<strong>Realita môže byť úplne, ale úplne iná…</strong>

Stretla som ich počas jedného víkendového večera, keď bratislavské podniky praskali vo švíkoch, a tak sme im s kamarátom uvoľnili tri stoličky pri našom stole. Boli neprehliadnuteľné. Dokonalé vlasy, dokonalé tváre a dokonalé telá. Mladé ženy okolo tridsiatky, oblečené podľa najnovších módnych trendov – bohyne krásy a luxusu. Louis Vuitton, Christian Louboutin, Jimmy Choo, Christian Dior, Prada… Pôsobili ako chodiace módne výklady najznámejších módnych značiek. Spočiatku som ich iba pozorovala. Bavili sa a chceli byť videné. Obdivné pohľady prítomných mužov im dodávali adrenalín, závistlivé pohľady žien iba potvrdzovali to, čo bolo evidentné. Ich výnimočnú krásu. Ten, kto tu mohol niekomu niečo závidieť, boli muži. O nich totiž tieto krásky záujem nemali.

<strong>Nie je to hádam očividné?</strong>

„Slečna, nepoznáme sa?“ Môj kamarát, šarmantný macho, ktorý pôvodne vyrazil do mesta s cieľom zapiť nenaplnenú osudovú lásku, hodil konverzačnú udicu smerom k jednej z dám, ktorá bola presne jeho typ. „Neboli ste náhodou na otvorení toho nového podniku pri Hlavnom námestí?“ Blondínka s nádherným úsmevom a dokonalým chrupom pri jeho otázke nadvihla obočie a dala mu šach-mat. „Určite nie. Tam chodia len heteráci.“ „Aha, takže ty si lesbička.“ Vypadlo z môjho parťáka s neskrývaným sklamaním v hlase. „My všetky sme. Nie je to hádam očividné?“ Otázku adresovala nám obom. Nuž, pre mňa to očividné nebolo. Jedinú lesbičku v mojom živote som stretla ešte pred rokmi v USA, keď sme sa prišli zabaviť do lokálneho gay baru, lebo všetky ostatné podniky boli zatvorené. V jednom momente ma schmatla za ruku postaršia pani s pankovým účesom a kovbojským outfitom (nie veľmi vydareným) a začala mnou kmásať na tanečnom parkete sem a tam. V tom šoku som sa zmohla na jediné. So slovami „Excuse me I need to go…“ som utiekla naspäť k baru a zúfalo skočila do náručia jednému z mojich mužských kamarátov. Tá pani na mňa pohŕdavo pozrela a v očiach mala napísané: „Pche, nevieš, o čo prichádzaš.“ Nevedela som. Keď som však sedela pri stole s týmito nádhernými žiadostivými ženami, ktoré o sebe tvrdili, že sú lesbičky, začala som byť zvedavá. A tak som sa pýtala.

Janka má 29 rokov a je učiteľ ka tanca. Nevyučuje však na Slovensku, lebo to pre ňu nie je fi nančne zaujímavé. Pracuje pre istú súkromnú školu v Anglicku, ktorá ju posiela k svojim zazobaným klientom po celom svete. Na Slovensko chodí vždy len na pár dní. „Odkedy žijem v zahraničí, cítim sa omnoho slobodnejšie. Som hrdá na to, čo som dosiahla.“ Rozprávať o svojom lesbickom živote Janke nerobí problém. Keď pred piatimi rokmi odchádzala na skúšku do cudziny, aby si ako čašníčka zarobila na tanečnú školu v New Yorku, jej život vyzeral úplne inak. Nemaľovala sa, chodila so spolužiakom Robom z gymnázia a bola také tiché dievča. V Londýne spoznala Alice, tanečníčku a lesbičku pochádzajúcu z Brazílie. „Fascinovalo ma, aká je sebavedomá. Mala známych vo všetkých sférach kultúrneho i spoločenského života, chodila na VIP večierky londýnskej smotánky a zarábala nehorázne peniaze. Keď som sa jej raz spýtala, ako sa do tohto sveta dostala, povedala mi: Rozhodla som sa, že chcem byť jedinečná. Chvíľu som nechápala, čo sa mi tým snaží naznačiť. Až keď ma Alice vzala na jeden večierok a predstavila ma všetkým ako svoju novú girlfiend, tak som porozumela.“

Netrvalo dlho a krásna Slovenka prišla novému životu na chuť. Zmenila imidž aj sexuálne správanie a dostala vysnívaný džob. „Ponúkol mi ho na jednej párty riaditeľ tanečnej školy, excentrický homosexuál, ktorý videl za mojím výzorom potenciál nalákať nových klientov, mužov, ktorí túžia po súkromnej učiteľke tanca so slovanským šarmom. Pritom si bol istý, že ako lesbička sa so žiadnym z nich v súkromí nezapletiem.“ Chvíľu som uvažovala a potom položila modrookej blondínke otázku: „Je to len hra na lesbičku, alebo sa ňou naozaj cítiš?“ „Sprvu to bola hra. Myslela som, že keď si zabezpečím dobrú prácu, vrátim sa do starých koľají. Ale nedalo sa to. Zvykla som si na istý životný štýl a ten sa spájal s tým, kým som bola, keď som sa rozhodla stať lesbičkou.“ Jej odpoveď mi nestačí. Chcem vedieť, ako je na tom vo vzťahoch s mužmi. Moja otázka ju rozosmeje. „Mužom sa páči predstava, že skrotia krásnu ženu, ktorá sa tvári nedostupne. Keby som povedala, že sa mi muži prestali páčiť, klamala by som. V obdobiach, keď som práve nemala žiadnu priateľku, sa párkrát stalo, že som s nejakým mužom strávila noc. A bolo to fajn. Ale viac nechcem. Ja už som si svoj život vybrala a som s ním spokojná.“ Som zvedavá, ako sú na tom Jankine kamarátky, a tak sa zoznámim so ženou, ktorá sedí vedľa nej.

<strong>Niektoré dievčatá sa po návrate domov vrátili k svojim partnerom, iné zostali pri lesbickom správaní.</strong>

„Teší ma, ja som Xénia,“ zaskočí ma hneď na začiatku. To neobyčajné meno sa zrkadlí aj v jej výzore. Obtiahnuté čierne kožené nohavice, topánky s ultravysokými opätkami a zvieracím motívom dokonale dopĺňa biela blúzka a jednoduché šperky. Do očí mi udrie krásne vybrúsený kameň na štíhlom prste jej ruky. Všimne si, kam smeruje môj pohľad, a moje myšlienky preruší skonštatovaním: „Áno, je to briliant. Bolestné za môj predchádzajúci život.“ Nechápem a červenovláska s tváričkou bábiky mi povie svoj príbeh. „Chodila som s týpkom, ktorý bol tak trochu psychopat. Na prvý pohľad vážený manažér a uhladený džentlmen, ale keď ho pochytil amok, mlátil všetko, čo mu prišlo pod ruku... a väčšinou som to bola ja.“ Počúvam ju a cítim sa ako v tranze. Aj ona má niečo okolo tridsiatky (na vek sa však nemám pýtať, je naň háklivá), telo gazely a keby pred pár rokmi poznala tých správnych ľudí, určite mohla vyšachovať z hry najkrajšie modelky sveta. Premýšľam, ako mohol nejaký muž zdvihnúť ruku na túto krásavicu. „Nechala som sa otĺkať skoro dva roky. Keď mi zlomil ruku, povedala som, že končím. S ním aj so všetkými ostatnými mužmi. Odišla som do Prahy, kde som si našla prácu i spriaznenú dušu. Odvtedy randím výhradne so ženami. Sú menej násilné a majú väčšie pochopenie pre moju márnotratnú povahu.“ Xénia vymenúva všetky výhody toho, keď žena začne žiť ako lesbička. Vymenúva ženy, s ktorými randila, a svoje rozprávanie zakončí vetou. „A potom som stretla svoje druhé ja, moju Ivanku.“

Reč je o tretej, o niečo staršej, žene. Ivana pochádza z Prahy. So svojou výškou vytŕčala už od detstva v každom dave. A keď si navyše obuje svoje obľúbené gladiátorky Jimmy Choo, tak je ako maják. Majestátne neprehliadnuteľná. To bol však podľa nej jeden z dôvodov, prečo si k nej muži nevedeli nájsť cestu. Cítili sa pri nej stratení. Potom Ivanu oslovila na ulici agentka z modelingovej agentúry a na pár rokov sa stalo Ivaniným prechodným bydliskom Miláno, Paríž a Hongkong. Jej orieškovohnedé oči v kombinácii s alabastrovobielou pokožkou museli pôsobiť ako magnet. Vďaka modelingu precestovala svet, spoznala veľa ľudí a objavila nový životný štýl. „Fičal najmä v Hongkongu a volali sme ho lesbo-model- mánia. Modelky z Európy, ktoré tam trávili dlhší čas, randili s inými modelkami. Začalo sa to tým, že sme nemali veľa možností ako sa zabaviť. Modeli boli takmer všetci gayovia a domorodci popri nás vyzerali ako trpaslíci. Trávili sme spolu všetok voľný čas. Na výletoch alebo diskotékach, kde sme tancovali telo na telo a napokon skončili v posteli.“ Niektoré dievčatá sa po návrate domov vrátili k svojim partnerom, iné zostali pri lesbickom správaní. Ivana premýšľať o ničom nemusela. Vedela, že sa jej páči život „na druhom brehu“. „Problém bol v tom, že v Čechách ľudia na modelky správajúce sa lesbicky neboli pripravení. Ale postupne sme z toho urobili trend aj v Prahe. Myslím, že dnes je to dokonca in.“ Ako Ivanu počúvam, nemám problém predstaviť si krásne ženy, ktoré vyrážajú do nočných barov, kde si užívajú jedna druhú, ako aj lačné pohľady ostatných mužov a žien. Tri také sedia so mnou práve pri stole a ja začínam veriť, že to nie je len hra, ale skutočnosť. Ivana, dnes už majiteľ ka vlastnej modelingovej agentúry, sa usmeje na svoju márnotratnú Xéniu a zmiešanou česko-slovenčinou povie vetu, ktorá ma utvrdí v tom, že toto je ich skutočný život. „Tak co, lásko, ještě jeden tanec a pak na hotel? Jsem desně unavená a ty desně krásná. Chtělo by to vyměnit si úlohy. Anebo mi aspoň namasíruješ záda, jo?“

<strong>Názor sexuologičky a psychiatričky</strong>

Moderná sexuológia nepripúšťa zmenu orientácie, skôr objavenie orientácie v sebe samom, hovorí sa tomu coming out. Orientácia nemôže byť aj jedno, aj druhé, resp. homo aj hereto, ak vychádzame z toho, do koho sa naozaj zamilujeme. A to do oboch pohlaví jednoducho nejde. Všetci sa však môžeme správať obojako, aj homo, aj hetero. Podľa situácie, potreby, nevyhnutnosti. U žien sa lesbické správanie toleruje podstatne lepšie ako homosexuálne správanie u mužov. U žien sa pripúšťa, že sú hetero, iba sa homo správajú – zo zištných dôvodov, kvôli deťom, z nevyhnutnosti. Mužom sa homosexuálne správanie netoleruje. Poznám aj heterosexuálnych mužov, ktorí „pre zážitok“ skúsili homosexuálny styk. Tieto príbehy idú dosť po povrchu, nehovoria nič o láske medzi ženou a ženou a vzťahoch. V skutočnosti je žena z lásky k inej žene ochotná neuveriteľne riskovať, vložiť všetko na jednu kartu, rozviesť sa, nechať sa urážať, riskovať, že jej súd odoberie deti (čo alkoholičke neurobí), sociálnu izoláciu. Mám niekoľ ko takých žien, v našej ambulancii sú to ozaj dramatické príbehy.


<div id="_mcePaste" style="position: absolute; left: -10000px; top: 1047px; width: 1px; height: 1px; overflow: hidden;">Niektoré dievčatá sa po návrate domov vrátili k svojim partnerom, iné zostali pri lesbickom správaní.</div>

Byť lesbičkou je in, páči sa jej život na druhom brehu

Výber pre vás