Neviem, či je to v tom, že som vyčerpaná, alebo som len lenivá, lebo si to môžem dovoliť. Nemám deti ani partnera, žijem sama. Vždy mám plány, že pôjdem cvičiť, behať, urobím si poriadok vo veciach, ale nakoniec nerobím nič. Som so sebou nespokojná a každý deň si vravím, že od zajtra sa naštartujem, ale akoby som nemala vôľu. Mám preto výčitky a pocit, že nechávam život unikať pomedzi prsty.

Soňa

Odpovedá psychologička Mgr. Sylvia Dančiaková:

Syndróm vyhorenia, strata zmyslu života, depresia, nespokojnosť či lenivosť... Určite to chce zmenu. Viete, čo „máte robiť“, čo chcete robiť, čo je „zdravé“, čo by ste mali, ale točíte sa v kruhu, ako sa to nedá. Najefektívnejšia cesta je vyhľadať terapeuta. Reštart s odborným sprievodcom.

Z veľkých plánov je fajn prejsť k malým, konkrétnym krokom, ktoré ste schopná robiť denne a ešte aj rada. Prísť na to, čo sa naozaj skrýva za touto etapou vášho života. Kde načerpať energiu na pozitívnu zmenu? Akú máte predstavu o živote, plány... A sú naozaj vaše?

Chce to nájsť zdroj – čo vás naozaj napĺňa a nabíja. Doprajte si túto dobrodružnú cestu plnú objavov a naplnenia. Ak sa vám do toho nechce, pravdepodobne je to len ďalšia výhovorka. Aspoň o tom hovorte s priateľmi, s rodinou – dostanete spätnú väzbu.