Nebolo to tak dávno, čo sa záhradníci báli priznať, že sa so svojimi rastlinami rozprávajú. Dnes už sa im nikto smiať nemôže. Vedci dokázali, že rastliny na svojich pestovateľov reagujú a že reagujú na vibrácie ich hlasu. Pozitívne. Najnovšie výskumy botanických fyziológov dokazujú, že rastlinná ríša je oveľa sofistikovanejšia, než si ľudia chcú pripustiť. Rastliny vedia počítať a pamätajú si rôzne udalosti, spoznávajú svojich susedov, a dokonca sa vraj rozhodujú.

Maja Velšicová
Maja Velšicová
Zdroj: Norbert Skaličan

Napriek tomu, že rastliny nemajú nervovú sústavu ani nič podobné živočíšnemu mozgu, dokážu sa učiť podobným spôsobom ako živočíchy. "Hoci predstava, že sa rastliny dokážu správať v kognitívnom zmysle, môže byť pre verejnosť mätúca, mnohí z nás sú ohromení zložitosťou rastlinných reakcií na vonkajšie podnety. Pribúdajú dôkazy, že rastliny vedia komunikovať, pamätajú si, rozhodujú sa a dokonca počítajú. To sú schopnosti, ktoré by sme u živočíchov označili ako kognitívne," tvrdí profesor Umberto Castiello z Univerzity v Padove.

Mäsožravé rastliny, mávajú bizarné tvary i spôsoby lovu svojich obetí
Mäsožravé rastliny, mávajú bizarné tvary i spôsoby lovu svojich obetí
Zdroj: Shutterstock

Napríklad u mäsožravých rastlín rosičiek, ktoré získavajú dusík lapením muchy do svojich listov a rozkladom ich tiel, bolo preukázané, že tieto rastliny vedia počítať, koľkokrát si ich hmyzia obeť sadla na lepkavý list. Až keď na ňom pochoduje patrične dlho, list sa zavrie a hmyz zachytí. Podľa odborníkov rosička nezatvára list pri prvej návšteve hmyzu, aby korisť neminula a nemrhala energiou na náročný proces zovretia a roztvorenia listu. Vie tiež odlíšiť dotyk hmyzu od úderu kvapky dažďa.

Mäsožravé rastliny, mávajú bizarné tvary i spôsoby lovu svojich obetí
Mäsožravé rastliny, mávajú bizarné tvary i spôsoby lovu svojich obetí
Zdroj: Shutterstock

Pri pokusoch s mimózou zase bolo preukázané, že keď rastlinu opakovane púšťali na zem z výšky desiatich centimetrov, po niekoľkých takýchto otrasoch prestala zatvárať listy, pretože zistila, že pády pre ňu nie sú nebezpečné.

Mimóza citlivá
Mimóza citlivá
Zdroj: profimedia

"Tá rastlina si uvedomila, že takýto pád je normálny a nepredstavuje pre ňu nebezpečenstvo. Oveľa úžasnejšie je na tom to, že rastlina si to pamätala ešte ďalší mesiac, čo dokazuje schopnosť prejaviť dlhodobú pamäť," tvrdí profesor Castiello.

h
h
Zdroj: Shutterstock

Rastliny tiež komunikujú koreňmi, ktoré tvoria doslova neurologickú sieť v pôde. Rastliny si vymieňajú mnoho informácií o zdrojoch živín, množstve vlahy v pôde, výskyte bylinožravcov, ktorí ich okusujú atď. Je dokázané, že keď jednu rastlinu obhrýza bylinožravec, táto začne vysielať signály do okolia, ktoré ostatné rastliny zachytia a začnú vylučovať do svojich tkanív látky, ktoré bylinožravcom nechutia. "Otázkou by už dávno nemalo byť, či sú rastliny kognitívne organizmy, ale ako dokážu využívať svoju kognitívnu kapacitu," dodáva profesor Castiello.