Bábkoherečka Viera Kučerová: Chceme, aby rodičia robili pre svoje deti 20 minút denne TOTO

Vierin otec kedysi v magickej českej metropole študoval. Dcére o vysokoškolských časoch veľa rozprával. Zanechalo to v nej také stopy, že aj ona zatúžila po vzdelaní na niektorej z tamojších univerzít. Rozhodla sa pre bábkoherectvo. „Doma som tvrdila, že idem so školou na trojdňovú exkurziu. S pravdou som vyšla von, až keď mi prišlo rozhodnutie o prijatí,“ vynárajú sa jej úsmevné spomienky.

Keďže v roku 1982 bola Praha hlavným mestom Československa, rodáčka z Očovej síce odchádzala ďaleko od rodiny, ale nešla do cudziny. Vďaka skvelým spolužiakom si na internáte i v meste rýchlo zvykla. „Moji spolužiaci z hereckého ročníka boli napríklad Ivana Chýlková, Viera Holubová, Karel Roden a ďalšie zvučné mená. Dodnes sa stretávame, a ak treba, pomáhame si,“ pokračuje. Zlom nastal po rozdelení republiky.

„Bolo to pre mňa veľmi ťažké. Cítila som sa ako cudzinka vo svojom štáte. Zrazu som patrila k národnostnej menšine. Ja som totiž neemigrovala, len som odišla do iného mesta vo svojej krajine,“ opisuje krušné chvíle. Aj vďaka vtedajšiemu manželovi si svoje zázemie rýchlo našla. „V tom čase mnohí zvažovali, ktoré občianstvo si ponechať a ktorého sa vzdať. Ja som sa však slovenského nikdy nezriekla.“

Praha ju jednoducho dostala. Nielen svojimi sto vežami, zákutiami, ale aj množstvom kultúrnych podujatí. V českej metropole sa nikdy nenudí. Dokonca, aby medzi Čechov čo najlepšie zapadla, naučila sa češtinu na takej úrovni, že hrala v českých divadlách a v tunajšej televízii dabovala hádam najznámejšiu televíznu lekárku – doktorku Quinnovú. „Slovenčina a čeština sú pre mňa také automatické, že si ani neuvedomujem, keď prepínam z jednej reči do druhej podľa toho, s kým komunikujem,“ hovorí čistou stredoslovenčinou, ktorú ju naučila mama. Aby oba jazyky priblížila aj najmenšej generácii, píše knižky pre deti a hrá v divadle. A to všetko dvojjazyčne – po slovensky i po česky.

Kvôli inšpirácii sa zvykne túlať Prahou. Medzi jej obľúbené miesta patrí napríklad Vyšehrad. Historický kolos na skale nad Vltavou, v ktorom sídlil prvý český kráľ Vratislav I., je jej srdcu veľmi blízky, lebo je odtiaľ nádherný výhľad. V okolitom parku nachádza pokoj. Jej ďalším favoritom je divadlo Říše loutek, kde odohrala nejedno predstavenie s drevenými marionetami. „Hrali sme pre viacero významných hostí. Špecifickým však bol mág David Copperfield, ktorý si s vtedajšou priateľkou Claudiou Schiffer kúpili celé predstavenie Orfeus a Eurydika iba pre seba. Pre všetkých išlo o veľké prekvapenie, keď sme ich videli sedieť v hľadisku,“ spomína.

Česi a Slováci majú k sebe blízko, to je neodškriepiteľný fakt. No na druhej strane podľa Viery Kučerovej až takí podobní nie sme. „My sme temperamentnejší, impulzívnejší a srdečnejší. Česi inklinujú viac k pragmatickosti. Keď Slovákom príde návšteva, domáci si odtrhnú od úst a vytiahnu zo skríň najlepšie klobásy či iné dobroty, len aby si hostí uctili. Česi sa o vás tiež postarajú, ale má to limity,“ čo však nevraví ako výčitku.

Hoci nový koronavírus urobil šlamastiku aj v jej práci, s kolegami sa vynašli. Do divadla síce nechodia, no na divákov nezabudli. Viera presunula do online sféry napríklad úspešné čítanie pre celé Slovensko, ktoré organizuje už roky. Oslovila hercov, spisovateľov, učiteľov i ďalších dobrovoľníkov, ktorí každý deň prinášajú pre najmenších novú rozprávku. „Chceme byť inšpiráciou pre rodičov, aby siahli po knihe pre seba i svoje ratolesti aspoň na dvadsať minút denne,“ vraví.