Počas dňa pracuje pre štát ako úradníčka a v čase svojho voľna robí dobrovoľnícke aktivity pre cudzincov žijúcich a pracujúcich v Bratislave, aby im pomohla pri sociálnom začlenení a podporila pozitívne vnímanie našej kultúry. Akcie robí v angličtine, ktorú sa začala učiť v štyri­dsiatke. Ako sa k tomu dostala?

Lásku k ľudom sa naučila od rodiny

Tvorivosť a láska k ľuďom ju sprevádzajú odmala. Vyrastala v zdravotníckej rodine a to ju naučilo byť nápomocnou. Pracovala 20&nbsp;rokov na onkológii. Táto etapa života jej ukázala, čo je v živote najdôležitejšie a na čom naozaj záleží.

„Zotierajú sa tam sociálne i majetkové rozdiely. Na prahu smrti sme si všetci rovní a príbehy ľudí, ktorí bilancujú, čo by ešte chceli urobiť, čo už nestihnú vyriešiť, čo ľutujú, čomu sa tešia, nechávajú odkaz, že treba o tom premýšľať, kým je ešte čas. My sme takí uponáhľaní, že na to zabúdame. A potom naše hodnoty majú iné poradie dôležitosti,“ rozpráva o tom, čo ju v živote najviac formovalo.

Henrieta sa po týchto skúsenostiach rozhodla študovať popri zamestnaní. „Chcela som sa posunúť niekam ďalej, tak som šla na vysokú školu. Musela som sa naučiť zorganizovať si čas. Bolo náročné skĺbiť prácu, rodinu, dieťa i učenie, ale zvládla som to. A to ma posunulo do súkromnej sféry.“

Prudký prechod z konzervatívneho nemocničného prostredia do dynamickej obchodnej oblasti v zdravotníctve nebol jednoduchý, ale bola to výzva. Henrieta sa s ňou popasovala na výbornú, pretože sa jej darilo. Stúpala na vyššie pozície, až dostala ponuku viesť súkromné zariadenie pre seniorov.

To ju priviedlo k poznaniu: „že schopnosť adaptácie v neskoršom veku je veľmi dôležitá a kľúčom k tomu je zachovať si zvedavosť a chuť vedieť viac, skúšať nové veci. Vďaka tomu sa môžete v spoločnosti cítiť potrební v akomkoľvek veku a dostanete prirodzene aj úctu, ktorá zvlášť pri senioroch veľmi chýba.“ Odtiaľ bol len krôčik k ďalšej výzve jej života – angličtine.

Čo si myslíte, aký je najlepší vek pre človeka začať sa učiť cudzí jazyk? Keby ste sa to spýtali nejakej úradníčky staršej ako 40, asi by vám nepovedala, že práve teraz. Ale Henrieta, inšpirovaná dcérou, ktorá žije v zahraničí, a tiež tým, že dnešná doba vyžaduje cudzí jazyk, do toho šla. „Angličtina je dnes potrebná, a hoci ja aktuálne pracujem ako vedúca odboru sociálnych vecí, kde ju nevyužívam aktívne, predsa som ju chcela na­ozaj dobre ovládať. Už len preto, aby som sa dohovorila na dovolenke,“ približuje svoje uvažovanie.

Začala sa učiť od nuly, našla si lektorku a povedala jej, že do roka chce hovoriť po anglicky. „Ona sa len usmiala, lebo vedela, že to nie je také ľahké... A ani nebolo. Hoci som zvládla základ, hovoriť som nemala s kým a ako. Až ma jedna z lektoriek naviedla, aby som skúsila kontaktovať cudzincov, ktorí sem prišli pracovať, a napríklad im za to ponúkla prechádzku po Bratislave a ukázala im mesto.“ Heňu táto myšlienka zaujala, spojila by niekoľko vecí, ktoré má rada. Rada učí druhých, miluje svoje mesto a precvičí si jazyk. Tak sa začala jej dobrovoľnícka činnosť.

Pridala sa do svojpomocných skupín, kde si cudzinci vymieňali názory o Slovensku, pomáhali si hľadať ubytovanie a podobne. Jej prvé kontakty s nimi sprevádzal stres, ale napriek tomu svoju komunikatívnosť vedela pretaviť na krásne prechádzky po meste a dobré vzťahy s mladými ľuďmi.

„Doteraz mi mnohí ďakujú za to, že ich prvý kontakt s Bratislavou bol vďaka našim stretnutiam pozitívny. Myslím si, že som vycítila ich sociálnu izoláciu a frustráciu rovnako ako kedysi pri senioroch či chorých ľuďoch, a pochopila som, že ju môžem zmierniť. Preto moje prechádzky nie sú len o netradičnom spoznávaní Bratislavy a okolia, ale aj o ukázaní, že si môžeme byť ako ľudia blízki, hoci sme z rôznych kultúr,“ vysvetľuje Henrieta to, čo ju na tom baví.

Vďaka cudzincom si nielen precvičuje slovnú zásobu a získava novú, ale spoznáva nové kultúrne zvyky a prenáša sa skrze nich do ich domácnosti, rodín a krajín. „Maličké skupinky sú čoraz väčšie a pestrejšie, sú tam ľudia z celého sveta a ja často patrím medzi ich prvé kontakty. Aj preto sa snažím predstaviť nás čo najlepšie a pomôcť im pochopiť našu kultúru a zvyky.“

Ľudia sa aj vďaka nej spájajú a často vznikajú nové priateľstvá nielen s ňou, ale aj medzi nimi. „Milujem tú multikultúrnu harmóniu, ktorá búra hranice. Učím sa vnímať rozdiely inak ako doteraz. Cez ich emócie často prežijem veci nanovo a uvedomím si krásu toho, čo sa stalo všedným,“ poukazuje na benefity, ktoré čerpá, keď niektorých cudzincov poteší sneh alebo, naopak, zelená tráva.

A ešte jednu vec sa musela naučiť: „Vieš to ovplyvniť? Ak nie, tak to nechaj tak.“ Táto veta jej dovoľuje zvládnuť premenlivosť situácie a skutočnosť, že nemôže kontrolovať to, čo robí, „pretože nikdy neviete, ako to celé dopadne, akí ľudia sa zídu a čo sa bude diať“. Napriek tomu spoznala množstvo ľudí, stala sa súčasťou ich životov na Slovensku, prežíva s nimi ich životné míľniky, ako sú napríklad zásnuby či svadba.&nbsp;

Svoju činnosť robí dobrovoľne. Chodí aj na miesta, ktoré bežní sprievodcovia nevyhľadávajú, a poukazuje na tie, ktoré si bežne nevšimnete, aj keď chodíte okolo nich denne. Vysvetľuje im na svojom príbehu, ako sa žilo v&nbsp;&nbsp;Bratislave napríklad pred Nežnou revolúciou a ako po nej. Berie cudzincov na mestské akcie, ktoré približujú slovenskú kultúru a tradície. Organizuje už aj jednodňové výlety do okolia Bratislavy a vďaka nim spolupracuje s regionálnymi sprievodcami.

Čo sa ešte začala učiť v&nbsp;neskoršom veku

... V 35 sa stala najstaršou žiačkou kurzu v autoškole a hoci jej šoférovanie na začiatku nešlo, zvládla skúšky a jazdí na aute.

... Pred dvomi rokmi prekonala strach z vody tak, že sa naučila profesionálne plávať kraul.

... Len nedávno sa začala učiť jazdiť na kajaku a jej snom je splaviť Dunaj.

● Naučila sa pracovať so sociálnymi sieťami, komunikovať cez ne a nadobudla marketingové zručnosti.

● Študuje nové veci a zháňa si informácie o miestach, ktoré chce navštíviť, čo jej rozširuje obzory.

● Prekonala stres a strach, zahodila hanbu, že nehovorí niektoré veci správne.

● Cestuje a spoznáva nové kultúry, aj keď je doma.

● Je odvážnejšia a vďaka mladým ľuďom sa púšťa aj do vecí, ktoré by si predtým nevedela predstaviť.

Na zmenu nikdy nie je neskoro! Henrieta sa po 40-ke začala učiť angličtinu: Aha, čo robí dnes

Výber pre vás

Na zmenu nikdy nie je neskoro! Henrieta sa po 40-ke začala učiť angličtinu: Aha, čo robí dnes

Súvisiace články

Miloval mačky a chcel, aby tak vyzerala aj jeho manželka! Smutný príbeh mačacej ženy Jocelyn

Slovenka si v Kyjeve splnila odvážny sen: Nikdy by jej nenapadlo, že ju raz bude živiť TOTO

Dámy, toto si musíte povinne prečítať: 10 vecí, o ktorých na prvom rande nehovorte!

Slovenka Andrea sa nebála opustiť dobrú prácu: Nad jej úžasným nápadom budete otvárať ústa

Slovenka si aj vďaka partnerovi mohla splniť svoj životný sen: Za TOTO mu je nesmierne vďačná

Slovenka vystúpila z lietadla, policajti otvorili jej kufor a... To by ste NIKDY nechceli zažiť

Sam Smith je fešák so zlatom v hrdle, v súkromí to také ružové nemá: TÝMTO ľudí totálne šokoval

Slovenka žije u protinožcov, lásku medzi austrálskymi mužmi nehľadá: TÝMTO ju totálne odradili

Slovenka Miriam našla v Belgicku osudového muža a ešte niečo navyše: Skvelý nápad ju dnes živí

Výber pre vás