Skratka YOLO znamená „you only live once“, teda žiješ iba raz. Hoci YOLO poznáme už dlhé roky ako carpe diem, kanadský raper Drake priviedol frázu v roku 2011 naspäť do života v pesničke Motto.

YOLO dostalo aj svoju slovenskú verziu v podaní Ega a Roberta Buriana s pesničkou Žijeme len raz. Yolománia okamžite zachvátila amerických tínedžerov, ktorí sa začali na sociálnych sieťach priznávať k „hriechom“ ako nenaučenie sa na test alebo šoférovanie pod vplyvom alkoholu a okorenili to filozofiou YOLO – načo sa trápiť následkami, keď žijeme len raz? Žiť život naplno sa však čoskoro zvrhlo na predbiehanie sa vo vymýšľaní nebezpečných kúskov a zbavenie sa zodpovednosti za následky svojho konania.

Tak napríklad: na ramene vás zdobí tetovanie mena svojho bývalého, ktorého ste nevideli od tej dovolenky v Dubrovníku. Prečo? Ani sama neviete, ale keď ste sa dali tetovať, pripadalo vám to ako dobrý nápad. Alebo: v piatok sa v bare zoznámite so sexi chlapíkom a ak vás pozve domov, vôbec vás netrápi, že neberiete antikoncepčné tabletky, nemáte pri sebe kondóm ani ako sa dostanete domov o štvrtej ráno.

Prípadne: obľúbená značka má výpredaj a vy posledných tridsať eur do výplaty? Na obed môžete ísť vždy k rodičom a vodáreň vám maximálne pošle upomienku, ale bez nového trička/úzkych riflí/čierneho overalu bez ramienok/platformových sandálov sa tento týždeň skrátka nezaobídete. Nejako bude! Ohrozenou skupinou YOLO sú tínedžerky, mladé slobodné ženy a milovníčky nezodpovedného spôsobu života, ktoré si chcú užiť čo najviac zábavy.

Väčšinou však zo strachu, že o čosi prichádzajú, hoci to vôbec nemusí byť pravda. „Heslo Žiješ iba raz v kontexte, v ktorom sa šíri, obsahuje plno úzkosti a strachu, aby mladý človek niečo neprepásol, nezmeškal a žil naplno. Obsahuje istú nezrelosť v tom, že ignoruje, že každé obdobie života má svoje čaro, len ho treba objaviť a nepredbiehať udalosti,“ hovorí PhDr. Karol Kleinmann, klinický psychológ a psychoterapeut. „Svet sa neuveriteľne zrýchľuje, ak začnem fajčiť v desiatich rokoch, je veľ ká pravdepodobnosť, že v šestnástich mi už jedna cigareta nebude stačiť a siahnem aj po niečom tvrdšom.

Ak začnem sexuálne žiť v štrnástich, potom mi sex v dvadsiatich piatich nebude hovoriť, že bijú moje biologické hodiny a prechod do obdobia ranej dospelosti mi bude na míle vzdialený,“ vysvetľuje odborník. Liečba stavu YOLO v zhone každodenného života, plytkých priateľstiev a povrchných televíznych programov nie je jednoduchá. Predstava podrobného premýšľania o každom rozhodnutí do hĺbky a všetkých možných i nemožných následkov sa zdá mrhaním času rovnako ako čakanie na ten správny čas na sex na jednu noc, párty pri bazéne alebo tetovanie. Nie je to však nemožné. „Počula som o pravidle 10- 10-10 od americkej spisovateľky Suzy Welch a začala som sa ním postupne riadiť v živote.

Podľa tohto pravidla si máte predstaviť dôsledky každého rozhodnutia o desať minút, desať mesiacov a desať rokov. Vďaka nemu som sa tak vyhla niekoľkým nepremysleným činom – o desať minút sa mi zdalo ešte všeličo cool, možno aj o desať mesiacov, ale o desať rokov... to už bola iná káva,“ hovorí právnička Barbora. Predstaviť si svoj život o desať minút, desať mesiacov a desať rokov nezaberie veľa času a môže vám ušetriť mnoho problémov pri rozhodovaní. Takže áno, možno žijeme iba raz, no aj o desať rokov budeme znášať následky nebezpečného správania či nezodpovedných rozhodnutí.

Vďaka sociálnym médiám viete o svete viac ako kedykoľvek predtým. Každý krok vašich kamarátov je podrobne zdokumentovaný na Facebooku, Twitteri, Instagrame či Foursquare. Sociálne médiá nás všetkých bombardujú informáciami o podujatiach, pozvánkami a detailmi zo života ľudí, ktorých sme nevideli niekoľko rokov, a predsa presne vieme, ako vyzerá ich kuchyňa a čo robili v sobotu večer.

Všetko by to bolo fajn, ak by tieto informácie len tak preleteli okolo a okamžite vyprchali z našej hlavy. Ak sa vám však zavŕtajú do podvedomia a vy začnete odrazu uvažovať, prečo aj vy nemáte také pekné okaté dieťa/výlet do Viedne/nie ste na koncerte, začína sa u vás rozvíjať FOMO – „fear of missing out“. Strach z toho, že o čosi prichádzate, sa prejavuje pocitmi úzkosti, podráždenosti, frustrácie a závisti či žiarlivosti. Odrazu vám nestačí to, čo práve robíte, a vy chcete viac. Nemôžete však byť na viacerých miestach naraz a vaša úzkosť a strach, že práve prichádzate o niečo úžasné a nezabudnuteľné, narastá.

FOMO oficiálne „diagnostikovala“ v roku 2011 Caterina Fake, ktorá o virtuálnom živote na internete vie svoje. S manželom Scottom v roku 2004 založila stránku Flickr, dnes jeden z najväčších webov na zdieľanie fotiek. A ak vo vás nevyvolá FOMO trávenie celých dní pozeraním sa na úžasné zábery 51 miliónov užívateľov z celého sveta, tak potom už nič. Príznaky? Neprestajné sledovanie svojho e-mailu, Facebooku and Co., aby ste neprišli ani o jediný moment zo života svojich priateľov, akokoľvek banálny či nudný. Multitasking, vďaka ktorému čítate časopis, sledujete Búrlivé víno, esemeskujete si s kamarátkou a rozprávate sa s mužom sediacim vedľa vás na gauči a aj napriek tomu sa cítite, že sa nudíte... Niektorí ľudia zaspávajú s tabletom a budia s ním.

Nejdú si urobiť kávu bez toho, aby vedeli, čo sa stalo za posledných osem hodín. Iných nekonečne naštve, že sa nedostali na Beyoncé ako ich sesternica Laura, hoci Beyoncé v skutočnosti vôbec nemusia. Vzrušuje ich predstava státia v rade na nový model telefónu alebo kabelky, ktorá sa vypredá hneď v prvý deň, hoci to bol rad na pol dňa. Ak vidia, že kamaráti nakúpili hromadný zľavový kupón na lacné suši, luxusnú masáž alebo výlet balónom, okamžite sa k nim pridajú a zaobstarajú si ho tiež.

Rizikovou skupinou sú všetky pravidelné užívateľky sociálnych médií, ktoré ich neužívajú s patričnou dávkou nadhľadu a irónie, ale celé zelené od závisti. Dokonalý život na Facebooku je mýtom, ktorému prepadá čoraz viac mladých žien. Sú naši priatelia populárnejší či zábavnejší? Majú lepší život, krajšie vlasy, menej kíl a viac peňazí? Vyretušovaný svet prezentovaný cez sociálne siete býva skutočne dokonalý.

Vypnúť telefón a počítač je príliš drastické riešenie, ktoré vám namiesto pokoja v duši prinesie ešte viac nechty obhrýzajúcich momentov. Namiesto toho si vydeľte čas, keď si skontrolujete všetky notifikácie a e-maily a telefón opäť odložíte. Postupne limitujte čas strávený za počítačom a neberte si telefón so sebou k jedlu. „Závislí hltajú informácie bez toho, aby mali pre nich nejaký prínos, a hneď ich odsúvajú do zabudnutia, lebo prichádzajú ďalšie a ďalšie informácie. Majú pocit, že sú členmi veľkého spoločenstva, a tým sú veľmi zraniteľní v sociálnom kontexte.

Neprijatie do určitých skupín a pocit, či niekam patrím, či ma skupina vníma a rešpektuje, sú štartérmi závislosti od mobilu alebo internetu. Tá je charakteristická hodinami telefonovania alebo sedenia pri internete, aby mi nič neuniklo, nielen v mojom najbližšom okolí, ale na celom svete,“ prezrádza o strachu z toho, že o čosi prichádzate, psychológ Karol Kleinmann. Začnite sa preto viac stretávať so „skutočnými“ ľuďmi, ktorých zvyčajne nevidíte len online, zájdite do prírody alebo sa navečerajte bez toho, aby ste meno reštaurácie „nahlásili“ na Facebooku, prípadne uverejnili potom fotku toho, čo jete. A ťukanie do smartfónu počas rande pokojne považujte za vrchol.

Na druhej strane spektra sú mladé ženy, ktoré otvorene odmietajú pozvania na spoločenské akcie, ktoré ich zaujímajú, len preto, že sa im nechce. A sú spokojné a vyrovnané aj napriek tomu, že niečo nezažili, nevideli, nevyskúšali. JOMO pomenoval v roku 2012 bloger Anil Dash, ktorý napísal: „Ja som zodpovedný za to, čo ma napĺňa, nie pominuteľný kúsok elektroniky, ktorý ma vyrušuje a snaží sa dirigovať môj život.“

Je rozdiel, či sa rozhodnete zmeškať koncert vašej obľúbenej skupiny, pretože nemáte peniaze, musíte pracovať alebo ste si nešťastnou náhodou zlomili nohu. Niekedy zostanete doma pri knihe alebo filme a až o niekoľko hodín zistíte, že ste o niečo prišli a začne vás to škrieť. Radosť, že ste o niečo prišli, to je však úplne iný koncept. Až keď si uvedomíte, že ľudia okolo vás majú svoje životy, ktoré môžu byť zaujímavejšie ako ten váš, no vy ste s tým vaším úplne spokojná, až potom si môžete do hĺbky vychutnať radosť z toho, že o niečo prichádzate.

Typické príznaky: vaše kamarátky idú spoločne zapiť koniec týždňa, no vy radšej zostanete doma s knihou v ruke. Ste na dovolenke v chalupe na samote, nedostane sa k vám ani poštárka s doporučeným listom, nieto e-maily či Facebook. Šancu má tak maximálne poštový holub. V telefóne vám blikajú prichádzajúce esemesky, no ak ste v práci, škole, kine či na prechádzke, neodpovedáte. Užívate si predsa to, čo práve robíte. Dokonca aj niekoľkohodinový let lietadlom si dokážete užiť len pozorovaním oblakov alebo tichým rozjímaním nad životom! Bez zapnutého telefónu v letovom režime!

Len skutočne zrelé osobnosti si vedia vychutnať samotu, prežiť každý moment naplno a nesnažiť sa robiť niekoľko vecí naraz. „Ak má človek prázdne miesto v duši alebo ju má zranenú, snaží sa nájsť prostriedok, ako vyplniť toto miesto v nej alebo ako ju ošetriť. Nie vždy to bývajú racionálne rozhodnutia. Ľudia často siahajú po prostriedkoch, ktoré im prinášajú rýchlu úľavu a sú ľahko dostupné, napríklad po sociálnych médiách,“ vysvetľuje psychológ Karol Kleinmann. Užívať si to, že si iní užívajú bez vás, nie je pre každého. Ak však máte okolo seba chápavého partnera, spoľahlivé kamarátky a milujúcu rodinu, asi si nepotrebujete nahrádzať medziľudské vzťahy dianím na monitore.

Celkom logicky, najjednoduchšie sa do stavu JOMO dostanete po príchode vlastných detí na svet. Nová perspektíva človeka zmení a privedie ho naspäť ku koreňom. Kto sa aspoň raz prechádzal s dvojročný dieťaťom, presne vie, o čom je reč. Radosť z každého kameňa, mláky, chrobáka a zo spadnutej paličky vás donúti pozerať sa na svet inými očami alebo aspoň pozerať sa naň uprene a so sústredením, ktoré si vo svojom bežnom uponáhľanom živote nemôžete dovoliť.

Ak deti ešte nemáte, radosť z toho, že o čosi prichádzate, si môžete vychutnať napríklad v kúpeli so sviečkami, pri dobrej knihe alebo na prechádzke v prírode. Namiesto vecí začnite zbierať zážitky, venujte sa dobrovoľníctvu alebo cestujte. Alebo zostaňte doma a nerobte vôbec NIČ. To je výzva! Väčšia je už len tá – nemyslieť na NIČ. Zoznamy ako 100 vecí, ktoré chcete stihnúť povedzme do tridsiatky a podobne pochovajte na dne zásuvky a nedajte sa terorizovať tým, čo sa akože má. Život treba žiť naplno, nepochybne, no jednou z priorít je aj zvoliť si, o čo všetko prídete, a byť so svojím rozhodnutím spokojná.

Skratky ovládajú životy: Čo znamenajú a ste obeťou aj vy?

Výber pre vás

Skratky ovládajú životy: Čo znamenajú a ste obeťou aj vy?

Súvisiace články

Na Facebooku nič neukryjete! Čo o vás prezrádza váš profil?

Facebook je javisko: Podľa profilu sa dá zistiť, akí naozaj ste

Hľadáte prácu? Skúste cez sociálne siete, zvyšujú šance!

Výber pre vás