Cítite sa trápne, že sa so svojimi kvetmi rozprávate? Nemusíte, aha, čo rastliny NAOZAJ dokážu!

Nebolo to tak dávno, čo sa záhradníci báli priznať, že sa so svojimi rastlinami rozprávajú. Dnes už sa im nikto smiať nemôže. Vedci dokázali, že rastliny na svojich pestovateľov reagujú a že reagujú na vibrácie ich hlasu. Pozitívne. Najnovšie výskumy botanických fyziológov dokazujú, že rastlinná ríša je oveľa sofistikovanejšia, než si ľudia chcú pripustiť. Rastliny vedia počítať a pamätajú si rôzne udalosti, spoznávajú svojich susedov, a dokonca sa vraj rozhodujú.

Napriek tomu, že rastliny nemajú nervovú sústavu ani nič podobné živočíšnemu mozgu, dokážu sa učiť podobným spôsobom ako živočíchy. "Hoci predstava, že sa rastliny dokážu správať v kognitívnom zmysle, môže byť pre verejnosť mätúca, mnohí z nás sú ohromení zložitosťou rastlinných reakcií na vonkajšie podnety. Pribúdajú dôkazy, že rastliny vedia komunikovať, pamätajú si, rozhodujú sa a dokonca počítajú. To sú schopnosti, ktoré by sme u živočíchov označili ako kognitívne," tvrdí profesor Umberto Castiello z Univerzity v Padove.

Napríklad u mäsožravých rastlín rosičiek, ktoré získavajú dusík lapením muchy do svojich listov a rozkladom ich tiel, bolo preukázané, že tieto rastliny vedia počítať, koľkokrát si ich hmyzia obeť sadla na lepkavý list. Až keď na ňom pochoduje patrične dlho, list sa zavrie a hmyz zachytí. Podľa odborníkov rosička nezatvára list pri prvej návšteve hmyzu, aby korisť neminula a nemrhala energiou na náročný proces zovretia a roztvorenia listu. Vie tiež odlíšiť dotyk hmyzu od úderu kvapky dažďa.

Pri pokusoch s mimózou zase bolo preukázané, že keď rastlinu opakovane púšťali na zem z výšky desiatich centimetrov, po niekoľkých takýchto otrasoch prestala zatvárať listy, pretože zistila, že pády pre ňu nie sú nebezpečné.

"Tá rastlina si uvedomila, že takýto pád je normálny a nepredstavuje pre ňu nebezpečenstvo. Oveľa úžasnejšie je na tom to, že rastlina si to pamätala ešte ďalší mesiac, čo dokazuje schopnosť prejaviť dlhodobú pamäť," tvrdí profesor Castiello.

Rastliny tiež komunikujú koreňmi, ktoré tvoria doslova neurologickú sieť v pôde. Rastliny si vymieňajú mnoho informácií o zdrojoch živín, množstve vlahy v pôde, výskyte bylinožravcov, ktorí ich okusujú atď. Je dokázané, že keď jednu rastlinu obhrýza bylinožravec, táto začne vysielať signály do okolia, ktoré ostatné rastliny zachytia a začnú vylučovať do svojich tkanív látky, ktoré bylinožravcom nechutia. "Otázkou by už dávno nemalo byť, či sú rastliny kognitívne organizmy, ale ako dokážu využívať svoju kognitívnu kapacitu," dodáva profesor Castiello.