Čo do nás matky nevtĺkli, to sme odpozorovali a zdedili, vždy sú v tom namočené, a tak si podobne ako ony vyberáme nevhodných mužov, nevieme si udržať vhodných mužov, sme puntičkárky, šlendriánky, strachopudky, hazardérky, zmätkárky, organizátorky, sme chudé ako ony, priberáme ako ony, nie sme krásne ako ony...

Prekladateľka Anna našla v pozostalosti po svojej mame rodokmeň až do roku 1750. „Všetky moje prababičky mali šesť až deväť detí, s jedinou výnimkou. Praprababička Cilka mala len tri deti, a to preto, že zomrela pri pôrode ako 21-ročná,“ hnevá sa spravodlivo Anna. „Všetky ženy v našej famílii, ktoré som mala možnosť pozorovať, sa úplne oddali rodine a takmer stratili identitu, teda okrem roly matky a manželky. Keď sa stalo, že zrazu mali žiť len samy pre seba, boli úplné stratené. Snažím sa tejto rodinnej kliatby zbaviť.“

To teda hej, Anna s tým bojuje tak úporne, že si zo zásady vyberá totálne nepoužiteľných chlapov, žije sama s niekoľkými psami a neplánuje to zmeniť. Jej sesternica Zuzana hovorí, že v jej ženskej línii mávali ženy len po dve-tri deti, ale to len preto, že muži nechceli deliť dedičné role, a tak chodili ženy pravidelne k anjeličkárke. Takže okrem seba obetovali mužom aj svoje nenarodené deti.

Zuzana kašle na rodové kliatby Radšej si berie príklad z babičky z otcovej strany, ktorú majú s Annou spoločnú. Aj ona obetovala svoj život mužovi a dieťaťu, ale neobetovala im aj svoju dušu. Tú vylievala do obrazov a umeleckých predmetov, ktoré celý život tvorila, a do domov, ktoré vlastnoručne postavila a ustavične prestavovala a zariaďovala.

V osemdesiatke sa ešte učila paličkovať a v deväťdesiatke pretapetovala byt. Zuzana sa s Annou dohodla, že v lete poriadne preskúmajú babičkine korene, možno tam nájdu ďalšie silné a tvorivé ženy, hodné nasledovania. Veď v ich žilách koluje polovica krvi z tejto strany. Presne tak. I keď matka je istá a otec neistý, takže pátrať po vzoroch v otcovskej línii môže viesť do slepej dedičnej uličky, v každej prapredkyni je možné nájsť kúsok inšpirácie pre vlastný život.

Agáta zdedila panovačnosťGaleristka Agáta hovorí, že po jednej babke zdedila nos a oči, s čím je veľmi spokojná a veľmi pekne ďakuje. Po druhej „naďmame“, ktorú považuje za to najfajnovejšie stvorenie na svete, toho nezdedila veľa, azda len nežnosť, a tú sa celý život snaží pestovať u seba a teraz aj vo svojej dcére. Agáta je v mnohom po svojej mame, činorodej, energickej a panovačnej. Tie prvé dve vlastnosti rozvíja, tá posledná jej lezie na nervy a snaží sa toho truhlíka v sebe kontrolovať.

Anna bojuje s rodinnou kliatbou, mužom obetuje život aj dušu!

Výber pre vás

Anna bojuje s rodinnou kliatbou, mužom obetuje život aj dušu!

Súvisiace články

Hrdá mama Krainová sa chváli: Prvá fotka s oboma synmi

Spoveď Václava Vydru: Mama zažila lásku ako z románu

Mami, prosím ťa! Manuál dobrých vzťahov s vlastnou matkou

Výber pre vás