Najbeštiálnejší sériový vrah Ameriky: Obete resuscitoval, aby trpeli dlhšie! Bude vám zle...

Cheryl Bradshaw sa so smiechom opýtala: „Som pripravená ťa servírovať na večeru. Ako sa voláš a ako vyzeráš?“ Súťažiaci číslo jeden, Rodney Alcala, odpovedal: „Volám sa banán a vyzerám skvele... Ošúp ma.“ Tento moment na televíznej šou The Dating Game v roku 1978 vyvolal smiech nielen u Bradshaw, ale aj v celom štúdiu. Nikto netušil, že práve prehovára jeden z najkrutejších sériových vrahov v dejinách USA.

V relácii The Dating Game, ktorá bola predchodcom dnešných reality šou ako The Bachelor, Cheryl dostala možnosť klásť otázky trom mužským súťažiacim bez toho, aby ich videla. Vybrala si Alcala, dlhovlasého fotografa, ktorý vo voľnom čase rád skákal padákom a jazdil na motorke. Ani netušila, že si naplánovala rande so sériovým vrahom.

Cheryl, ktorá bola v tom čase nádejnou herečkou bojujúcou so sexismom v priemysle, videla účinkovanie v relácii ako možnosť presadiť sa. Keď sa na scéne stretli, netušila, že muž, ktorý vyzeral ako ideálny súťažiaci, mal už na rukách krv. „Dating Game bola nevinná šou, plná dvojzmyslov a hravosti. Bolo to obdobie, kedy sme ešte úplne nerozumeli hrozbám sexuálnych predátorov,“ vysvetľuje Matt Murphy, bývalý prokurátor, ktorý pracoval na Alcalaovom prípade.

Keď si Cheryl vybrala Alcala s komentárom „Mám rada banány, takže si vezmem číslo jedna!“, štúdio burácalo potleskom. Dvojica vyhrala tenisové lekcie a výlet do zábavného parku. Lenže Cheryl už krátko po natáčaní pocítila zvláštnu neistotu, ktorá jej pravdepodobne zachránila život.

Po natáčaní zavolala produkčnej Ellen Metzger a povedala, že sa s ním necíti komfortne: „Vyžaruje z neho niečo divné, mám z neho zlý pocit. Nie som v pohode, môžem to zrušiť?“

Cheryl neskôr o svojich pocitoch hovorila aj autorovi knihy The Killing Game: The True Story of Rodney Alcala. Opisovala, že spočiatku sa jej Alcala páčil, jeho odpovede boli hravé a plné dvojzmyslov, čo vtedy do šou patrilo. Keď sa však stretli osobne, jej intuícia zapracovala. „Dostala som zimomriavky, bola som nervózna a mala pocit, že niečo nie je v poriadku.“

Cheryl už potom Alcala nikdy nevidela a po krátkom čase sa odsťahovala z Kalifornie a založila si rodinu. Spomienky na stretnutie s masovým vrahom ju však prenasledovali celý život.

Po natáčaní sa totiž Rodney Alcala vrátil k svojmu vražednému besneniu. V roku 1979 zabil iba 12-ročnú Robin Samsoe a krátko na to bol zatknutý. Vyšetrovatelia neskôr objavili jeho sklad, kde našli asi 1 700 fotografií prevažne mladých žien, a tiež šperky patriace jeho obetiam.

V roku 2010 ho vďaka DNA usvedčili z ďalších piatich vrážd spáchaných medzi rokmi 1977 a 1979. Odhaduje sa však, že obetí mohlo byť až 130! Súd ho odsúdil na trest smrti, no v roku 2021 zomrel vo veku 77 rokov na Alzheimerovu chorobu, skôr ako mohol byť popravený.

Matt Murphy, ktorý s Alcalaom denne prichádzal do kontaktu počas jeho posledného procesu, naňho spomína ako na charizmatického, no zároveň sadistického vraha. „Bol fascinujúci, no zároveň obludný. Tešil sa z brutálnych vrážd, rád spôsoboval bolesť a utrpenie. Počas procesu to bolo veľmi náročné aj pre rodiny obetí.“ Kto bol ale skutočne Rodney Alcala?

Rodney Alcala, známy ako „The Dating Game Killer“, bol jedným z najplodnejších sériových vrahov v histórii USA. Narodil sa 23. augusta 1943 v San Antoniu, Texas, do rodiny mexických prisťahovalcov. Jeho rodina sa neskôr presťahovala do Los Angeles v Kalifornii, keď bol ešte dieťa. Keď mal Alcala asi 11 rokov, jeho otec ich opustil a zanechal matku samú s deťmi, čo výrazne ovplyvnilo jeho detstvo.

Napriek tomuto narušeniu rodinnej štruktúry Alcala vyrastal v relatívne normálnych podmienkach. Mal úspešných súrodencov – jeho brat absolvoval West Point a stal sa vojnovým hrdinom vo Vietname. Alcala sám bol považovaný za inteligentného, s oficiálne nameraným IQ na úrovni génia. Mal množstvo priateľov, dievčatá ho považovali za atraktívneho, a nikdy nebol outsiderom. Na rozdiel od mnohých sériových vrahov, v jeho živote neboli zaznamenané žiadne prípady sexuálneho alebo fyzického zneužívania počas detstva.

Po ukončení strednej školy vstúpil Alcala do armády, no po niekoľkých rokoch bol prepustený kvôli psychickým problémom. Po návrate do civilného života začal študovať film na univerzite UCLA, kde sa venoval fotografii, ktorá sa neskôr stala jeho zbraňou pri lákaní obetí.

Nič nenasvedčovalo tomu, že by Rodney mal temné sklony. Matka aj ďalší členovia rodiny ho podporovali a z hľadiska jeho kriminálnych činov a psychologického rozpoloženia sa nikdy nenašli žiadne významné stopy, ktoré by naznačovali jeho vývoj smerom k sadistickému vraždeniu.

Alcala v 70. rokoch viedol dvojitý život. Navonok pôsobil ako šarmantný, inteligentný a zručný fotograf, no tajne páchané zločiny boli desivé a nesmierne sadistické. Počas svojho vražedného besnenia si vyberal prevažne mladé ženy, pričom ich často fotografoval predtým, než ich brutálne zavraždil. Niektoré z jeho obetí boli počas vraždy viackrát uškrtené a následne resuscitované, aby ich utrpenie trvalo čo najdlhšie. Fotografie, ktoré sa neskôr našli v jeho tajnom sklade, boli dôkazom jeho až chorobnej fascinácie utrpením.

Alcalaov vzťah s rodinou sa stal predmetom záujmu vyšetrovateľov, pretože po každej vražde sa vracal k svojej matke, s ktorou žil. Svoj kriminálny život skrýval veľmi dobre, a aj keď sa po zatknutí matka a súrodenci vyjadrili, že sú jeho činmi šokovaní, nikto z nich vraj nikdy nemal podozrenie, že by mohol byť sériovým vrahom.

Práve tento paradox – výchova v milujúcej rodine bez známok zneužívania – robí Alcalaov príbeh ešte desivejším. Ukazuje, že aj človek s bežným rodinným zázemím, dobrým vzdelaním a šarmom môže skrývať temné a nepochopiteľné tajomstvá, ktoré vyústia do brutálnych činov. A tak Alcala zostáva jednou z najdesivejších postáv americkej kriminalistiky – muž, ktorý pod svojou šarmantnou maskou ukrýval monštrum.