Vo chvíli, keď sa vaša krehká princeznička začne meniť na ženu, ktorou sa raz stane, začnú sa s ňou diať prečudesné veci. Zhlboka dýchajte a opakujte si: „Veď ju to prejde.“ Lebo prejde.

Spomínajte na časy hlbokého socializmu, v ktorých ste museli svoje ženské ja hľadať vy, a buďte rada, že vaša dcéra má na tento proces aspoň dostupný arzenál farbičiek a handričiek.

S vaším citlivým a nenápadným sprievodom skôr či neskôr nájde aj optimálne know-how, ako ich použiť.

Neberte jej právo na omyly a experimenty. Peknej postave a mladej tvári pristane naozaj takmer všetko.

A ak si niekedy žena v živote môže dovoliť šialene skombinovať fi alové pančuchy s teniskami a hromadou ligotavej bižutérie, tak je to práve v jej veku.

Také boli -násťročné dievčatká v časoch, keď ste si kajalovou ceruzkou za tri koruny išli po prvýkrát vypichnúť oko vy, také sú aj dnes, keď síce s kvalitnejšími a podstatne drahšími prostriedkami, ale rovnako neisto skúša svoj prvý „dymový“ mejkap vaša dcéra.

Výsledok je zrejme rovnako žalostný, lebo tu pomôže len prax. Dáša odchádza každé ráno spolu so svojou 16-ročnou dcérou do tej istej školy. Jedna tam učí, druhá študuje.

„Ráno na jej prípravy môžem dozrieť – mejkap rozotretý pekne dostratena, na viečku jemná čierna linka a na perách priesvitný lesk. Všetko v poriadku."

„Poobede doma zistím, že linka strojnásobila svoj objem, oči zareagovali alergicky a pery krášli krvavočervený rúž rozpitý v kútikoch (kamarátska služba spolužiačky Viktórie)."

„Kolega fyzikár vraj dlho nechodil, tak sa dievčatá trochu vylepšili. Na oči dostala harmančekový obklad a na druhý deň išla do školy nenamaľovaná – v jej veku hotová spoločenská samovražda.“

Dievčatá vo fáze „už nie dieťa – ešte nie žena“ sa zmietajú v extrémoch. Túžia vyzerať ako dokonale retušované bábiky z plagátov, ale k osobnej hygiene pristupujú ešte dosť laxne.

Chcú byť originálne a „samy sebou“, ale zároveň potrebujú zapadnúť do skupiny. Preto nechápete, prečo vaše 14-ročné kvieťa zrazu preferuje čierny lak na nechty a neoblečie si nič, čo na sebe nemá flitrovanú lebku.

Až kým vám na dvere nezaklopú jej tri podobne doriadené kamarátky. Sú nekonečne sebavedomé a pritom strašne neisté.

„Áno, som geniálna, ale netuším, po kom to mám,“ reagovala 13-ročná dievčinka na uznanie vlastných rodičov nad polročným vysvedčením, na ktorom boli ako vždy iba jednotky.

Tá istá mladá dáma vstáva už pol roka o polhodinu skôr, pretože každé ráno sa trikrát prezlečie a svoj outfi t pre istotu pošle ememeskou dvom spolužiačkam, ktoré rozhodnú, či takto môže vyjsť medzi ľudí.

Sú drzé ako opice a citlivé ako šestonedieľky. S ľadovým výrazom v tvári ohodnotia váš nový účes slovami slovami „To si za to aj platila?!“, ale pri pohľade na opustené mačiatko sa roztečú na kolomaž.

Nadhľad, trpezlivosť a zmysel pre humor vám obom pomôžu toto náročné obdobie prekonať v relatívne dobrom duševnom zdraví (vo vašom prípade) a s prekvapivo príjemnými výsledkami (v jej prípade).

<strong>Rebelantky a bludičky<br /></strong>

V puberte nekompromisne platí zákon tlaku a odporu. Čím viac na ňu budete tlačiť, čím viac jej budete zakazovať a nanucovať svoju predstavu vkusu, tým viac sa bude vzpierať.

Možno je vaša autorita na takej úrovni, že vás či chce, či nechce počúvne na slovo, ale to si len koledujete o väčší problém v budúcnosti.

Keď sa raz vymaní spod vašej kontroly, môže ustreliť tak, že sa nebudete stačiť čudovať.

Práve poslušné dcérenky neskôr na vysokoškolských internátoch stvárajú ako odtrhnuté z reťaze. Hlava na ježka a piercing v obočí je to najmenej.

Dieťa v puberte potrebuje svoju autonómiu. Priestor, kde môže rozhodovať samo o sebe. Ak chce vyzerať ako upírka z Twilightu, je to fakt len jej vec.

Samozrejme, môžete ponúknuť alternatívy, ale či si ich vyberie, nechajte na ňu. Tvrdo zasiahnuť môžete v dvoch prípadoch – keď ide o zdravie alebo o dobré mravy.

Škoda, že neexistuje čosi ako trenažér zápalu obličiek, vaječníkov a močového mechúra. Keby existoval, mal by byť povinný pre všetky vyznávačky kombinácie: bedrové nohavice – krátka bundička.

Dievčatko má na sebe síce tri vrstvy, no keď sa predkloní, vidíte jej chrbát až po lopatky. Aj v záveji uprostred januára. Ak nepomáha osveta a dohováranie, musí nastúpiť direktíva.

Lebo na koho sa niektorá zo spomínaných diagnóz raz nalepí, náchylný je na ňu do konca života. To vy, samozrejme, viete a nechcete, aby to vaša dcéra spoznala na vlastnej koži.

Takže vždy, keď je vonku pod nulou – musí mať pod hrozbou zhabania mobilu (alebo inej katastrofy) na sebe pančuchy, tielko a kríže v teple. Napríklad.

Tiež je dobré tínedžerky zorientovať v tom, že na sestrinu promóciu alebo do divadla sa rifľová zodratá sukienka a tričko s trblietavým nápisom „SEXY BITCH“ fakt nehodia.

Lebo dnes naozaj nikto nemusí robiť kompromis medzi vlastným štýlom a úctou k udalosti, na ktorú sa oblieka.

A v žiadnom prípade nezosmiešňujte. Nielenže sa bude just stajlovať po svojom, aj keby rovno vedela, že vyzerá ako Viktorka od splavu, ale postavíte medzi sebou múr, ktorý vydrží dlhšie ako ten berlínsky.

Verte, že jedného dňa sama príde na to, čo jej pristane. Zuzanina dnes 17-ročná dcéra Sandra bola odmala dosť netypické dievča.

Už v škôlke odmietala nosiť šaty a sukničky a pri obliekaní do čohokoľvek volánikového či ružového revala, akoby ju drali z kože.

„Keď mala tak 13 – 14 a jej telo sa začalo meniť, zásadne nosila bratove svetre, tričká, bundy, dokonca aj nohavice, myslím, že okrem spodnej bielizne všetko. A keďže syn je o tri roky starší a o hlavu vyšší, všetko jej bolo obrovské."

„Vyzerala v tom ako bezdomovec, ale nedala si povedať. Nič nepomáhalo. Jeden čas si syn na skriňu namontoval dokonca petlicu s kladkou :).

„Keď sme išli nakupovať, zakaždým sme skončili v chlapčenskom oddelení, kde som to často vzdala a zaplatila za ďalšie tričká a mikiny, ktoré mohol rovno nosiť aj syn."

„Raz mi suseda vo výťahu chcela polichotiť a povedala, že ‚obaja naši chlapci’ sú takí slušní a vychovaní.“

Keď sa Sandra na gymnáziu po prvýkrát zamilovala, začala si obliekať svoju konfekčnú veľkosť a nosiť (aj) dievčenské oblečenie.

Stále síce preferuje nohavice a jednoduché športové veci, ale naozaj jej to pristane a s chlapčiskom si ju už nikto nemýli.

Absolútne liberálny postoj k obliekaniu svojich dvoch dcér, 13-ročnej Sofie a 11-ročnej Nikity, má moderátorka a producentka Jana Škreková.

Obliekanie vždy nechávala na ne a keď boli menšie, ľudia sa ich často pýtali, či im nie je zima.

Obe sú dosť temperamentné, teplé oblečenie ich obmedzuje v pohybe a Nikita dodnes nenosí zimné bundy – maximálne teplé svetre a na to vestu.

„Raz ma v škole zastavila taká zlatá mamička a doniesla mi po svojej dcérke igelitku s pančuškami a ponožkami, aby Nikita nemrzla,“ spomína Jana s úsmevom.

Slobodné a kreatívne prostredie robí z Janiných dcér už dnes neuveriteľne originálne slečny, ktoré v dave určite neprehliadnete.

„Baby asi pred rokom objavili japonské komiksy – manga, k tomu sa pridal záujem o Japonsko ako také. Obidve sa učia denne samy cez net po japonsky, a čo ich chytilo najviac, je štýl obliekania – harajuka."

„Veľa farieb, veľa bižutérie, skrátka, na prvý pohľad je to absolútny miš-maš. Jedine keď ideme spolu medzi ľudí, tak ich sem-tam poprosím, aby brali na mňa ohľad a zjemnili kreativitu."

„Viac im do toho nehovorím, len s úsmevom sledujem, ako samy zisťujú, či to ‚prepískli’, či je to vulgárne, alebo sa ozaj cítia v pohode a samy sebou. Je to síce systém pokus – omyl, ale neviem si predstaviť, ako inak by objavovali svoj štýl.“

No a keďže Sofia pomaly dorastá do maminých vecí, Jana nikdy nevie, čo jej v skrini ostane.

„No a musím sa priznať, že rovnako ako ony, už aj ja ‚lašujem’ v ich skriniach a sem-tam si nenápadne niečo požičiam. Uznávam, že majú dobrý vkus.“

Máte doma tínedžérku s absurdným imidžom? Nevadí!

Výber pre vás