Adam Ondrejička

Bola som jeho profesorka psychológie. On bol mladý, veľmi ambiciózny, akurát veľmi lenivý. Sedel oproti mne v aule a riešili sme jeho štvrtý pokus na mojej skúške. „Nie je nejaká možnosť, ako by som mohol spraviť tento predmet, pani profesorka?“

Jeho tón bol jemne výsmešný, pohľad vyzývavý. Mal dvadsaťjeden, ja o desať rokov viac, no v tej chvíli som som sa necítila ako jeho učiteľka. Bola som objekt, ktorý zvádzal. Neodpovedala som. Zdvihol sa z lavice. Prišiel ku mne, položil mi ruku na stehno a jemne ho stlačil. Čo si to dovolil preboha? Taká drzosť.

„Nikto sa to nemusí dozvedieť,“ zašepkal a sklonil sa ku mne.

Ja som zamrzla a nevedela som ako na to zareagovať. Kedykoľvek mohol do auly niekto prísť. Jeho pery sa dotkli môjho krku a ja som sa zachvela. Moje telo odpovedalo skôr, než som mohla premýšľať.

V jednej sekunde mi rozopol blúzku, podprsenka skončila na zemi. Jazyk mu prešiel po mojich bradavkách, zatiaľ čo rukami vkĺzol pod sukňu. Položil ma na katedru, roztiahol mi nohy, prstami sa ponoril do mojich útrob.

Mala som protestovať, zastaviť ho, no keď si rozopol nohavice a vytiahol ho, nemohla som sa ovládnuť. Vzala som ho do ruky, prešla jazykom po celej dĺžke a jeho vzdych mi potvrdil, že presne to chcel. Ale nevydržal dlho. Zdvihol ma, otočil a tvrdo oprel o stôl.

Bez varovania ho do mňa vrazil. Hlboko, prudko, necitlivo. Vykríkla som, rukami sa zaprela o stôl, zatiaľ čo on mi rukou chytil krk a druhou ma držal za bok.

Nemohla som odpovedať. Každý jeho príraz vo mne rozvibroval túžbu, ktorú som roky potláčala. Prirážal rýchlo, surovo, zvuky našich tiel sa odrážali od stien prázdnej auly. Chytil ma tam dole a začal mi "dopomáhať" prstami. Cítila som, ako sa celé moje telo napína, vedela som, že už bude koniec.

Vykríkla som, zatriasla sa, zovrela ho vo vnútri a on bol krátko po mne. Ľahli sme si na jeho mikinu. Zostali sme tam ležať, obaja lapajúci po dychu. Filip sa usmial, obliekol si nohavice a pobozkal ma na pery.

„Tak čo, pani profesorka? Môžem počítať s lepšou známkou?“

Mlčky som si upravila sukňu a podprsenku. Jediné, čo som mohla urobiť, bolo prikývnuť. Nikdy sa to nemalo stať. Ale už bolo neskoro. A vedela som, že to nebolo naposledy.

PIKANTNÉ! Bol mladší, ale nedokázala som mu ODOLAŤ: Skončila som so svojím študentom V AUTE

Výber pre vás

PIKANTNÉ! Bol mladší, ale nedokázala som mu ODOLAŤ: Skončila som so svojím študentom V AUTE

Súvisiace články

Prejavte lásku inak: Jednoduché, ale silné gestá, ktoré vyjadria city bez jediného slova

Erotogénne zóny: Miesta, ktoré vás oboch rozvášnia a prebudia túžbu na úplne novú úroveň

Po 30 rokoch som zistila, že žijem s narcistom: Vzťah ma ničí, mám ho ešte zachraňovať?

Výber pre vás