A našla si ho aj EVA, aby sme sa dozvedeli viac o ženskej kráse. Prirodzenej i tej, ktorú pomáha dosiahnuť.

Hovorí sa, že medzi lekárom a pacientom má preskočiť povestná iskra dôvery. Tak čo sa mňa týka, nechala by som doktora Červeňa urobiť na svojom tele atestáciu z ktoréhokoľvek chirurgického odboru, prípadne by som mu dovolila vytvoriť nový. Dvadsať rokov v estetickom „biznise“ je dostatočný čas, aby sa z človeka stal dobrý ženský psychológ a odborník na ideály fyzickej dokonalosti od Bardejova po Bratislavu.

Sú chirurgické vlohy jasné už u malého chlapca?

V detstve ma bavila príroda, zvieratá a premýšľal som o veterine. Paradoxne, napriek tomu, že dnes som chirurg, sliepku by som nezarezal, lebo ju ľutujem... (úsmev) Už vtedy som však veľa kreslil a výtvarná bola moja obľúbená. Potom z triedy nikto nešiel na medicínu, a tak som sa rozhodol, na veľkú maminu radosť, prihlásiť sa. Na chirurgiu sa mi podarilo dostať hneď. Pamätám sa, že pred rozhodovaním pre typ štúdia na vysokej škole sme chodievali do Ružomberka do vojenskej nemocnice na psychotesty, kde by sa kto mohol uplatniť... No a primárovi Mudroňovi vyšlo, že som vhodný adept na sochárčinu.

Takže dajme dokopy manuálnu zručnosť, zmysel pre krásu a máme to?!

Až po tých rokoch praxe mi vlastne došlo, ako sa trafi l! Myslím si, že to nie je len o technickej a manuálnej zručnosti, ale aj o estetickom cítení, predstavivosti.

Atestáciu z plastickej chirurgie ste si urobili presne po revolúcii, keď prepukol boom skrášľovacích zákrokov. Odvtedy sa drží, stúpa, alebo klesá?

Stúpa. Jednoznačne a neskutočným tempom. Preto aj pribúda toľko rôznych pracovísk a neštátnych zariadení. Mňa nadchýna stále zdokonaľuje, každá operácia je jedinečná a vždy na svojich postupoch niečo zlepšujem.

Ktorú operáciu robíte najradšej a ktorá je najžiadanejšia?

Tie obdobia sa menia. Mal som rok liposukcií, no pravdupovediac, tá ma zas až tak nenapĺňa, hoci aj tam treba mať cit, aby bola spravená ozaj dobre. Mám rád operácie, kde sa môžem vyžiť z operačnej stránky. Čiže zväčšovanie a modelovanie prsníkov a rinoplastiku, operácie nosa. To ma naozaj baví. Človek musí vedieť, kde klepnúť, kde ubrať a vyriešiť, aby bolo zvnútra všetko v poriadku a zvonka vyzeral nos tak, ako chceme.

Je to najzložitejší zákrok?

Tak sa to hovorí. Pre mňa ani nie. Ja s najväčším rešpektom pristupujem k faceliftu. Je to trojhodinová operácia, keď to má byť urobené poriadne. Dá sa to urobiť aj za pol hodiny. No a sú tam nervy, krvácanie, ktoré môže komplikovať pooperačné obdobie. Navyše, je to najviditeľnejšia časť tváre. Mám ich za sebou vyše 120 a stále je čo sa učiť... Niektoré tváre napríklad nie sú na facelift vhodné, to isté platí pre nosy.

120 faceliftov? A kedy spávate?

Ešte urobím ročne asi 200 zväčšení prsníkov, vyše 60 modelovaní prsníkov, plastiky brucha a ani neviem koľko plastík viečok Navyše, ak je pacientka príliš mladá, paradoxne môže mať horšie jazvy ako staršia pacientka. Lebo koža je pevná a jemná koža u starších pacientok sa hojí jemnejšími jazvami.

Na ktorej časti tela sa dá zákrok estetického chirurga najľahšie odhaliť?

Na ušiach. Tam odborník vidí, že sú robené. A na nose, lebo nie vždy sa docieli takzvaný „unoperated look“. To znamená vzhľad akoby neoperovaného prirodzeného nosa.

Ako sa menil ideál krásy v uplynulých rokoch?

Kedysi boli tieto operácie úplne raritné. Napríklad implantáty sa voperovávali veľmi zriedkavo, aj to ste si ich museli priniesť zo zahraničia. Tie trendy sú veľmi výrazné, keď som začínal, dávalo sa v priemere tak maximálne 200 – 220 mililitrov, teraz je to 300 až 350.

Čiže stále väčšie.

Závisí to aj od regiónov, v hlavnom meste sa ženy jednoznačne prikláňajú k väčším. Mimochodom, väčšina klientok to vníma tak, že keď im z ničoho nič „narastú“ dvojky-trojky prsia, zdajú sa im obrovské. Potom sa s nimi zžijú a hovoria – mohla som si dať väčšie. Ale napríklad pod sval môže ísť na prvýkrát len určitá veľ kosť, maximálne 300 mililitrov. Máme 155- aj 180-centimetrové pacientky, no výška nie je až taká smerodajná ako obvod hrudníka. Teda u niekoho to nemôže byť ani 300 mililitrov a vkladal som už na prvýkrát aj 500-mililitrové implantáty. Jednej pacientke som dal na prvýkrát 260 mililitrov. Po čase prišla, že by rada 500. Tak som jej dal čas na rozmýšľanie, či určite. Vrátila sa a dali sme. No a o pol roka sa rozhodla pre 740. Ten „prvý raz“ je teda značne limitovaný.

To bola nejaká kočka od „zajačikov“?

Nie. Je normálne vydatá, má dieťa, neživí sa tým... (úsmev) Bola dosť vysoká, zmestiť sa to zmestilo... Sú typy dievčat, čo povedia, že im neprekáža, že všetci vedia, že majú silikóny. Páči sa im to.

Keď sa Eva Cifrová vrátila od Hugha Hefnera, vravela, že mala jediná vložené implantáty z pazuchy a všetci obdivovali výsledok...

Už ste niekedy niekoho odhovorili od operácie?

Od faceliftingu áno. Keď boli primladé, lebo tam treba naozaj minimálne 40 rokov. Ale mal som pacientku s veľmi peknými prsami, ktorá prišla na zmenšenie. A tú som úspešne odhovoril. A som presvedčený, že aj keď na ňu v budúcnosti niekto položil ruku, a nemyslím teraz chirurga, bol mi vďačný... (smiech) Po toľkých rokoch mám pacientky a ich zmýšľanie celkom ošacované.

Úprimne, po tom všetkom, čo sa vo vašej ambulancii premelie. Čo je podľa vás skutočný dôvod žien, ktoré prídu na zväčšenie?

Jedna z prvých otázok, ktoré dávam ženám, je, ako dlho nad operáciou rozmýšľate. Keď od „predvčera“, tak je zle... Je množstvo žien, ktoré to majú na prvý pohľad v hlave usporiadané, prídu s pomerne peknými prsami a chcú ich zväčšiť. Čo je pre mňa ideálne, lebo pekné malé prsia budú po zväčšení ešte krajšie. Rozhodne je to menší problém ako urobiť zo „žiadnych“ pekné veľké, čo je však u nás najbežnejší model. V každom prípade, musí to byť jej osobné želanie a nie želanie jej partnera. To by som odmietol robiť.

Otázne je, koľké to priznajú...

Tak to máte veru pravdu... Takisto je problematické, keď to žena chce a partner je striktne proti. Ale keď to má pokaziť vzťah, nech to hádam radšej pokazí. Veď vzťah nemôže stáť na prsiach. Muži majú, mimochodom, často tento problém, že kvôli komu si to dáva robiť, keď mne sa páči aj s malými... Ale môžem potvrdiť, že tá najväčšia kategória žien, ktorá si to dáva robiť kvôli sebe, je potom veľmi spokojná. Sebavedomie sa im zvýši, nie je to žiadny výmysel, prsia sú pre ženy veľmi dôležité. A je to bezpečné. Pretože žiadne karcinogénne vplyvy sa nepotvrdili.

Podľa čoho sa rozhodujete, či vložíte implantát pod prsnú žľazu alebo sval?

Rozdiel je aj vizuálny. A vždy, keď je to len trochu možné, a to je vo väčšine prípadov, dávam ho pod sval. Jednak je to zaoblené väčšou vrstvou tkaniva, takže implantát krajšie splýva s okolím, a je len jednopercentné riziko kapsulárnej kontraktúry. To je zhrubnutie jazvového puzdra okolo implantátu, čo môže mať viac príčin. Implantát pôsobí na dotyk tvrdým, neprirodzeným dojmom, pri ťažšom stupni je až viditeľný a zdeformovaný. To sa stáva vtedy, keď je implantát pod prsnou žľazou alebo keď žena rapídne schudne... Dievčatám, ktoré ešte nedojčili, sa to tiež odporúča dať až pod sval, aby prípadné zápaly počas dojčenia neprešli až na implantát, ak by bol pod žľazou. Niekedy som nútený vložiť implantát pod žľazu. Býva to pri objemnejších prsníkoch, kde by pri vložení pod sval nastal efekt dvojitej bubliny. Kritériom vkladania pod žľazu je aj to, aby žľazové tkanivo tvorilo aspoň dvojcentimetrovú vrstvu nad implantátom.

„Ročne urobím asi 200 zväčšení prsníkov, vyše 60 modelovaní prsníkov, plastiky brucha a ani neviem koľko plastík viečok.“

Implantát sa dá voperovať z pazuchy, z ryhy pod prsníkom alebo z rezu okolo dvorca bradaviek. Ktorý prístup je váš obľúbený?

Jednoznačne spod pazuchy. Má veľa zástancov, i kritikov, hoci sa mi zdá, že ho skôr kritizujú tí, čo ho neovládajú. Možno preto, že úplne prvý implantát, ktorý som v živote vkladal, bol práve z tohto prístupu a podaril sa.

Kto vás učil vkladal implantáty?

Po deväťdesiatom roku nás prišli školiť Američania a tento spôsob nám prezentovali na videokazetách. Takže takto som sa to naučil... (úsmev) Ďalší dôvod, pre ktorý je tento spôsob vhodný, je, že väčšinou prichádzajú ozaj ploché dievčatá, ktoré tam nemajú takmer nič... alebo vôbec nič... To znamená, že nemajú ani podprsníkovú ryhu. Ešte jedna vec je dôležitá: tlak a ťah na jazvu zo strany vloženého implantátu. Keď je jazva mimo tohto tlaku, pod pazuchou, kde je tenká a jemná koža, hojí sa v pokoji, bez napätia a po roku je minimálne viditeľná.

Ako je to s tvarmi? Upadli okrúhle do zatratenia v prospech anatomických?

Sú kolegovia, ktorí používajú napríklad iba anatomické. Ja mám svoje kritériá, podľa ktorých sa rozhodujem. Anatomické sú trochu drahšie, lebo sa ťažšie vyrábajú, je tam aj tvrdší gél. Aj ten okrúhly implantát, keď ho podržíte zhora, nadobudne gravitáciou kvapôčkový tvar a vďaka tomu mäkšiemu gélu sú také príjemné. Keď je východiskový stav úplne plochý, nerád robím dievčatám jazvu na hrudníku a anatomický implantát treba vkladať spod prsníka. Tá jazva pod prsníkom je pekná vtedy, keď má pacientka aspoň nejaké, aj keď menšie prsia a ja mám dosť kože na to, aby jazva nebola pod ťahom. Anatomický implantát volím aj v prípade trošku ochabnutých pŕs. Lebo okrúhly by roztiahol hornú časť a ten ochabnutejší spodok by mohol robiť problémy.

Ako sa vám pozdávajú alternatívne spôsoby zväčšovania derivátmi kyseliny hyalurónovej alebo vlastnými tukovými kmeňovými bunkami?

Ja sa nebránim žiadnej inovácii. Všetko sa bude zdokonaľovať. Ale myslím si, že veľkosť prsníkov sa dá takto zväčšiť menej a aj docielenie požadovaného tvaru je náročnejšie. Aj silikónové implantáty sa stále zdokonaľujú, no nič dokonalejšie sa dodnes nevynašlo a sú s nimi vyše 40-ročné skúsenosti.

Ozaj to po operácii tak hrozne bolí?

To je veľmi, veľmi individuálne. Nedá sa to ani pri skúsenostiach odhadnúť. Prístup pod sval je bolestivejší, ale oplatí sa to vydržať pre dôvody, ktoré som spomínal. Neplatí ani to, že väčší implantát = väčšia bolesť. Keď mám na izbe tri pacientky a bolí to jednu, bude to bolieť aj zvyšné dve, keď sa tri držia dobre, tak sa držia dobre spolu do konca pobytu a podporujú sa. Sú ženy, ktoré to nebolí vôbec, a sú ženy, ktoré prídu po desiatich dňoch a povedia, keby som to vedela, nedala by som si to robiť. Hoci každú tento názor prejde... Napríklad pacientky, ktorým zmenšujem prsia, čo je omnoho ťažší a dlhší zákrok, to bolí neporovnateľne menej. Dôvodom je to, že sa nenapína sval implantátom.

Dá sa naraz počas jednej narkózy zvládnuť niekoľko zákrokov?

Stalo sa už, že som počas jedného zväčšenia urobil malú plastiku brucha alebo viečka. Veľmi častý je však prípad, keď zväčšujem prsia a zmenšujem nos. Nos mám spravený do 45 minút, prsia do hodiny. Prsia bolia, nos nie, dá sa to zvládnuť naraz. Pri faceliftingu sa zasa dajú zvládnuť horné aj dolné viečka.

Vašou výkladnou skriňou sú prsia Evy Cifrovej, vraj jedny z najkrajších v šoubiznise.

Keď sa vrátila od Hugha Hefnera z Ameriky, rozprávali sme sa a vravela, že z tých ôsmich dievčat mala jediná vložené implantáty z pazuchy a že všetci obdivovali výsledok. To mi padlo dobre...

Ale vy vyzeráte vždy ako na relaxačnom pobyte. Aj keď teraz je piatok večer po náročnom týždni a zajtra opäť celý deň operujete...

Viete, mňa tá práca teší a napĺňa. Keď je pacientka v pohode, je medzi nami dôvera, príde na vybratie stehov a vidím, aká je spokojná, človeku to dáva veľa pozitívnej energie.

Ženy chcú stále väčšie prsia, kvôli komu to robia?

Výber pre vás