Vo filmoch je to jednoduché. Vo chvíli, keď si vyznajú lásku a vyslovia to veľké očakávané „Milujem ťa!“, je divákovi všetko jasné. „Láska až za hrob!“ Možno práve preto očakávame podobné vyznanie aj v skutočnom živote.

"Neviem, či ma miluje, ešte mi to nepovedal,“ sťažovala sa nedávno moja priateľka Magda. Akoby až vyslovením tých tak trochu banálnych slov začínal ich viac než polročný vzťah. Akoby sa tou vetou niečo odštartovalo, niečo naozaj skutočne hlboké a vážne. Zabudla azda, ako sa o ňu pekne staral, keď mala angínu? Nevšíma si, že vozí každý víkend jej mamu na chalupu, aby nemusela jazdiť autobusom? Lenže vyznanie „Milujem ťa!“ je pre mnohé z nás natoľko zásadné, že sa bez neho nezaobídeme.

Presvedčila som sa o tom na jednom vydarenom dámskom večierku. Keď som nahodila tému Prečo vlastne muži nevyznávajú lásku?, chytili sa všetky prítomné dámy. Takmer jednohlasne sa zhodli v jednom – ich muž túto vetu prakticky nevyslovuje. „Občas sa ho dokonca musím pýtať, či ma ešte miluje,“ opisovala jedna z nich. Kedysi jej muž čosi v tom zmysle zamumlal, ale od tej doby už ubehlo dosť rokov a ďalšieho očakávaného vyznania sa nedočkala. Znamená to teda, že sú pre nás slovné vyznania citov naozaj také dôležité? Že k spokojnému vzťahu potrebujeme, aby nám muži stále opakovali, že nás milujú?

„Ženy potrebujú vo vzťahu viac komunikovať a veci nazývať pravým menom,“ hovorí k téme koučka a organizátorka kurzov osobného rozvoja Barbora Nádvorníková. „Pokiaľ teda muž svoj cit otvorene pomenuje, majú istotu, že sa do vzťahu môžu ponoriť.“ Len si spomeňte, ako Carrie v legendárnom seriáli Sex v meste stále rieši, či ju pán Božský miluje, alebo nie. Stále túži to vyznanie počuť na vlastné uši. A nie je jediná. Väčšina z nás tieto dve slová nielenže veľmi rada počuje, ale si aj pamätá, kedy, kde a ako ich partner vyslovil.

„Pršalo, my sme sa chúlili pod malou strieškou, a on to prvýkrát zašepkal,“ spomína si veľmi presne Elena. „Povedal mi to len tak mimochodom, keď sme sa balili na dovolenku, a ja som sa potom cítila tak fantasticky a nádherne,“ opisuje do detailu štyridsiatnička Renáta.

Mimochodom, nejde len o to prvé „Milujem ťa“. Ide o každé vyslovené. Keď to totiž partner z času na čas pripomenie, uistí nás, že je všetko v poriadku. A táto potreba sa rozhodne netýka len žien, ktoré sú neisté samy sebou alebo majú komplexy, prípadne tých, ktoré majú problematického či záletného partnera.

Všetky občas potrebujeme vidieť nielen mužné činy svojich partnerov, ale aj počuť to všetko krásne na vlastné uši v podobe nahlas alebo šeptom vyslovených slov. Podľa psychológov a odborníkov na partnerské vzťahy je to preto, že ženy milujú skôr ušami. A zatiaľ čo páni prikladajú dôležitosť hlavne tomu, čo vidia a radi sa kochajú, prezerajú si a skúmajú pohľadom, my ženy zasa dáme na to, čo počujeme.

Páni tvorstva, naopak, takéto potreby nemajú. Psychológovia si dokonca myslia, že vyznať sa zo svojich citov je pre muža veľmi stresový faktor. Jeden môj známy sa dokonca vyjadril: „Lásku vyznáva len taký chlap, ktorý si chce ženu udržať a inak to nedokáže!“ Iný zasa tvrdí, že len čo svoje city zviažete a zhmotníte vo frázach, akoby strácali svoje krehké čaro.

Podľa psychológov ide o klasický rozpor medzi mužmi a ženami. Ona vidí problém, on nie. Ženy chcú skrátka riešiť to, ako sa cítia, čo cítia, ako to cíti on... Rozoberanie pocitov je asi naše hobby. A muži? Asi nie všetkým, ale väčšine z nich sa o pocitoch hovoriť nechce. No to vôbec neznamená, že ženy sú založené viac citovo. Psychológovia hovoria, že citové založenie a prejavy citov nie sú synonymá a muži sú v prejavoch emócií o dosť rezervovanejší ako ženy.

Chlapi jednoducho radšej aktívne ventilujú iné pocity, ako sú hnev, zlosť, urážka alebo zmysel pre česť. Pri pocitoch, ktoré obnažujú ich vnútorné rozpoloženie, ako strach, radosť alebo smútok, je to presne naopak. A možno je to tak dobre. Nie je nič horšie než muž, ktorý si uvedomí, akú silnú zbraň drží v ruke (teda v ústach). Keď mu dôjde, že slovami a vyznaním nás dostane tam, kde nás chce mať. Raz denne nám povie, ako nás miluje, aké sme dokonalé, skvelé, úžasné a jedinečné, ale neurobí nič, aby nám dokázal, že to myslí naozaj vážne. Slovným vyznaním lásky sa pre neho totiž všetka vynaložená snaha končí. A mimochodom, mužov, ktorí sú skôr majstrami pekného slova než lásky, je stále viac než dosť.

Možno si myslíte, že keby muži častejšie vyznávali lásku, boli by ich partnerky spokojnejšie. Psychológovia hovoria – neboli by! Vyznania lásky sú síce pre ženy dôležité, ale musia byť vyslovené v tej správnej chvíli, nie každý deň a hocikedy. A možno by sme si mali my, ženy, viac všímať aj to, čo muži naozaj robia, pretože oni radšej vyjadrujú lásku činmi, rešpektom a starostlivosťou.

Samozrejme, že občasné „Zbožňujem ťa!“ a „Si pre mňa jediná!“ nás určite poteší, ale ruku na srdce, kedy ste naposledy svojmu partnerovi vyznali lásku vy? Myslíte si, že je to zbytočné? Aj krásna zbytočnosť vie urobiť pekný vzťah.

Láska vchádza ušami: Prečo sa muži bránia vete milujem ťa?

Výber pre vás

Láska vchádza ušami: Prečo sa muži bránia vete milujem ťa?

Súvisiace články

Smrdíte bývalou láskou? Nevrhajte sa do ďalšej katastrofy!

Horoskop šťastia: Návod, ako žiť naplno podľa znamenia

Láska v zrelom veku: Má vzťah budúcnosť aj na dôchodku?

Výber pre vás