Horúci piatok a zápcha na diaľnici. Fňukajúca Adelka na zadnom sedadle. Nervy som mala napäté na prasknutie. Prečo aj moje dieťa zdedilo potrebu byť všade na minútu presne, no najlepšie o 5 minút skôr? S mojou 8-ročnou dcérou sme išli za spoločným snom a čakala nás prvá lekcia jazdy na koni. Keď som bola dievčatko, detským túžbam sa neprikladal taký význam. Adela domŕzala už rok, len ja som musela prekonať bloky zo zlámaných rúk, nôh a z čiernych scenárov môjho muža: „Si nezodpovedná! Čo ak sa vám niečo stane? Kto sa o vás postará? Vieš, akú mám náročnú robotu...“ Ach... tomu sa hovorí partnerská podpora!

Prvá hodina bola fantastická a moja neistota sa rozplynula. Trénerka Katka s nami absolvovala rozcvičku, zoznámila nás s koníkmi a hlavne nás uistila, že „školské“ kone sú zvyknuté na začiatočníkov, cítia zodpovednosť za vystrašené bytosti na svojich chrbtoch a určite sa nebudú zbytočne plašiť. Odchádzali sme s tými najlepšími pocitmi, ktoré sa po druhej lekcii ešte umocnili. Začínala som chápať, prečo je svet krajší z konského chrbta.

Keď sme sa nadšené vracali zo stajní do auta, všimli sme si v ohrade hlúčik ľudí okolo nepokojného žrebca. Čakalo ho prvé sedlanie a sálal z neho nepokoj. Srdce mi prestalo biť, keď sa mu na chrbát vyšvihol mladý muž. Trucovité zviera začalo protestovať a stavať sa na zadné. Ďalší dvaja chlapi sa ho snažili udržať a upokojiť, no kôň vyhodil zadkom a podarilo sa mu vymrštiť jazdca. Zamrela som. Všetko sa to odohralo v sekunde. Mladík sa vo vzduchu schúlil do klbka, urobil akýsi kotúľ vpred a vyskočil na rovné nohy. V aute sa mi triasli nohy a Adela nevydala ani hláska.

Bol krásny júnový deň, s Adelkou sme počas týždňa predýchali to, čo sme videli v ohrade. Nevedeli sme sa dočkať. Katka si odviedla dcéru s tým, že mne sa bude venovať Dávid. Keď som ho uvidela, vydýchla som od úľavy. Mladý jazdec, ktorý minulý týždeň predviedol vzdušnú akrobaciu, stál predo mnou živý a zdravý. Vysvetlil mi, že aj toto je súčasť jeho práce, musel sa naučiť predvídať, rozumieť koňom aj bezpečne padať. Zaskočilo ma, keď mi povedal, že zachytil môj vystrašený pohľad a cítil sa zaň zodpovedný.

Hodinka na konskom chrbte zbehla neuveriteľne rýchlo. Dávid sa ukázal ako skvelý tréner, trpezlivo vysvetľoval, odstraňoval chybu za chybou, až som začala cítiť rytmus koňa a začali sme fungovať ako jeden celok. Bol to pre mňa jedinečný zážitok, cítila som sa slobodná, odpútaná od všetkých problémov. Dohodli sme sa, že nabudúce si spravíme vychádzku na koňoch do okolia.

Už v stajni, keď sme sa zvítali a začali sedlať kone, som cítila tie vibrácie medzi nami. Dávid bol príťažlivý muž… Na prvý pohľad ešte chlapec. Dlhý, štíhly, s jemnými svalmi, ktoré sa mu napínali pod košeľou. Žiadne zdvíhanie želiez v posilňovni ale každodenná lopota s koňmi formovala jeho telo. Prižmúril oči, venoval mi šibalský úsmev a pomohol mi zosadnúť. Tam na prašnej ceste uprostred poľa s obilím sme sa prvýkrát pobozkali. Na okamih sme sa stratili v čase. Telá nám zvláčneli a chveli sa vzrušením. Už nebolo cesty späť.

Cestou domov som myslela na svojho manžela. Na náš rýchly bozk pred spaním, prv než sa otočíme každý na svoju stranu. Kedy sme sa naposledy milovali? Bolo to pred rokom či dvoma? Ani cez víkend nemá čas. Klienti ho čakajú na golfe aj tenisovom ihrisku. Vôbec som nemala výčitky. Opantal ma prísľub čohosi nového a radostného. Opäť som začala cítiť, žiť.

Adelke začali prázdniny a nastúpila do tábora. Na kone som išla sama. Vedela som, že hodinu povedie Katka, Dávid bol na predĺženom víkende s kamarátmi. Rozhodla som sa, že si dám sprchu a ešte zájdem nakúpiť. V domčeku pre jazdcov bola provizórna kúpeľňa a taký maličký sprchovací kút, že sa v ňom dalo ledva otočiť. Nepočula som otvorenie dverí, len som zrazu uvidela siluetu muža. Prv, než som stačila zareagovať, vtlačil sa ku mne do sprchy. Bol to Dávid. Prúdom na nás tiekla voda, keď sme splynuli v jedno. Hoci sme sa sotva mohli hýbať, v živote som nezažila takú intenzívnu rozkoš a odovzdanie. Stiesnený priestor bol zaplnený parou a vzdychmi, ktoré prechádzali do slastných výkrikov.

Odvtedy som všetok voľný čas trávila na konskom chrbte a v Dávidovom náručí. Vďačím mu za veľa. Naučil ma milovať prírodu, dôverovať jej a rešpektovať to, že ju nikdy nebudeme mať celkom pod kontrolou. S jeho láskou som získala aj ďalšiu na celý život. No následky tohto rozhodnutia boli trpké. Sklamaný manžel nebol nič oproti vyčíňaniu svokry a mojej vlastnej matky, ktorú som asi navždy stratila. Napriek tomu nič neľutujem. Mám milovaného muža, dcéru a na ceste je náš vytúžený malý kovboj. 