Prečo pri myslení dvíhame očí?

Viaceré vedecké výskumy potvrdili, že ak sa snažíme vyriešiť nejaký problém, dvíhame hlavu nahor. Pohyb očí pritom prezrádza, ktoré zážitky alebo spomienky nám pomáhajú: pohľad dohora napravo sprevádza spomienku na detstvo, dohora naľavo, spomienku z ostatných mesiacov. Pri pohľade napravo si zároveň spomíname na staré zvuky či slová. Naopak, keď sa pozeráme doľava, prichádzajú nám na um nové zvuky. Pohľad dolu značí spomienky na nepríjemné zážitky.

Každú noc presnívame aspoň sto minút a predsa nie je úplne jasné prečo. Viac ako 3 000 rokov ľudia pátrajú po tom, akú funkciu majú sny. Pre vedecké spracovanie sú veľmi komlikované, nedajú sa totiž vedecky priamo objektivizovať. Vieme už však dokázať, kedy sa človeku práve sníva. Dá sa to zaregistrovať prístrojom. Keď človeka v určitej fáze spánku zobudíme, veľmi dobre si vybavuje svoje sny. Mnohí vedci sú na základe štúdií presvedčení, že sny nás varujú a upozorňujú na choroby. Môžu byť zakódovanou výstrahou, ktorú k nám vysiela mozog.

Prečo nám škŕka v bruchu?

Škŕkanie v bruchu poznáme dôverne asi všetci. Všetci tiež dobre vieme, že nám väčšinou oznamuje, aby sme sa najedli. Keď je žalúdok prázdny a nemá čo spracúvať, tak sa sťahuje. Tým dochádza k intenzívnemu stláčaniu žalúdočných štiav, slín a prehltnutého vzduchu, preto v bruchu vznikajú hlasné škŕkavé zvuky. Často je však škŕkanie či žblnkanie signálom, že nám hapruje trávenie.

Prečo nám drkocú zuby?

Ak je nám zima, väčšinou nám začnú drkotať zuby. Je to prirodzená reakcia nášho tela, ktorá nás chráni pred chladom. Čudujete sa ako? Následkom drkotania, tohto ochranného opatrenia, sa nám v tele začnú totiž chvieť drobné svaly, aby sa zahriali. Drkotanie zubov od zimy trvá len dovtedy, kým organizmus nedosiahne svoju normálnu teplotu. Potom sa svaly prestanú chvieť. Zuby nám môžu drkotať aj z nadmerného stresu alebo zo strachu.

Prečo nám slzia oči pri „číne“?

Keď jeme pikantné jedlo, takmer vždy nám začnú slziť oči a je nám teplo. Prečo je to tak? Ak zjeme pikantné jedlo, náš mozog najprv „vyhlási“ zvýšenie telesnej teploty, potom spustí potenie, aby sa organizmus ochránil pred prehriatím. Súbežne sa do chodu zapojí takzvaný blúdivý nerv, ktorý spôsobuje podráždenie slizníc, následkom čoho nám začínajú tiecť slzy z očí.

Naše telo vylučuje plačom stresové hormóny a škodlivé látky, predovšetkým soli, napríklad káliumchlorid. Preto voláme plač aj ventilom duše, telo sa po ňom uvoľní. Ak ochutnáme slzy, majú chuť ako čistá morská voda. Muži plačú v priemere 1,5-krát, ženy 5,3-krát za mesiac. Novinkou je, že mužský plač sa vyskytuje dnes dvakrát častejšie ako pred desiatimi rokmi, čím sa muži začínajú približovať k nežnému pohlaviu.

Prečo nám rastú zuby múdrosti?

Zuby múdrosti sa začnú tlačiť von medzi 17. až 25. rokom života. Sú to vlastne tretie stoličky, ktoré nemajú žiaden význam ani funkciu, akurát nám strpčujú život. Zuby múdrosti vo väčšine prípadov totiž nemajú voľný priestor, kde by mohli rásť. Je to vlastne akýsi pozostatok z čias našich predkov, keď sme mali veľké čeľuste.

O funkciách smiechu tiež ešte nevieme všetko. Vedci rozlišujú dva spôsoby: úprimný, radostný smiech a smiech umelý, akoby vynútený. Ten prvý vyvoláva v mozgu chemické reakcie, vyrába napríklad viac prirodzených tlmičov bolesti, odstraňuje stresové hormóny. Okrem toho smiech vyvoláva vyššiu tvorbu interleukínu 2, látky, ktorá zvyšuje našu odolnosť. Smiech môže dokonca spôsobiť aj smrť. Istý dánsky lekár sa pozeral na čiernu komédiu, počas ktorej sa mu tep zvýšil z 80 úderov za minútu na celých 500, čím utrpel smrteľný obehový kolaps. Čiže aj v tomto prípade platí, že všetkého veľa škodí.

Prečo je zívanie nákazlivé?

Istotne ste to spozorovali aj vy, keď si zívne jeden človek v miestnosti, odrazu začnú zívať aj ostatní. Nákazlivosť zívania zrejme tkvie v tom, že miestnosť, v ktorej sa ľudia nachádzajú, nie je dostatočne vetraná a chýba v nej kyslík. Stáva sa to najmä v kine, na večierku alebo v hľadisku opery. Dr. Robert Provine z marylandskej univerzity v USA tvrdí, že zívanie nemá síce žiaden vplyv na príjem kyslíka, ale posilňuje, najmä pri pocite nudy, výrobu tzv. šťastných hormónov – endorfínov.

Prečo zívame a plačeme? Poznajte tajomstvá organizmu

Výber pre vás

Prečo zívame a plačeme? Poznajte tajomstvá organizmu

Súvisiace články

Joga naučí človeka lepšie zvládať problémy a stres

Chcete byť šťastné? Nevracajte sa späť do minulosti!

Výber pre vás