Prvý ručne vyrobený adventný kalendár pochádzal z roku 1851, ale prvý tlačený vyrobil nemecký tlačiar Gerhard Lang v roku 1908, ktorý dostal nápad založený na tradícii zo svojho detstva. Langova mama pre neho vyrábala kalendár tak, že na kúsok kartónu pripla 24 malých cukríkov. Rozhodol sa navrhnúť vlastnú verziu a vytvoril farebné obrázky pripevnené na kartón. Kalendár s otvárateľnými okienkami vyrobili až začiatkom 20. rokov minulého storočia, ale druhá svetová vojna ukončila úspech tejto nemeckej tradície. Adventné kalendáre plnené čokoládou poznáme až z roku 1958 a z Nemecka sa rozšírili do celého sveta. Dnes je to druhý najpopulárnejší vianočný zvyk po stromčeku.

... stromčeky a darčeky sú na Slovensku celkom modernou záležitosťou? V mestách sa začali vianočné stromčeky ozdobovať na konci 18. storočia, na dedine ešte neskôr – na konci 19. storočia do 30. rokov 20. storočia. Vianočné darčeky sa začali dávať pod stromček až na začiatku 20. storočia.

Prečo vždy vyzdobujeme zelenou a červenou?

Zelená je v kresťanstve farba nádeje a zelené kríky a ihličnaté stromy v zime symbolizovali život, pretože dokázali prežiť mrazy a udržať si krásnu farbu. Červená farba sa začala využívať vo vianočnej výzdobe, keď cirkev uznala vianočné sviatky ako oslavu narodenia Ježiša Krista. Červená symbolizuje jeho krv, ktorá bola preliata na kríži za hriechy ľudstva. A tak si zelená a červená farba držia v našom podvedomí prím napriek všetkým trendom. Možno práve pre tú osudovosť ako symboly života a smrti. Ľudia najprv využívali len zelené vetvičky s červenými bobuľami, ako je cezmína. Dnes obchody ponúkajú všetky možné ozdoby v odtieňoch červenej.

Prečo máme bobaľky, pupáky či opekance s makom na štedrovečernom stole?

Typická slovenská dobrota, ktorá je známa na strednom Slovensku ako pupáky, na východe zase ako bobaľky, no na západe rozšírená nebola. Všeobecne ju poznáme ako opekance. Recept pravdepodobne pochádza z kuchyne severného Spiša. Odpradávna sa piekli z chlebového cesta v peci v tvare dlhších šúľkov alebo menších paličiek. Z pripraveného chlebového cesta sa najprv odkroja kúsky vo veľkosti orecha, tie sa následne upečú v peci. Tesne pred zjedením sa obaria vodou alebo mliekom, aby zmäkli, posypú sa pomletým makom či cukrom a niekde sa zalejú roztopeným maslom. Každé štedrovečerné jedlo malo kedysi symbolický význam. Cesnak napríklad zabezpečoval zdravie, ale aj chránil dom pred škodlivými bytosťami. Kapusta a huby zase ochraňovali rodinu pred hladom. A mak bol symbol hojnosti. Nie nadarmo sa hovorí: „Mať peniaze ako maku.“ Opekance sa jedia z jednej misy, aby bola rodina súdržná. Ich jedenie počas vianočnej večere malo zabezpečiť hojnú úrodu obilia v nasledujúcom roku.

V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka – fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné, neskôr sa ľudia dožadovali farebných, ozdobených najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia okrem vianočnej gule zaplavili trh iné tvary ozdôb zo skla, či už hviezdy, srdiečka, šišky, snehové vločky, domčeky, alebo anjeliky.

Podľa historických prameňov má medovnikárstvo ako remeslo korene v Nemecku. Medovníky piekli v kláštoroch, ale aj v šľachtických a meštianskych rodinách a boli nezdobené. Výrobe vo veľkom sa venovali remeselníci medovnikári. V Bratislave existoval cech medovnikárov už v 14. storočí. Od 17. storočia sa medovnikárske technológie a výrobné postupy skvalitňovali, do cesta sa pridávali rozmanité chuťové prísady a aromatické koreniny. Z cesta z ražnej múky a vareného medu sa piekli perníky. Ak použili surový med, nazvali dobroty medovníky. Dnes sa hovorí, že perníky sú s cukrom, ale medovníky iba s medom. Slovo perník sa k nám pravdepodobne dostalo z češtiny a je odvodené od slova pepř – čierne korenie. Korenina bola súčasťou pôvodnej receptúry peperníku/peprníku.

V zahraničí salónky takmer nenájdete, ale my si ich rady dávame na stromček. Ich pôvod môžeme vystopovať až do Francúzska, odkiaľ sa rozšírili ďalej. Fondánové salónky v typickom obale, ktoré vešiavame na stromček, sú maďarským produktom. Na svete je viacero podobných sladkostí, ale z Maďarska pochádza zvyk vešať ich na stromček ako dekoráciu. Aj pre nás sa stali od 19. storočia typickou vianočnou sladkosťou.<br>... stromčeky a darčeky sú na Slovensku celkom moderným javom? V mestách sa začali stromčeky ozdobovať na konci 18. storočia, na dedine ešte neskôr, niekedy medzi koncom 19.&nbsp;storočia až 30.&nbsp;rokmi 20. storočia. Vianočné darčeky sa začali dávať pod stromček až na začiatku 20. storočia.

Oblátky vznikli z hostie, predstavujú teda Ježišovo telo. Vyrábajú sa z nekvaseného cesta zo pšeničnej múky a z vody a pečú v oblátkovej forme. Kedysi na začiatku adventu žiaci po domoch vyberali obilie na oblátky, ktoré potom piekol učiteľ a žiaci ich roznášali s vinšom v posledný týždeň pred Vianocami. Pre učiteľa i žiakov to bol istý zárobok. Oblátkam sa pripisovala čarovná moc, preto sa odkladali do siatin, dávali sa do liečiv a na ochranu pred požiarom.

Stavanie betlehemov sa spája so svätým Františkom z Assisi. U nás sa začali šíriť v 13. storočí. Neskôr ich vystriedali gotické krídlové oltáre. Počas baroka sa v kostoloch stavali veľké a honosné, ale s rastom počtu figúrok sa zmenšovali. V 17. a 18. storočí Jozef II. zákazal stavanie betlehemov v kostoloch. Tak si ich ľudia začali stavať doma. Najčastejšie betlehem vyrezávali z dreva, ale poznáme ho aj z keramiky, zo šúpolia, sadry, z vosku, papiera či maľované na skle.