Online magazín pre štýlové ženy. Venuje sa najmä témam ako krása, móda, životný štýl, vzťahy, domácnosť a rodina.

Redakcia Nový Čas pre ženy

Halloween je na Slovensku stále relatívne novým fenoménom, ktorý u mladšej generácii naberá na sile a u staršej na odsúdení... Miestami na sociálnych sieťach vidíme aj akési protesty proti Halloweenu, ktorý kombinuje zábavu s tajomnou atmosférou, ponúka príležitosti na kreatívne večierky, kostýmy a strašidelné dekorácie. A často sa nám spája s komerčnou Amerikou. 

Hoci sa často pokladá za „americký“ sviatok, jeho pôvod siaha hlboko do histórie a bol súčasťou osláv dávnych národov na Britských ostrovoch. 

Oslavy Halloweenu sa viažu na keltský sviatok Samhain, ktorý sa slávil na prelome októbra a novembra. Kelti verili, že v tento deň sa brány medzi svetom živých a mŕtvych otvárajú a duše zomrelých môžu navštíviť svojich blízkych. Počas Samhainu ľudia používali masky a kostýmy, aby sa ochránili pred zlými duchmi a prijali tých dobrých. Oslavy Samhainu boli aj symbolom prechodu medzi letom a zimou, teda svetlom a tmou.

Zastavme sa na chvíľu pri rovnodennosti a slnovratom. Boli to medzníky, ktorý pred kresťanstvom znamenali veľmi veľa. Pohanské národy, akými boli aj Slovania, brali jarnú a zimnú rovnodennosť za oveľa viac, ako len medzník v časovom úseku. Znamenalo to koniec leta a začiatok zimy a zima bola všeobecne viac spájaná s temnotou a smrťou. Prirodzene, že vznikali rituály, akoby zmierenia so smrťou. Berme ich ako prípravu na to, že smrť je súčasťou a môže kedykoľvek prísť a pradávne národy verili, že zimný slnovrat je na to ideálny. 

Slovania mali podobné sviatky spojené s úctou k zosnulým a s vnímaním posmrtného sveta ešte pred príchodom kresťanstva. U starých Slovanov bol tento sviatok známy ako Dziady (čiže Predkovia). Tento sviatok pripomínal niektoré prvky keltského Samhainu – najmä presvedčenie, že počas určitého obdobia v roku sa stierajú hranice medzi svetom živých a mŕtvych.

Tiež Slovania verili, že počas Dziadov sa môžu duše zosnulých priblížiť k svetu živých, a preto im pripravovali pohostenie, jedlo a nápoje, aby ich uspokojili a získali si ich priazeň. Obyčajne sa pripravovali tradičné jedlá, napríklad chlieb, kaše či koláče, a nechávali ich na stoloch alebo na miestach, kde sa predpokladalo, že sa duše predkov môžu zdržiavať. 

Súčasťou slávnosti bolo aj zapálenie sviečok a ohňov na miestach, kde sa konali obety, pretože oheň mal dušiam ukazovať cestu, keď prichádzali do sveta živých. Tento akt symbolizoval spojenie medzi svetmi a poskytoval svetlo dušiam, aby sa mohli vrátiť bezpečne späť. Oheň mal tiež ochrannú funkciu, ktorá mala odradiť zlé sily a duše, ktoré by mohli živým škodiť.

Ak ste si to prečítali až potiaľ, tak si uvedomíte, že slovanské rituály a oslavy v mnohých ohľadoch pripomínajú dnešné Dušičky, ale tiež Halloween, pretože všetky tieto sviatky boli ovplyvnené pohanskými rituálmi a zvykmi a všetky zdieľajú hlavnú myšlienku: spomienku na zosnulých a symbolické prepojenie so svetom predkov.

V 8. storočí sa pápež Gregor III. rozhodol presunúť sviatok Všetkých svätých z mája na 1. november. Cieľom bolo nahradiť pôvodné pohanské oslavy kresťanským sviatkom, aby sa v tento deň spomínalo na zosnulých a svätých. Na Slovensku tento sviatok spájame s 1. novembrom ako Sviatkom všetkých svätých, pričom 2. november je Dňom pamiatky zosnulých, alebo ľudovo Dušičky.

Dušičky sú pre Slovákov dôležitou tradíciou, ktorá sa nesie v znamení spomienky na blízkych, ktorí nás opustili. Tento deň symbolizuje návrat ku koreňom a prejavenie úcty tým, ktorí už nie sú medzi nami. Rodiny sa stretávajú pri hroboch, zdobia ich kvetmi, vencami a zapálenými sviečkami. Svetlo sviečok má hlbokú symboliku – je prejavom lásky a nádeje, že duše našich blízkych našli večný pokoj.

Do Severnej Ameriky sa Halloween dostal spolu s prisťahovalcami z Britských ostrovov a Írska. Spočiatku ho oslavovali len v menších komunitách, no v 19. storočí sa stal známym a postupne nadobudol masový kultúrny význam. V 20. storočí sa Halloween komercializoval a stal sa príležitosťou pre kostýmy, sladkosti a vyrezávané lampáše, čím získal podobu, ktorú dnes poznáme. 

Hoci Halloween a Dušičky majú rozdielne korene, oba sviatky spája úcta k zosnulým a pripomienka na smrť ako prirodzenú súčasť života. Zatiaľ čo Halloween predstavuje hravý a zábavný prístup k nadprirodzeným témam, Dušičky sú sviatkom introspektívnym a plným úcty, kedy sa rodiny stretávajú, aby si pripomenuli a uctili pamiatku svojich zosnulých. Oba sviatky tak dávajú priestor na rôzne podoby vyjadrenia tejto spomienky.

Halloween nemá nič spoločné s Amerikou, poznali ho aj Slovania! Dušičky prišli s kresťanstvom

Autor článku

Redakcia Nový Čas pre ženy

Výber pre vás

Halloween nemá nič spoločné s Amerikou, poznali ho aj Slovania! Dušičky prišli s kresťanstvom

Autor článku

Redakcia Nový Čas pre ženy

Súvisiace články

Toto sú hrady, zámky, na ktorých dodnes straší! Ľudia vravia: cítime chlad, počujeme zvuky a...

Dôstojný odchod? Naozaj EXISTUJE! Sú miesta, ktoré poskytnú podporu pacientovi i jeho rodine...

Niekedy stačí málo: Táto zmena premení vašu jeseň na najkrajšie obdobie! Musíte vyskúšať č. 2

Užite si jesenné prázdniny a Halloween v Bojniciach! Strašidelný víkend plný zábavy

Najhorší susedia, akých by ste nepriali ani najväčším nepriateľom! Nemáte takých náhodou aj vy?

Výber pre vás