red.

Tomáš je zadaný mladý muž s jedným dieťaťom, ale napriek tomu túžil po flirte, ktorý sa nečakane vyvinul do vzťahu. A teraz nevie, ako z toho von.

Asi som to chcel vyskúšať, ale mal to byť len flirt, žiadny sex ani vzťah. Moja žena odišla so synom k rodine do zahraničia. Ja som pre prácu zostal doma. Mala ísť len na týždeň či dva, napokon zostala tri.

Zavreli sa dvere a ja som si uvedomil, že som sám. Najskôr to bolo fajn. Užíval som si samotu i sedenie pri vychladenom pive, ktoré nikto nekomentuje. Ale prišiel piatok večer a na mňa samota doľahla. Tak som sa zaregistroval na internetovej zoznamke. Párkrát som už na nej bol, ale vždy to bolo len na chvíľu, na pár dní, a keď som nenašiel žiadnu spriaznenú dušu, odišiel som zo zoznamky a vybral sa radšej do baru na pivo. Tentoraz to malo byť iné.

Registrácia prebehla hladko. Po istom čase, bola už skoro noc, som si všimol mladú slečnu, ktorá hľadala niekoho na písanie. Hneď som jej odpovedal. Ani jeden z nás nemal fotku, tak sme si boli kvit. Bolo to iné ako tie správy predtým. Písali sme si ako dvaja inteligentní ľudia, ktorí chcú nájsť spriaznenú dušu, kamarátstvo. Nič viac. Písali sme si hodiny, neskôr celé dni. Vymenili sme si fotky. Vyzerala fajn. Dokonca lepšie ako fajn. Potom však prišlo to, čo nikto nečakal.

Začali sme si spoločný čas užívať. Bavili sme sa o živote, o práci aj sexe, o bežných veciach aj menej bežných. Stali sme sa od seba závislí a každá správa bola ako dávka drogy a slová v nej ako liek. Nemohol som tomu uveriť, ale zamiloval som sa. Nechcel som to. Vedel som, že nemôžem. Vlastne, že nemôžeme, lebo ona bola tiež zadaná, aj keď bezdetná. Mala priateľa, ktorého milovala, ale chcela byť aj so mnou. Obaja sme chceli byť spolu. Potom sme opustili zoznamku a písali sme si maily. Stovky mailov denne. Niekedy mi prišlo aj desať naraz. Niektoré boli dlhšie, iné stručné, ale výstižné a krásne. Dobíjali ma, aby som zvládol deň, robili ma šťastným, ale v kútiku duše som si uvedomoval, že to nie je fér voči žene a synovi, na ktorých mi veľmi záležalo.

Bál som sa, že sa to prevalí – to by bol koniec. Žena by ma opustila a už by nič nebolo ako predtým. Vedel som, že nemôžem mať všetko. Ale aj tak sme si stále písali. Dokonca došlo aj k stretnutiu. A to sme sa krátko predtým dohodli, že to ukončíme a nebudeme už v kontakte. Ale bolo to presne naopak. Volali sme si, písali... a občas sa stretli. Vždy potom sa dohodneme, že bude lepšie to ukončiť, ale nakoniec sa znova vrátime k písaniu, telefonátom i stretnutiam.

Túži po mne a to ma ešte viac vzrušuje. Chcem byť s ňou ako s kamarátkou, ale často neodolám. Sama to nazvala, že sme kamaráti, ktorí sa ľúbia. Má pravdu. Veľmi chceme byť spolu, ale vieme, že to nie je reálne kvôli našim partnerom. Napriek tomu prekračujeme hranice, pretože naše telefonáty a maily nie sú nevinné a stačilo by, aby nás pritom prichytili, bolo by veľmi zle pre všetkých zúčastnených... Nechcem ju stratiť, nedokážem žiť bez nej, ale ani spolu byť nemôžeme. Myslím, že to takto pôjde ešte nejaký čas, možno sa zasa stretneme, a potom sa uvidí... Viem, že keby to definitívne ukončila, chýbala by mi takáto tajná láska a navyše som presvedčený, že by som jej chýbal rovnako.&nbsp;

Táto situácia nie je zase taká ojedinelá. Veľa osamelých manželov sa na internete chce zabaviť a zábava sa skončí presne ako v tomto príbehu. Chyba je však niekde na začiatku. Človek, ktorý miluje a vo vzťahu je šťastný, by nevyhľadával ďalšiu spriaznenú dušu, či partnera na flirt. Robíme to vtedy, keď niečo nefunguje. A tak nečudo, že sa Tomášovi stalo, čo sa stalo.