stane.

"V posledných rokoch sa situácia výrazne zlepšuje aj vďaka tomu, že veľa dievčat ovláda cudzí jazyk. Skutočne, ak žena pozná cudziu reč, je to pre ňu výrazné plus. Mali sme prípad slečny, ktorá robila aupairku v Taliansku a rodina, v ktorej pracovala, ju chcela predať do klubu. Dievčina však rozumela po taliansky, takže keď počula, ako dohadujú obchod, pochopila, o čo ide, stihla ujsť a ihneď zavolala na konzulát.“ V slnečnom, nádhernom, dôveryhodnom Taliansku!!!

Pri každej práci v zahraničí však odporúčame zachovať si zdravú dávku paranoidnej podozrievavosti, aj keď by ste možno neverili, ako jednoducho sa väčšina takýchto príbehov odohrá! Fakt ako v telenovele. Napríklad 18-ročná Ivona. Práve skončila strednú školu a pretože ju neprijali na vysokú, rozhodla sa, že sa zdokonalí v cudzom jazyku a niečo si privyrobí. Odpovedala na inzerát, v ktorom ponúkali v Rakúsku prácu barmanky. Na „konkurz“ stačilo priniesť fotografiu tváre a postavy a vedieť trochu po nemecky. Prácu dostala a odcestovala. V malom slušnom podniku pracovala asi dva týždne, keď za ňou prišiel majiteľ s ponukou, aby robila „niečo ako hostesku“. To však rázne odmietla. Keď po službe išla okolo polnoci domov, zrazu pri nej na ulici zastavilo auto, z ktorého vyskočili dvaja muži a zatiahli ju dnu. Prebrala sa na druhý deň v úplne cudzom byte nadrogovaná. Nemala predstavu, kde je, koľko je hodín, nemala šancu ujsť, stále ju niekto strážil. Jedného dňa, keď na ňu dával pozor iba jeden chlapík, navrhol jej, aby si spolu niečo vypili. Našla nejaké drogy, ktoré mu nasypala do nápoja, a vtedy sa jej podarilo utiecť. Andrea Bezáková potvrdzuje, že takto to skutočne chodí. Veľkú úlohu zohráva násilie, zabavené doklady, spomínané drogy a ženy sa dokážu vyslobodiť iba tak, že v nestráženej chvíli ujdú, pomôže im zákazník alebo ich z toho dostane až policajná razia.

Pýtate sa, ako môže niekto prinútiť ženu robiť niečo, čo nechce? Netreba podceňovať psychiku človeka, ktorý sa ocitol sám v neznámej krajine. „Nemáte kamarátov, peniaze na cestu späť, zoberú vám doklady – takto rýchlo podľahnete tlaku. Keď vás nezlomí ani toto, prídu na rad vyhrážky, násilie alebo drogy a potom sa už dá zmanipulovať každá.“ Aj na to, čo v živote robiť nechcela.

Dobrí známi sú najhorší

Sama, bez peňazí, v úplne neznámej krajine sa ocitla aj Zuzana. Vyštudovaná zdravotná sestra, ktorej agentúra sprostredkovala prácu ošetrovateľky v Japonsku, kde sa mala starať o chorého človeka. Keď vystúpila na letisku, jediné, čo vedela, bola adresa miesta, kam má ísť pracovať. Klasicky bez peňazí na spiatočnú letenku, bez známostí. Na letisku ju čakali dvaja Japonci, ktorí jej oznámili, že človek, o ktorého sa mala starať, medzitým, bohužiaľ, zomrel. Ale ubezpečili ju, že všetko je v najlepšom poriadku a že jej zoženú podobnú prácu, iba u niekoho iného. Potom zaviezli Zuzanu do baru, kde ju prinútili, aby pracovala ako striptérka. A neskôr ako prostitútka. Kým vládala, odmietala, no pretože ju strážili a zamykali v izbe, podľahla psychickému tlaku a pristúpila na ich podmienky, aby mohla zosnovať plán na útek. Napriek tomu, že nemala peniaze ani pas, trpezlivo vyčkávala na chvíľu, keď jej nikto nevenoval pozornosť a podarilo sa jej ujsť cez záchodové okno.

Sprostredkovateľských agentúr dnes nájdete na každý prst desať. Dvadsať? Dajte si námahu a zistite, či má agentúra povolenie na sprostredkovanie práce v zahraničí, aby ste raz cez to záchodové okienko nemuseli liezť vy. Sú však aj agentúry, ktoré môžu byť skutočne zaregistrované, ale sú nekompetentné a nevedia o budúcom potenciálnom zamestnávateľovi svojich klientov takmer nič. Preto je dôležité, aby ste si čo najviac vecí zariadili osobne a všetky dostupné informácie dôkladne preverili.

Ak ide o „prácu“ cez „dobrého známeho“ (strýčka, „dobrého“ kamaráta, Mišovho bratranca atď.), ponúkame učebnicový odstrašujúci príklad ďalšej čerstvej maturantky Saše. Na diskotéke sa zoznámila s Markom. Bol krásny, vtipný, hodný zamilovania. Do týždňa v ňom Saša videla najúžasnejšieho chlapa na svete. Pozorný milenec ju zahŕňal darčekmi, kupoval jej krásne oblečenie, šperky, rozmaznával ju z každej stránky. Po troch sladkých mesiacoch sa Saša rozhodla odcestovať s ním do Švédska, kde Markovi ponúkol jeho kamarát prácu v bare, kam ju mohol zobrať so sebou. Tak sa nám hrdličky pobalili a odcestovali. Hneď ako dorazili na miesto, zobral Marek Saši všetky doklady, peniaze i oblečenie a predal ju majiteľovi baru ako mäsiar kus bravčového vo výseku. Ako tovar. Majiteľ donútil Sašu šliapať na ulici a vyhrážal sa jej, že keď neposlúchne, zariadi, aby k nej postavili aj jej mladšiu sestru. Dobrí známi nevzbudzujú žiadnu nedôveru, lenže musíte si uvedomiť, že dobrý známy je iba človek, ktorý vo vašom živote dlhodobo figuruje. Ako hovorí Andrea Bezáková: „Vo všeobecnosti stále platí, že najlepšie je cestovať cez známych a so známymi, ktorí majú v danej krajine vytvorené nejaké zázemie. Musia to byť však veľmi dobrí známi, nie takí, čo sa zrazu odniekiaľ zjavia.“

Isto, najbezpečnejšie je zostať doma a nikam za prácou necestovať. To vás však môže zajtra cestou do potravín zraziť povestný autobus alebo na vás z neba spadne iná pohroma. Práca aj pobyt v zahraničí je jedna z najlepších skúseností do života, no je dobré poznať aj riziká, aby ste prípadne vedeli v kritickej situácii zareagovať. Ak sa do takej dostanete, treba radšej požiadať o pomoc inštitúciu ako súkromnú osobu, pokúsiť sa kontaktovať zastupiteľstvo našej krajiny, alebo, ak ovládate aspoň základy jazyka, zavolať na medzinárodnú tiesňovú linku 112, ktorá funguje vo väčšine štátov. Čisto teoreticky. Veríme však, že tieto vedomosti nebudete nikdy potrebovať.

Skutočný príbeh: Ako som takmer robila štetku v bare

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Ako som takmer robila štetku v bare

Súvisiace články

Príbeh čitateľky: Hľadám si milenca, manžel je maniak

Príbeh čitateľky: Lásku som si našla cez internet

Výber pre vás