Tereza poznala Tomáša zo sídliska. Mal o desať rokov viac ako ona. Presne vedela, ktoré okno v paneláku patrí práve jemu. Dlhé mesiace, možno roky, sa len obchádzali bez slov. Úsmevy však padali z oboch strán na všetky strany. Vtedy bola Tereza najšťastnejšia pod slnkom. Dnes tridsiatnička Tereza si už ani presne nepamätá, kde s Tomášom po prvý raz hodila reč. „Presne si však viem spomenúť, keď ma pozval na prvú kávu. Mala som čerstvých osemnásť, ešte som chodila na gymnázium. On už dávno podnikal v Bratislave. Sedeli sme v kaviarni v centre mesta. Mali sme sa o čom baviť, ale neprekvákali sme dlhé hodiny. Čo-to sme si o sebe povedali, kto sa čomu venuje a bolo. Odviezol ma domov, nevymenili sme si kontakty, nepadol bozk ani dotyky. Nič. Nebola som sklamaná. Tešila som sa, že som s ním konečne mohla prehodiť pár slov,“ spomína si Žilinčanka.

Už dávno sa jej vtedy do uší donieslo, čo si šepkalo celé mesto. Tomáš je veľký sukničkár. Vraj kvôli tomu mu aj skrachovalo manželstvo. Kamarátky ju upozorňovali, aby si s ním dala pokoj. Sympatie však boli silnejšie. „Keď si na to spätne spomínam, neverím, že sme nemali byť spolu. Na druhý deň sme sa totiž stretli znova, na ďalší znova a skrátka vždy, keď bol doma v Žiline, sme na seba náhodne naďabili. Stretnutia sa zintenzívňovali a ja som pri ňom prvýkrát pocítila skutočnú lásku. Bola som poriadne doňho,“ smeje sa. Fungovali na diaľku, až kým Tereza nedoštudovala strednú školu. Na vysokú sa, samozrejme, hlásila do Bratislavy. Mali jasné plány – konečne budú spolu bývať. Na budúcnosti sa nezhodli „Som z obyčajnej rodiny, ktorá nikdy nerozhadzovala peniaze. Skrátka, mali sme to, čo sme potrebovali. Tomáš bol iný. Nemusel sa uskromňovať. Doprial aj mne, nebudem klamať. Len som mala pocit, že pred svojimi kamarátmi zrazu akoby zabudol, odkiaľ prišiel. To som mu z času na čas vyčítala. Rád sa ukazoval a na to ja nie som. Doma som v ňom však mala oporu. Až kým sme sa zhruba po dvoch rokoch spoločného bývania nezačali rozprávať o spoločnej budúcnosti.“ Kým študentka ekonómie cítila, že Tomáš by mohol byť pre ňu ten pravý na založenie vlastnej rodiny, on to zrejme vnímal inak. „Veľmi som túžila po dieťati, nejakej istote, ktorú by som od neho mala. Vôbec mi neprekážalo, že som bola študentka. Bola som pripravená stať sa mamou a na iné som nehľadela. Dokonca aj neveru, o ktorej som sa dozvedela, som mu odpustila. Netrvalo to deň, dva, ale začala som mu zas veriť. Tomáš mal však pred sebou len biznis a vidinu peňazí. Stále mi zatváral ústa tým, že máme čas.“

Jedného dňa to vzdala. Zbalila si veci a odišla bývať ku kamarátke. Bez slova, hádok, výčitiek. Kľúče od bytu nechala v poštovej schránke a definitívne sa od neho odstrihla. „Nezaberali na mňa správy a prosby o odpustenie. Ani kytice kvetov, ktoré mi do školy kuriérom posielal, dokonca ani list, v ktorom mi vyznával lásku. Či som urobila dobre, dodnes netuším. Jedno viem, že v mojom srdci má výnimočné miesto. Hoci Bratislava nie je veľká a obidvaja tu žijeme, ani raz sme sa nestretli. Asi to tak má byť. Ja som stále slobodná, bezdetná. On takisto. Či sa naše cesty ešte niekedy skrížia, netuším. A neviem ani povedať, či si to želám. Jedno je však isté – po dieťati túžim rovnako intenzívne ako pred pár rokmi,“ uzatvára.

Túžila som po dieťati, on mal len svoj biznis

Výber pre vás

Túžila som po dieťati, on mal len svoj biznis

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Až prasknutá lebka mi ukázala realitu

Skutočný príbeh: Rodinné tajomstvo odhalil môj prorocký sen

Skutočný príbeh: Z protivnej kolegyne sa stala fajn baba

Skutočný príbeh: Záhadná stopárka pri ceste zrazu zmizla

Skutočný príbeh: Zneužili moje meno a spravili zo mňa zlodejku

Skutočný príbeh: Tajne randím so svojím profesorom

Skutočný príbeh: Kvôli trapasu pri milovaní som prišla o frajera

Skutočný príbeh: Narodeninový trapas odhalil frajerovu povahu

Skutočný príbeh: Tragédia mi vzala najlepšiu priateľku

Skutočný príbeh: Môj muž za svoju neveru zaplatil veľmi tvrdo

Výber pre vás