My ženy – alebo aspoň celkom veľké množstvo žien – nevieme Veľkú noc vystáť. Akási averzia je v&nbsp;nás zakorenená už od školy, keď nás spolužiaci chodili obliať a&nbsp;vyšibať korbáčom a&nbsp;my sme im za to ešte aj dali čokoládové vajíčko. Dievčatá často skončili choré, lebo vonku bolo ledva 10 stupňov a&nbsp;zásadne sa oblievalo vonku a&nbsp;studenou vodou. Niektoré mali šťastie, že sa im tieto zvyky vyhli. Veľká noc, samozrejme, nie je len o&nbsp;týchto tradíciách. V&nbsp;prvom rade je to veľký kresťanský sviatok, v&nbsp;druhom rade v&nbsp;sebe nesie aj určitú dávku mágie, ktorej veríme dodnes. Poznáte veľkonočné kúzla?

Toto obdobie je symbolom života, plodnosti, sily, vytrvalosti a&nbsp;prebúdzania prírody. Do života nám vstupuje pozitívna energia. Hlavná časť sviatkov trvá päť dní idúcich po sebe, ku ktorým sa viažu mnohé jarné zvyky našich predkov. V&nbsp;minulosti sa ľudia prispôsobovali prírode akosi inštinktívne – to znamená, že po fašiangoch nasledoval pôst, duchovná očista, telesné obmedzovanie, čím sa človek pripravoval na možné ešte ťažšie podmienky. Kedysi sa oslavoval aj prvý jarný spln. A&nbsp;oslavovali ho aj v&nbsp;Japonsku či budhisti, v&nbsp;židovskej kultúre aj v&nbsp;Rímskej ríši. Zaujímavé je, že čo sa týka nášho folklóru, ktorý praktizovali ťažko pracujúci a&nbsp;chudobne žijúci ľudia, nenájdete v&nbsp;ňom pesimistické prvky. Práve naopak. Verili, že tieto dni sú výnimočné. Verili na zázraky, napríklad že voda sa zmení na víno, mlieko alebo med a&nbsp;že v&nbsp;jaskyniach kvitnú čarovné kvety.

Kvetná nedeľa - posväcovanie bahniatok

Pašiový týždeň je pre kresťanov najdôležitejší. Prelínajú sa v&nbsp;ňom ľudové prvky, cirkevné obradoslovie a&nbsp;staré zvykoslovie jarného obdobia. Ľudia veria tomu, že v&nbsp;tomto týždni majú všetky úkony magickú moc, preto sa v&nbsp;minulosti v&nbsp;tomto období robili rôzne magické činnosti. Tie mali zabezpečiť krásu, zdravie, úrodu a&nbsp;prosperitu. Na Kvetnú nedeľu (nedeľa pred Veľkou nocou) naši prarodičia prinášali bahniatka a&nbsp;zelené konáriky do kostola na posvätenie a&nbsp;následne ich doma zapichovali za rámy obrazov či do trámov povál, aby bol dom chránený pred búrkou. Na konci 19. a&nbsp;začiatkom 20. storočia sa zvyčajne zelené prúty a&nbsp;vajíčka nosili na hroby zosnulých. Dodnes sa bahniatka v&nbsp;kostoloch posväcujú.

Na Zelený štvrtok sa zväzovali zvony, aby boli stíšené až do nedele. Zvony nahradili rapkáče a&nbsp;klopačky, ktoré ohlasovali príchod sviatkov a&nbsp;odháňali zlé sily. Počas ticha zvonov ľudia využívali mágiu podobnosti a&nbsp;sadili hrach, mak a&nbsp;bôb, ktoré sa dobre zviazali, aby dobre rástli. Siahalo sa po zelenej strave, čo pretrváva dodnes, a&nbsp;týmto dňom si kresťania pripomínajú Ježišovu poslednú večeru, teda Judášovu zradu (napríklad na Záhorí sa pečú jidášky). Nielen na Zelený štvrtok, ale aj ostatné dni sa pripisovala vode magická moc, preto sa v&nbsp;nej ľudia umývali zavčas rána, aby zmyli všetky choroby a&nbsp;chránili sa pred zlými čarami. Dievčatá pri umývaní v&nbsp;tečúcej vode odriekali modlitbu. Magickú moc mali pre ľudí aj vŕby, a&nbsp;tak si domov brávali vetvičky, aby ochránili dom pred nešťastím. Mladé ženy sa v&nbsp;tento deň chodili česať pod vŕbu, aby si vyčarovali dobrého ženícha. Kedysi bola dokonca smrť na Zelený štvrtok považovaná za hrôzu. Verilo sa, že ak niekto v&nbsp;tento deň umrie, nastanú v&nbsp;tom roku požiare alebo neúroda.

Pre cirkev je tento deň dňom smútku pre umučenie Ježiša Krista, preto je dôkazom účasti na jeho utrpení prísny pôst. V&nbsp;tento deň sa nesmie prať a&nbsp;sušiť bielizeň, pretože ľudia veria tomu, že by bola poznačená Kristovou krvou. V&nbsp;určitých oblastiach Slovenska gazdovia značkovali ovce, pretože boli presvedčení, že vtedy cítia menej bolesti a&nbsp;rany sa rýchlejšie zahoja. Rovnako sa v&nbsp;ten deň štepili mladé stromčeky. Jediné, čo mohli tento deň siať, bol mak, a&nbsp;aj to museli mať gazdiné pri tom zavreté ústa. To bola jediná práca na poli, ktorá bola dovolená. Aj na Veľký piatok sa dievčence chodili česať pod vŕbu. V&nbsp;tento deň to však bolo preto, aby mali dlhé a&nbsp;zdravé vlasy. Chlapci sa pre zmenu chodili potápať do potoka a&nbsp;chytať ústami kamienky, ktoré ľavou rukou hádzali za hlavu. Robili to preto, aby ich neboleli zuby. Traduje sa, že ak sa na Veľký piatok ostriháte, po celý rok vám budú vlasy rýchlo rásť.

V&nbsp;kresťanstve sa začína obrad po západe slnka zapálením a&nbsp;posvätením ohňa, takzvané pálenie Judáša. Sobotné ráno a&nbsp;predpoludnie ľudia venovali domácim prácam, chlapci dokončovali korbáče a&nbsp;dievčatá kraslice, na mäso si ľudia museli počkať, kým sa vrátili zo slávnosti Vzkriesenia, pričom na stole museli byť vajíčka ako symbol plodnosti a&nbsp;života. Gazda vzal vajíčko a&nbsp;rozdelil ho medzi ostatných, aby bola rodina súdržná. Biela sobota bola ideálnym dňom pre dievčatá. Vtedy zisťovali, či sa vydajú. Do chalupy priniesli drevené polienka, spočítali ich a&nbsp;podľa počtu odčítali svoju budúcnosť. Ak bol počet polienok párny, do roka si našli ženícha. Po prvej omši na Bielu sobotu sa rozväzovali zvony.

Veľkonočná nedeľa - vzkriesenie a&nbsp;porazenie smrti

Dodnes sa tento sviatok považuje za vrchol kresťanského roka, pretože veriaci si pripomínajú Kristovo vzkriesenie a&nbsp;jeho víťazstvo nad smrťou. Gazdiné na najväčšiu omšu roka prinášali na posvätenie chlieb, šunku, vajíčka, koláče či víno. Takéto posvätené jedlo malo magické vlastnosti, a&nbsp;preto sa z&nbsp;neho dávalo dobytku, aby sa mu dobre darilo. Zaujímavé je, že v&nbsp;tento deň sa kedysi nesmela umývať hlava. Prečo? Ľudia verili, že kto tak urobí, budú ho ohovárať. Škrupinky z&nbsp;vajíčok sa odkladali na jarné magické úkony.

Veľkonočný pondelok – šibačka a&nbsp;oblievačka

S&nbsp;posledným veľkonočným dňom je spojená šibačka či oblievačka podľa regiónov. Jedno aj druhé má dievčatá omladiť, dotyk vŕbových halúzok prináša silu, vitalitu a&nbsp;krásu rovnako ako studená voda. Dokonca prináša ženám aj plodnosť a&nbsp;po vyšibaní sa stala dievka pružnou a&nbsp;ohybnou. Oba zvyky pochádzajú z&nbsp;ľudovej tradície a&nbsp;nemajú nič spoločné s&nbsp;cirkevným sviatkom. Zachovali sa však dodnes, aj keď v&nbsp;mestách pomaly vymizli, na dedinách pretrvávajú.

Vajíčko – predstavuje zárodok života a mnohé kultúry ho považujú za symbol plodnosti, vzkriesenia a života. Kríž – pre kresťanov predstavuje jeden z najdôležitejších symbolov práve z dôvodu ukrižovania Ježiša Krista. Baránok – opäť súvisí s kresťanstvom a je symbolom obety (Baránok Boží bol obetovaný za spásu sveta). Zajačik – pôvod tohto symbolu je v starých pohanských zvykoch a predstavuje oslavu príchodu jari. V zahraničí je dôležitou postavou Veľkej noci, keďže deťom ukrýva sladkosti. Sviečka – je symbolom vzkrieseného Ježiša Krista. Tento symbol pochádza zo starovekých osláv. So sviečkou súvisí aj symbol ohňa. Veľkonočná bohoslužba sa totiž začína práve zapálením veľkonočného ohňa, ktorý je symbolom víťazstva Krista nad temnotou a smrťou.

Začiatok jari sa oslavoval aj v&nbsp;predkresťanskom období. Hlavne ako oslava nových začiatkov. A&nbsp;práve z&nbsp;týchto čias pochádzajú magické očistné rituály, ktoré aj naše prababičky praktizovali, aby sa zbavili negatívnych energií po dlhej zime. Umývali sa v&nbsp;tečúcej rieke či potoku a&nbsp;dievky tak robili ešte pred východom slnka. Ak nechceli mať pehy, museli použiť vodu trikrát načretú na Zelený štvrtok. Gazdiné i&nbsp;gazdovia robili magický obrad – na vyhnanie hlodavcov z&nbsp;domu obchádzali príbytok štrngajúc kľúčmi. Inde zasa verili, že sa hlodavcov zbavia, ak gazda počas Veľkého piatka pred východom slnka pôjde nahý k&nbsp;potoku, naberie kalnú vodu a&nbsp;poleje ňou stodolu. Brány sa natierali cesnakom, aby sa zabránilo vstupu bosoriek a&nbsp;zlých síl. Veľká noc bola pre ženy príležitosť, ako si privolať životného partnera. Ak sa totiž muž napil vody, v&nbsp;ktorej sa dievča umylo, získalo si tak jeho lásku. Ak chcelo dievča upútať záujem mládencov, rozsypalo okolo domu mravenisko. Tým si zaručilo toľko nápadníkov, ako je mravcov v&nbsp;mravenisku. Tak čo, milé slobodné dámy, vyskúšate?

Aniko Mituchová, vedúca webu: Zapisovala som si príchody polievačov

Veľká noc nikdy nepatrila medzi moje obľúbené sviatky, začínam si ju (naozaj len trochu) užívať až teraz, keď mám dve dievčatá. Baví ma pekne ich vyobliekať, čakať na šibačov a&nbsp;sledovať, ako sa hanbia a zároveň tešia. Ja som mala kedysi svoj zošit, kde som si každý rok písala zoznam svojich polievačov. Dokonca som si písala aj presný čas, kedy k nám ktorý muž prišiel. Mama s babkou sa smiali, naši muži totiž mali svoje „biologické hodiny“, každý rok chodili v rovnakom čase, asi o tom ani sami nevedeli. Ako dieťa som kradla zo stola chlebíčky a zákusky, pozerala som rozprávky a som rada, že sa to skončilo. Dnes prídu už len synovci, najeme sa a po „akcii“ vyrážame s mužom na výlety.

Ivana Adamcová, vedúca vydania: Vinš od syna musí byť

Veľkú noc vnímam hlavne ako kresťanský sviatok, teda zmysel pre nás má, ak dodržiavame tradície, ktoré vyplývajú z kresťanskej viery, do toho, samozrejme, oblievačka, ktorá je na východnom Slovensku, odkiaľ pochádzam, stále živá a je to ľudový zvyk. Ale keď cez sviatky zostávame v Bratislave, tak väčšina tradícií ide bokom. Okrem pôstu na Veľký piatok, vedomého stíšenia sa a tradičného jedla (údená šunka, syrek z mlieka a vajec, polnina z mletého mäsa, zo žemlí, z vajec a zo zeleného petržlenu, klobásky, cvikla, chren a koláč z kysnutého cesta), ktoré je naozaj typické pre východ a nemeníme ho ani na západe. (Úsmev.) Vinš od syna musí byť aj symbolické pokropenie vodou a odmena v podobe vajíčka.

Beáta Suchá, editorka: Súťažili sme v jedení vajec

Dnes už Veľkú noc vnímam ako najvýznamnejší kresťanský sviatok, ale aj ako oslavu jari a nového života. Ako dieťa som sviatky zbožňovala najmä pre čokoládové vajíčka, zajačiky a, samozrejme, „dvacku do vačku“. Bola to skvelá možnosť, ako si zaplniť pokladničku. Vždy sme sa celá rodina stretli u&nbsp;mojich starých rodičov a bola veľká hostina. Dodnes si pamätám na ten pocit prejedenia. My deti sme si ešte vymysleli súťaž v jedení vajec, ktoré babka uvarila natvrdo a zafarbila ako dekoráciu. Vytrestali sme samy seba, lebo po 3 či 4 vajciach sa už do nás nevmestili veľkonočné koláčiky. Keď som vyrástla a stala sa objektom šibačov, už som taká nadšená nebola. Od rána som bola v strese a vyčkávala spolužiakov. Spomínam si na vedrá studenej vody za krkom, vreskot a kusy oblečenia, ktoré pribúdali na šnúre na bielizeň. Preto sme s partiou zaviedli tradíciu veľkonočných bicyklových výletov a bolo to skvelé. Hneď ráno sme zbalili proviant a išli sme na opekačku do prírody. Raz sme sa síce museli vracať, lebo ma náhodní šibači poliali vedrom vody rovno na bicykli a vodu som mala aj v teniskách. Dnes si rada pripomeniem, prečo oslavujeme Veľkú noc, vnímam jej duchovný rozmer, posolstvo nádeje. A pred výletom vyčkám na svoje krstniatka, ktoré ma prídu vyšibať, navoňať a vyzdvihnúť si výslužku.

Petra Mitringová, redaktorka :Synovia majú v očiach výčitky

Nemôžem povedať, že by Veľká noc patrila k mojim najobľúbenejším sviatkom. Ako dievča som celý deň tŕpla, či niekto na dvere zazvoní, alebo nie. Mám širokú rodinu a hlavne tá bratislavská časť je značne veľká a značne si mlátenie a&nbsp;sprchovanie dcéry, netere či sesternice užívala. Spávala som v pršiplášti, lebo ranný budíček ľadovou sódou do tváre, poviem vám, to nie je med lízať. Teraz, keď už mám sama dvoch chlapcov, je to predsa len trochu iné. Aj keď sa k rodine pridal muž a deti, je to také milé, keď tí moji dvaja mladší junáci s výčitkami v očiach na mňa lejú tú nešťastnú vodu z pohárika. A potom sa mi celý deň ospravedlňujú. Ich otec nemá ani najmenšie výčitky. Okrem šibačky, polievania a prípravy vajíčok veľmi tieto sviatky neprežívame. Len keď boli deti menšie, veľkonočný zajačik im chodil schovávať vajíčka. Inak dodržiavame už len kresťanské zvyky – štvrtok špenát a piatok pôst s rybou alebo vyprážaným syrom či karfiolom.

Soňa Sedláčková, redaktorka: Veľkonočná baba nesmie chýbať

Veľkú noc vnímam najmä z duchovnej stránky. Je to obdobie akéhosi ponorenia do seba, premýšľania a ustálenia. V tieto dni spomínam na svojich blízkych, ktorí už s nami nemôžu byť, a zamýšľam sa nad sebou a svojím kráčaním životom. Keď som bola malá, brat s tatinom ma zvykli obliať ešte v posteli a potom som čakala aj na ostatných chlapcov a chlapov z rodiny. Takže som si užila veľa vody i vyšibanie korbáčom. Hovorilo sa, že čím viac vody, tým zdravšia budem. A aby to fungovalo, tak poriadne studenou. (Smiech.) Korbáče plietol pre všetkých rodinných šibačov môj dedulko. Dnes už takéto tradície nedodržiavame ani vajíčka nezdobíme. Čo je však tradíciou, je veľkonočná baba, ktorá sa u nás v rodine pečie, bahniatka vo váze a voňavka na mojich vlasoch, aspoň päť rôznych druhov. (Smiech.) A, samozrejme, stretnutie rodiny, to je asi najkrajšia tradícia, ktorú si v súčasnosti cením zo všetkého najviac.

Mágia Veľkej noci: Ak budete robiť na Veľký piatok TOTO, budete mať muža snov!

Výber pre vás

Mágia Veľkej noci: Ak budete robiť na Veľký piatok TOTO, budete mať muža snov!

Súvisiace články

Späť do minulosti: AHA, ako sa zdobili kraslice kedysi! Wau, to je ale nostalgia!

Veľká noc vo veľkom štýle: Inšpirujte sa TOUTO krásou a vaša suseda zbledne závisťou!

Pri sviatočnom zdobení kraslíc použite trik našich babičiek: Tento lacný spôsob si zamilujete!

2 tipy na zdravé veľkonočné dobroty: Sú plné vitamínov, vyzerajú nádherne a ešte lepšie chutia!

Úžasné torty na Veľkú noc: Prekvapte rodinku hriešnymi dobrotami, hneď sa budú všetci usmievať!

Drobné radosti urobia váš deň hneď krajším: Takéto NÁDHERNÉ nechty vám budú všetci závidieť!

Výber pre vás