Je to presne ako v tej slávnej pesničke z muzikálu Noc na Karlštejně. Akurát vy nie ste Vondráčková a pravdepodobne ani žena kráľa. "Já, ač mám spánek bezesný, mně včera sen se zdál. I když dávno nejsem s ním, mně navštívil sám král. Řekl: lásko má, já stůňu, svojí pýchu já jen hrál. Kvůli vám se vzdávám trůnu, klenotů i katedrál.“ Takto nejako to bolo. A to sme, prosím, v štrnástom storočí! Celá nezromantizovaná pravda je, že hrad Karlštejn, ktorý dal postaviť Karel IV., nebol výsostne mužskou pevnosťou, ako to tvrdil muzikál. Jeho žena tam s ním bývala, ale mala svoju oddelenú spálňu, ku ktorej viedli z izby panovníka točité schody. Takže ktovie. Možno si po večeroch poplakala do vankúša, keď jej milý nechodil a nechodil. A možno sa tešila. Robila si manikúru s dvornými dámami, jedla zákusky a koketovala s hradnou strážou. Dnes však už muži nechodia do vojen a ani nás nenútia do sobášov s obstarožnými vladármi. Prečo teda toľkí volia oddelené spálne? A je to ešte láska?

Lásku z toho na úvod vynechajme. Samozrejme, ak ste sa zoznámili so svojím mužom ešte v minulom storočí a spávate zakliesnení jeden do druhého už ani neporátate koľko rokov, ťažko očakávať, že sa jedného dňa odseparujete do dvoch izieb. Napríklad taký Paul McCartney tvrdil, že bez manželky Lindy strávil len jedinú noc, keď ho raz zatkli v Japonsku pre marihuanu. „Ja som bez svojho muža v posteli úplne nemožná. Keď je na služobke, prehadzujem sa, bdiem, nervačím a nakoniec si dám nadránom pol tabletky na spanie, aby som to trápenie ukončila,“ hovorí Bea. Nie je v tom nič srdcervúce, v zmysle nemôžem bez teba žiť, dýchať, spať, a ani sa jej v hlave nerodia katastroﬁcké predstavy, s kým a čo asi práve robí v hotelovej izbe po polnoci. Jej muž je jej stará železná košeľa, zvyk, bez ktorého si svoje dni ani noci nevie predstaviť. Na druhej strane tejto barikády je zástup mužov a žien, ktorých zo spoločnej postele vytesnili pragmatické dôvody. Neverili by ste, aké pestrofarebné môžu byť a aké všelijaké nuansy niektoré páry riešia. Nech sa páči, ponúknite sa. Rozdielny spánkový režim. „Rokmi sa odrazu stalo, že sme zmenili profesie, deti nám odrástli a vôbec máme úplne iný životný štýl než pred 15 rokmi. Ja zaspávam už o ôsmej, niekedy zalomím dokonca počas televíznych novín, a potom som ráno o šiestej ako rybička. Môj muž zase s príchodom noci ožíva, dlho do noci píše, a keď má vstať pred ôsmou, je ako mechom praštený.“ To bola Kamila. Ďalšia kamarátka to má presne naopak, ona sa začína okolo desiatej ešte iba štartovať, pričom jej muž vtedy už hodinu spí s vyvrátenou hlavou v kresle, ale princíp je rovnaký. Nekompatibilní. Televízor, počítač. „My sme sa v novom dome rozhodli pre oddelené spálne, pretože nedokážeme, lepšie povedané nechceme popustiť zo svojich zaužívaných zvykov pri zaspávaní,“ vysvetľuje vyrovnaným hlasom Ľuba. „Ja som zástankyňou toho, že v spálni nemá čo hľadať televízor ani počítač, a môj muž bez televízora nezaspí. Nieže nechce, ale po toľkých rokoch už nevie. Ideálne v kombinácii pustený televízor a ešte laptop na kolenách. Okolo polnoci si naladí Discovery, zapne si časovač a meravo hľadí na dokument o páriacich sa vorvaňoch, až kým nezaspí. Mne to príde úplne šialené. Takže spíme osobitne a zatiaľ som nepocítila nejaký negatívny vplyv.“ Môžeme sa posunúť ďalej? Pritvrdíme. Prdí. „Každý večer, no dobre, nech každý druhý, sme zaliezli pod perinu, vytiahli sme nedočítané resty a začal sa koncert. Nenašla som žiadnu relevantnú súvislosť medzi tým, či som varila niečo kritické, alebo sme mali na večeru len sedmičku dobrého vína. A na toto som teda v kostole neprisahala.“ Lenka Potí sa. „Môj chlap trpí na tzv. nočné potenie. Skúšali sme už všetko možné, ale nijako sa nám to nepodarilo zmierniť ani odstrániť... Nie je chorý, skôr sa zdá, že to súvisí so stresom, v každom prípade, noc čo noc sa zobúdza spotený ako myš. A to sú aj vlhké periny, plachta, pyžamo... Myslím si, že oddelená spálňa je príjemnejšia jemu aj mne.“ Eva A, pravdaže, chrápe. „Zo štrnástich rokov manželstva môj manžel prechrápal štrnásť. To je 5 110 nocí, počas ktorých som ho budila, presúvala, štuchala, okrikovala, plakala, kúpila som si štuple do uší, jemu pásiky do nosa, pila som uspávacie bylinné odvary a chradla som, chradla, až kým som raz v noci neskončila vo vani, na totálnom dne zúfalosti. Pred polrokom som ho vysťahovala do obývačky a začala som doslova nový život. Neviem sa dospať a desím sa každej spoločnej dovolenky.“ Na margo Silvie ešte toľko, že podľa výskumov chrápajúci muž môže za vydarenejších nocí dosiahnuť intenzitu až 90 decibelov, čo je statná príklepová vŕtačka. A po päťdesiatke už údajne chrápe takmer 70 percent mužov.

Lenže sú aj zamotanejšie prípady. Keď za voľbou oddelenej spálne nie je neznesiteľná vlastnosť alebo anomália toho druhého. Len túžba byť sám. To sa potom ťažko hľadá vyvážený a objektívny pohľad na vec. Miro, ktorý si už pred rozvodom odspal svojich sedem rokov na rozkladacom gaučíku, mimo svojej ženy, má novú partnerku. Zhovorčivú madam Denisu. „Veci sa majú tak, že s Mirom som sa zoznámila pred piatimi rokmi. Spočiatku sme spolu nespávali v jednej posteli, lebo sme spolu nežili, a keď sme spolu začali žiť, tak zase pre jeho pätnásťročného syna, ktorý bol naňho veľmi naviazaný a že čo by na to povedal. Potom sme si prešli obdobím hádok, výčitiek a absolútneho neporozumenia na túto tému, až som si napokon zvykla. Len nedávno z neho vypadlo, že odjakživa chcel mať svoju spálňu, že nech za tým nič nehľadám. Veď ani nehľadám, ale ma to zabolelo, lebo som si to hneď uložila do mozgu ako informáciu, že ma pri sebe nechce,“ rozpráva príbeh ich oddelených spální. Teraz stavajú nový dom a pravidelne každej druhej vyjavenej návšteve či robotníkovi vysvetľujú, že áno, naozaj vidia dobre, Deniska má spálňu tu a ja tu. Vypočuli si kadečo od Bože, ako ti závidím, až po tiché zlovestné predpovede krachu ich vzťahu. „Nakoniec som sa zmierila s tým, že každý muž má svoje vrcholy a pády. Nebol to proces hladký, ale medzičasom som vyzrela. Ak je najhoršou vlastnosťou toho môjho, že chce samostatnú spálňu, budem s tým žiť spokojne a pokojne až za hrob,“ vraví Denisa. „Poznám nie jedného ani nie troch mužov, ktorí láskyplne líhajú k svojej zákonitej každý večer. A ráno ich už obšťastňuje sekretárka. Takže neverím, že spoločná spálňa obstojí ako dôkaz zdravšieho alebo lepšie fungujúceho vzťahu.“ Jana s týmto zhrnutím nielenže súhlasí, ale s vervou hneď dodáva: „Oddelené spálne sú podľa mňa zárukou fungujúceho vzťahu! My sme si to raz vyskúšali, myslím, že pre nejakú chorobu, a zapáčilo sa nám to. Na možnosti prísť k niekomu do spálne na návštevu je niečo sexi, určite viac, než mať ho tam ‚nasáčkovaného’ či je zima, či leto. A paradoxne, máme viac sexu a lepšieho sexu.“ Uznávame, že to ako pádny dôvod obstojí.

Niet hádam intímnejšieho puta medzi mužom a ženou ako spoločný spánok. Je intímnejší ako samotný intímny styk, v spánku sme bezbranní, zraniteľní; veľmi nadnesene – sexovať sa dá s kdekým, ale spať, hmmm, to je iná káva. Zástancovia tradičného modelu tvrdia, že oddelením spální toto puto ochladne a priepasť sa zväčší. Že je to začiatok konca. „Ja neviem, ale podľa mňa je to dôležité z takého energetického hľadiska,“ tvrdí jedna ezoterická duša, Nikola. „Držať sa, alebo aj nedržať, keď sme pohádaní, ale stále byť pri sebe.“ Nepochybne má pravdu. Svoju. Tak ako Martina: „Ja som v strese, keď máme spať výnimočne spolu, nie vtedy, keď spíme od seba!“ Alebo Danuša: „Oddelené spálne sú novodobý výmysel a príde mi neprirodzené spať v druhej miestnosti, preč od chlapa, ktorého mám rada a chcem sa ho dotýkať.“ Ibaže v láske, vlastne najmä v nej, platí, že každý pár je individuálny a má svoje individuálne potreby. Čo je u jedného začiatok konca, môže byť u iného začiatok najradostnejšej epochy, preto sa ani všeobecne platné utužovače vzťahov nemusia osvedčiť každému rovnako. „My sme sa s Jurajom spoznali v pomerne zrelom veku, vymodelovaní a hotoví ľudia, ktorí už nemali veľkú kapacitu meniť sa a prispôsobovať,“ hovorí Vlaďa. „V našom prípade to bolo úplne prirodzené rozhodnutie. Tak dlho sme si žili sami, rozumej pohodlne, že sme si nevedeli predstaviť, že by sme to mali meniť. Párkrát sme v počiatočnom opojení spolu spali, ale ráno sme vyzerali, akoby po nás prešiel vlak.“ Odborníci, ktorí skúmali spanie spolu a osobitne, vyčíslili, že keď spíme osve, máme vraj až o 50 percent kvalitnejší spánok. Pristúpme opäť k tomuto číslu blahosklonne, pozri Beu z úvodu, hoci je pravda, že výskumy na túto tému sa pomerne vzácne zhodujú v tom, že spoločným spánkom trpia viac ženy. Je to vraj dané naším ochranársko-materinským inštinktom. Skrátka, hneď ako pri nás niekto leží, máme menej hlbokých fáz spánku, v ktorých sa telo najlepšie zregeneruje; rýchlo a ľahko sa zobudíme, dávame pozor, či sme si nestiahli na seba paplón, či má partner dosť miesta, atď. Mimochodom, množstvo dnešných oddelených spáčov vzišlo práve z obdobia po narodení dieťaťa, keď nejedna mama zostala v spálni mordujúc sa s dojčením a prebaľovaním a muž putoval do obývačky, aby sa vyspal do práce.

Sila tradícií v tejto otázke vôbec nie je zanedbateľná. Spoločná posteľ je známka šťastného vzťahu, odsťahovanie sa z nej známka krachujúceho a basta ﬁdli. „Mne sa tak dobre spí samej,“ priznáva Alena, „až mi je to trápne hovoriť. Mám nepatričný pocit, hlavne pre okolie, ktoré to nechápe, takže keď na to príde reč, tvárim sa radšej neutrálne.“ Odchod zo spoločného lôžka si ľudia spájajú s konﬂiktom či rozvodom, preto je existencia oddelených spální ešte stále obklopená mysterióznym tichom. Ľudia sa k nej boja odvážne priznať, ešte ťažšie sa takýto nápad prezentuje pred nič netušiacim partnerom. Aby sme sa vrátili k výskumom, až 60 percent ľudí to doma nikdy nenavrhne. Boja sa, že toho druhého urazia, zrania a ťažko nachádzajú slová, ktoré by nezneli ako odvrhnutie. Nepochybujeme o vašich organizačných vlohách a nevyhnutnom hereckom talente, a preto vieme, že nejakú scénku skôr či neskôr vydumáte. Dostať sa tam, kam potrebujete, je len otázka času a nejakým predimenzovaným strachom z urazenia by sme sa nezaoberali. V konečnom dôsledku každá múdra žena vie, že pre skutočnú blízkosť je dobré sa vzdialiť. Takto vypečiete nielen s vražednou rutinou, ale ešte sa aj dobre vyspíte. Dve garantované výhry, to nie je málo, čo poviete?

Bez seba a predsa spolu: Oddelené spálne majú svoje čaro

Výber pre vás

Bez seba a predsa spolu: Oddelené spálne majú svoje čaro

Súvisiace články

Najhorúcejšia téma v spoločnosti? Spánok je nový sex!

Drahý, ty chrápeš extraligu! Štuple do uší to nevyriešia!

Veľký spánkový špeciál: 100 tipov, ako sa dobre vyspať

Výber pre vás