V minulosti sa duševné problémy riešili za zatvorenými dverami. Tak by to aj malo byť, kľučku by ste však v prípade choroby mali stlačiť u odborníka. Blízki nám totiž svojimi radami môžu viac ublížiť ako pomôcť.

„Mali sme rodinné problémy a vtedy bola mamka iná,“ rozpráva Erika, ktorá sa s depresiou stretla u svojej mamy. „Dovtedy činorodá žena bola zrazu unavená, vyčerpaná a problém jej robili aj základné činnosti ako chodiť do práce. Predtým generál rodiny – a zrazu sa ťažko rozhodovala. Asi najťažšie boli zmeny nálad, bývala strašne smutná a cítila vinu, že sa nedokáže tešiť. Spätne to vidím ako chybu, ale nevedeli sme, s čím máme dočinenia, tak sme sa ju snažili povzbudiť, brať na akcie, dovolenky.

Vyčítali sme jej, že sa nevie vzchopiť, povzbudzovali sme ju k pozitívnemu mysleniu. Dodnes nenávidí ten pojem, vtedy toho nebola schopná. Mala poruchy spánku a svoje správanie odôvodňovala tým, že sa poriadne nevyspí. Zmiatlo nás to a aj preto trvalo dlhšie, kým sme všetko pochopili. Potila sa, málo jedla, chudla, vyzeralo to, že trpí nejakou chorobou. Praktický lekár ju vyšetril a poslal k endokrinológovi a trvalo celé týždne, kým nás nasmeroval k psychiatrovi. Dnes je mama na liekoch, tak ako cukrovkári, alebo tí, čo majú vysoký tlak. Žije plnohodnotne a vie sa už tešiť aj z maličkostí.“

Skutočná depresia je choroba ako každá iná. Aj keď nepoznáme presné príčiny, výskumy ukázali, že mozog pacientov funguje odlišne. Neplechu zrejme spôsobuje nerovnováha dôležitých chemických látok – neurotransmiterov.

Príznaky depresie sa od bežných negatívnych reakcií na nepriaznivé životné udalosti líšia tým, že pretrvávajú dlhšie, sú hlboké a znemožňujú človeku fungovať v bežnom živote. „Ak pacient trpí depresiou, jeho fyzický i psychický stav ovplyvňuje smútok. O depresiu ide, ak to trvá minimálne 14 dní. Niekedy ale nemusí byť postihnutá priamo smutná, ekvivalentom smútku pre klasifikáciu duševných porúch je, že človek sa nevie potešiť z bežných vecí, ako z práce, detí, vnúčat, záľub. Ženy, ktoré rady skrášľujú domácnosť alebo si niečo prečítajú, zrazu o to stratia záujem, dokonca ich to zaťažuje,“ vysvetľuje doktorka Vavrušová a dodáva, že vtedy hovoríme o tzv. anhedónii.

„Takýto človek rovnako nedokáže precítiť naplno pozitívne ani negatívne emócie, doslova si nemôže vychutnávať život vo všetkých jeho odtieňoch. Anhedónia často pretrváva aj po odznení depresívnej epizódy a sťažuje pacientovi návrat do bežných koľají. Na trhu sú však dnes už aj špeciálne antidepresíva, ktoré ju dokážu zmierniť. Pôsobia cielene iba na nervové prenášače, ktorých funkcia je pri depresii zmenená. Na rozdiel od benzodiazepínov síce účinkujú až po určitom čase (cca 14 dní), no nespôsobujú závislosť."

Podľa odborníkov sa až 40 % z nás dostane do takého stavu, ktorý by sa mal liečiť. Depresia môže postihnúť každého bez ohľadu na vek či postavenie. K vzniku psychických porúch prispieva stres, rýchly životný štýl, prepracovanosť, vzťahy v rodinách, sociálna neistota i traumy z minulosti. No môžu sa objaviť aj bez zjavnej príčiny a pôvod ochorenia sa nedá zistiť. Určitú predispozíciu môžeme aj zdediť. K prepuknutiu však môžu prispieť aj stresujúce životné zmeny, ktoré sú navonok príjemné, ako prírastok do rodiny, povýšenie v práci či náhle zbohatnutie.

Už počas dospievania sa výskyt depresií u dievčat oproti chlapcom prudko zvyšuje. Súvisí to s formovaním identity, rozvíjajúcou sa sexualitou a hormonálnymi zmenami. Stres v práci v kombinácii s úlohou matky môže byť spúšťačom depresií v strednom veku. Pohlavné hormóny a ich kolísanie počas tehotenstva, po pôrode či v prechode majú podľa vedcov vplyv na chémiu v mozgu a jej prípadné poruchy. Ak sú tabletky na upokojenie vaše verné kamarátky, zvážte odbornú liečbu pod dohľadom lekára.

„Niektorí ľudia sa s tým naučia žiť, no vedú nekvalitný život. Zvyknú si na to, povedia si, že im nie je pomoci a len nejako prežívajú,“ hovorí MUDr. Vavrušová. Ak príznaky trvajú dlho, depresia vedie k strate výkonnosti, k izolácii aj k zhoršeniu zdravotného stavu – predstavuje významný rizikový faktor pre vznik ochorení srdca a ciev, chrbtice či onkologických diagnóz.

Keď má telo problém, ktorý bolí, utekáme k lekárovi, prečo to teda neplatí aj pre dušu? Psychiater je odborník ako každý iný. Porozprávate mu len to, čo sama chcete. Možno vás prekvapí, že pri človeku s objektívnym pohľadom vám to pôjde ľahšie. Za skúšku nič nedáte, na vyšetrenie nepotrebujete žiadanku od iného lekára a ak sa napriek tomu bojíte, čo povie okolie, môžete navštíviť lekára v inom meste. „Keď sa potvrdí, že ide o depresiu, pacient by mal byť rád, lebo sa jeho choroba začne riešiť. Liečbou sa kvalita života podstatne zlepšuje,“ konštatuje MUDr. Vavrušová.

Na jeseň nás častejšie prepadá akási melanchólia spojená s únavou. Nedávny slovenský prieskum odhalil, že viac ako polovica z nás má vyčerpaný organizmus. Tieto údaje sa pritom netýkajú len starších ročníkov. Hneď po kategórii 65+ obstála v teste najhoršie veková skupina od 18 do 29 rokov. Zvýšená únava znižuje našu schopnosť riešiť stresové situácie, no za bežných okolností to dokážeme zvládnuť.

„Každý človek niekedy zažil smútok. Po prepustení z práce či tragickej udalosti alebo jednoducho vtedy, keď sa nie všetko vydarí, sme smutní z toho, že všetko, čomu sme venovali svoj čas, zlyhalo. Ak sú tieto pocity len prechodné a vidíte nejakú perspektívu, že toto mi nevyšlo, ale ide sa ďalej, je to v poriadku,“ vysvetľuje lekárka.

Víria vám hlavou alebo ich počúvate od blízkych? Tak neotáľajte a začnite konať!

„Mrzí ma, že som dnes na blízkych bola taká nevrlá, ale neviem to ovplyvniť.“

„Radšej budem sama, ako s inými, aj tak ma nechápu.“

„Dnes sa zase necítim dobre, ani neviem prečo.“

„Som unavená a nedokážem sa sústrediť. Asi mám problémy s pamäťou.“

„Nič ma nebaví a nechutí mi jesť.“

„Nič sa mi nedarí, som neschopná.“

„Zase som sa poriadne nevyspala, v noci som sa budila s preľaknutím a ráno som vstávala so zlými pocitmi.“

✘ Vzchop sa už konečne! – biologická porucha mozgu nie je prejav duševnej lability.

✘ Už sa k tomu nevracaj – rozhovor o smútku pomôže znižovať postihnutému úzkosť.

✘ Potrebuješ zmenu – počas choroby nerobte vážne rozhodnutia, po liečbe ich chorý uvidí inak.

✔ Spánok – Doprajte telu to, čo si pýta a choďte spať o hodinku skôr.

✔ Relax – Najlepšie upokojí strečing, masáž či relaxačná hudba.

✔ Prechádzky – Zmierňujú stres, osviežujú myseľ a prospievajú kardiovaskulárnemu systému.

Tieto potraviny vás najskôr nabudia, no následne vyčerpajú.

✘ Zrejúce, fermentované, konzervované a údené jedlá

Zlyhanie nie je byť chorá, ale ignorovať to.

Lieky svojvoľne neprestávajte brať, depresia má tendenciu sa vracať.

Je dobré, ak s lekárom komunikujú aj ľudia z pacientovho okolia.

Asi 2 % obyvateľstva trpia sezónnymi depresiami, ktoré sa objavujú najmä v jesenných a zimných mesiacoch.

Ľudia s depresiou v drvivej väčšine prípadov nie sú nebezpeční pre svoje okolie, no ochorenie môže ohrozovať ich vlastné zdravie a život.

Zákerná choroba vám prevráti život hore nohami: Ak týchto 7 viet dobre poznáte, utekajte k lekárovi!

Výber pre vás

Zákerná choroba vám prevráti život hore nohami: Ak týchto 7 viet dobre poznáte, utekajte k lekárovi!

Súvisiace články

Liečivé rastlinky si poradia s každým neduhom: Ste večne nervózni? Domáci recept s vami urobí zázraky

Táto choroba vám urobí zo života peklo: 15 varovných znakov, že s vami niečo nie je v poriadku!

Kto má dnes čas na jesennú únavu? 5 tipov pre okamžité dobitie energie: Na bod č. 2 nesmiete zabudnúť!

Výber pre vás

Liečivé rastlinky si poradia s každým neduhom: Ste večne nervózni? Domáci recept s vami urobí zázraky