Mohlo to byť aj takto: uzávierky v práci hotové, nové v nedohľadne, všetci ešte jednou nohou či oboma na lyžovačkách, frekvencia mailov dva za deň. Skapal vianočný sob, ako sa povie. Vy zatiaľ z dlhej chvíle sledujete, ako vám odrastá a nepristane aktuálna farba vlasov, spravila sa klesajúca vráska pod kútikmi, povoľujete gombík na rifliach a hovoríte si, že keď so sebou dačo nespravíte, budete do konca života nosiť len oblečenie na gumu.

A tak si uvedomelo sadnete za internet, otvoríte stránky kliník. Pri pohľade na cenu a badžet, ktorý padol na šťastné a veselé, si vzdychnete a začnete pátrať na hromadných nakupovacích portáloch. Len nech z vás niečo vykrešú revolučne, RÝCHLO a LACNO, a... amen. Pri plnom vedomí skáčeme šípky do procedúr, ktorých strohý opis laikovi veľa nepovie. Chceme byť pevnejšie, vlasatejšie, štíhlejšie, krajšie, odkedy svet svetom stojí... Treba však vedieť, čo a ako, aby sme neskončili takto:

„Dlho som túžila mať prirodzený moderný melír tón v tóne. Najlepšia kamarátka mi vymyslela skvelý darček. Dostala som vysnívaný poukaz na melír a záverečnú starostlivosť proti vypadávaniu vlasov. Keby som tak vedela, že dlho nijakú potrebovať nebudem,“ hovorí Monika. „V salóne pracovali s absolútne revolučnou novinkou. Moje nadšene narastalo, modelky v katalógu, ktoré mali po, vyzerali fantasticky. Mierne ma rušilo, že som bola na rade až štvrtá, napriek tomu, že som bola objednaná. Ale čo už. Majú natrieskané, asi sú dobrí... Proces sa začal.

Poznáte ten pocit úzkosti, keď cítite, že niečo nepostupuje podľa plánu? Keď vidíte, že dotyčnej nejde práca ani omylom s ľahkosťou profesionálky? A keď vám bledá ako stena skladá z hlavy fólie plné vašich odpálených vlasov a volá staršiu kolegyňu? Nech by zavolala aj Copperfielda, vlasy boli v ťahu. Veľká, naozaj veľká väčšina z nich. Po lícach sa mi kotúľali slzy ako hrachy, a keď som ako bolestné od salónu dostala drahý šampón a kondicionér, rozrevala som sa nahlas.“

Všetci mi hovorili: „Timi, nechoď k tej panej a do toho salónu a v tej krajine.“ Šla som. Keby som si bola vtedy vygooglila „pokazené obočká“, nepriblížila by som sa k tej ihle ani na sto metrov. Nevedela som, že nie je ihla ako ihla, už vôbec nie farba ako farba. Kozmetička mi obočie poctivo naletovala v trojhodinovej seanse, počas ktorej som skoro umrela. Nie de jure, ale de facto. Keď obschlo a opadalo, zistila som, že je hranaté, krivé a smiešne a hrozné. Tvrdila, že sa to stiahne.

Počkala som teda dva mesiace, a keď vyzeralo tak isto, začala sa predo mnou zatajovať. Odvtedy som podstúpila asi desať korekcií. Problém je v tom, že hviezda mi to vytetovala permanentnou ‚basistickou’ modrou farbou v najhlbších štruktúrach pokožky a tá farba bude prerážať naveky. Korekcia krycou farbou funguje asi ako mejkap a vydrží zhruba rok, potom zase zmodrie. Prosto to tak bude do skonania sveta. Neexistuje spôsob, ktorý by tú modrú odtiaľ dostal. Jedine laser, ale s tým by išlo aj obočie. A ak si mám vybrať, radšej modré ako žiadne...“

„Alebo aj nie... O mojich komplexoch z vypasených stehien, ktoré vzdorovali všetkým diétam a cvičeniam, mama vedela. V dobrej viere mi kúpila poukážku na moderné prístrojové ošetrenie, ktoré vraj spoľahlivo rozpustí tuk, ten sa zmetabolizuje a vycikám ho. Nepozerajte sa na mňa, vtedy sa mi to čudné nezdalo,“ hovorí Barbora. „Vybrala som sa do salónu. Mierne ma zarazilo, keď som zbadala tmavý kumbál s kójami oddelenými sprchovými závesmi. No čo, hlavne, že ten stroj majú dobrý. Vtom počujem: – Kde máme tie hlavice? – Milan ich zobral vyčistiť. – Teraz? Veď máme klientku!

Hlavice ako zázrakom doputovali v igelitke po pol hodine. Asi nevyčistené. A peklo sa začalo. Vec vrčala, sala a brnela. Pani tvrdila, že je to normálne. Mne neprišlo normálne, že mi stehná derú z kože, že pália a chytajú bordovú farbu. Keď sa peklo skončilo, skúšala mi pani ubolené končatiny opásať krajčírskym metrom. Po chvíli sa poškrabkala po čele a povedala: – No to neni možné...

Výsledkom boli podliatiny, ktoré mi na stehnách svietili ešte tri týždne. Namiesto sukničiek som nosila sťahujúce pančuchy, aby sa roztrhané cievky aspoň trocha spamätali. Strie nezmizli už nikdy. Odvtedy si v duchu odpľujem zakaždým, keď idem okolo. A každému, koho poznám, tam zakazujem chodiť.“

„Keď prišlo do módy trhanie chlpov voskom, nabehla som cela šťastná do salónu. Hurá, hurá, moja celoživotná gorilia trauma bude vyriešená. Bol to taký zastrčený podozrivý salónik, tetka cela upotená šklbala a šklbala, funela a dychčala a ja som zamdlievala od bolesti. Ten vosk bol na... pardon. Úplne mi to rozodralo kožu a ja som v oblasti slabín vyzerala, ako keby ma niekto znásilnil. Opakovane. Mala som také podliatiny, že som sa na dovolenke nemohla vôbec vyzliecť do plaviek. Strašné!“

Najhoršie beauty katastrofy: Odpálené vlasy a modré obočie!

Výber pre vás

Najhoršie beauty katastrofy: Odpálené vlasy a modré obočie!

Súvisiace články

Ponížené hviezdy: Ani krása a úspech im chlapa neudržali

Mýty o mužskom pohľade na krásu: Vidia to inak ako ženy

Dobre strážené tajomstvá: Krása z čias pred photoshopom

Výber pre vás