"Už aby si skapala," opakoval, pľul na mňa a trhal mi vlasy.

Neviem, či bol spúšťačom jeho dvojitý život, alebo že ja som v tom čase dokončila vysokú školu a on nie, no začal ma fyzicky napadať. Trhal mi vlasy a bil ma. Spomínam si, ako mňa aj dcéru v novembri oblial studenou vodou. Nalial mi ju aj do postele, zobral mi perinu a otvoril okno, že si nezaslúžim spať v teple. Už aj predtým ma vyhodil von v spodnej bielizni alebo ma zamkol do pivnice. Snažím sa neobzerať späť, lebo by som sa zbláznila, no prvky manipulácie sa zjavovali už skôr. Čo nebolo podľa neho, bolo zle. Keď som šla s kamarátkou na kávu, musela som byť doma o jedenástej.

Ak som desať minút meškala, zamkol ma v izbe. Išlo to postupne, ako špirála, v ktorej čakáte na to, kedy príde zase to pekné, ale je toho čoraz menej až už nie ste schopná to rozdýchať. U mňa to platilo doslova. Na jeden rok som stratila hlas. Domnievam sa, že to bolo spôsobené psychickým tlakom. Nedokázala som prehlušiť ani zvuk varnej kanvice. Keď som sa mu snažila niečo povedať, opakoval po mne a povedal: „Už aby si skapala, však?“ Nadával mi do hnusných tlstých kráv, o jedle, čo som navarila, povedal, že sa nedá žrať – pritom rada a dobre varím. Potom mi raz syn povedal niečo, čo znelo ako manžel. Vtedy som sa spýtala, či chcem čakať, kým deti vyrastú a budú sa správať ako on... Na koho by som to zvalila? Len na seba, že som nemala odvahu odísť.

Keď ma v garáži pritisol k stene a mlátil drevenou tyčou, chcela som umrieť. No zmobilizovala som sily a kontaktovala centrum. Najskôr som odmietala podať žiadosť o rozvod, bolo pred Vianocami a dcéru čakal ples, no potom som si uvedomila, že vždy sa nájde nejaký dôvod. Po dvoch rokoch násilia som ju konečne podala a začalo sa peklo. Odsťahovala som sa zo spálne, no večer prišiel, pľul na mňa a nadával mi. Spálil mi veci, ktoré som potrebovala na pracovnú cestu do Prahy. Ráno ma poškriabal, oblial kávou, studenou vodou, ale zvládla som odísť na autobus. On išiel po mne autom, nabiehal na mňa s tým, že ma zabije. Šla som stopom do mesta a stihla vlak.

Po návrate som šla rovno na políciu. Bol opakovane vykázaný z domu, ale súdne rozhodnutie neustále porušoval. Keď jeden večer prišiel a škrtil ma o radiátor, vzali ho na tri mesiace do väzby. Nemusel platiť výživné a všetci dovtedajší kamaráti sa mi otočili chrbtom, aby ich nevypočúvali. Deti to znášali psychicky veľmi zle. K tomu sa pridal tlak zo strany jeho rodičov. Celú dobu vedeli, že ma bije, jeho matka vždy hovorila, že je zviera.

Ale keď som to začala riešiť, postavila sa proti rozvodu, pretože videla len majetok a náš spoločenský status - manžel podnikateľ, ja vzorná matka. No neexistuje iná cesta – len od agresora odísť. Je to dlhý proces, ale stojí za to. Problém násilia nemôže zostať za zatvorenými dverami v štýle čo sa doma navarí, to sa doma zje. Chcem motivovať ženy, aby sa nebáli zmeny.

Daniela Konečná riaditeľka Únie materských centier:&nbsp;

„Ženy, ktoré k nám prichádzajú, zažívajú násilie v rodine a neexistuje žiadna šablóna, ktorá by nám mohla napovedať viac. Nerozhoduje vzdelanie, majetkové pomery, počet detí. Jediné, čo po roku vieme vyhodnotiť, že musíme o tejto téme hovoriť viac. Zatvorené dvere sú ešte viac zatvorené ako v minulosti a spolužitie pod vplyvom strachu je priveľmi časté. Teraz sa k tomu pridáva aj moc peňazí, moc známostí a sila kariérneho postavenia partnera,“ vysvetľuje Daniela Konečná z Únie materských centier.

Myslela si, že sa vydáva za svojho princa, no po svadbe nastalo peklo

Výber pre vás

Myslela si, že sa vydáva za svojho princa, no po svadbe nastalo peklo

Súvisiace články

Zaľúbená Beata netušila, čo ju po krásnej svadbe čaká: Keď zistila, za koho sa vydala, už bolo neskoro

Mariku rozvod s alkoholikom nezlomil: Po 50-ke to riskla so zoznamkou, ale taký koniec nečakala

Týrané manželky: Vystúpte z bludného kruhu! Čo robiť, keď vás partner ponižuje a deptá

Výber pre vás