Karolínu trápili úzkosti: Sadla si, začala robiť TOTO a sama neverila, čo sa s ňou porobilo

„Už ako dieťa som si vyrábala vlastné časopisy, komiksy a príbehy. Bol to vždy svet, ktorý bol bezpečný, nech sa vonku dialo čokoľvek,“ spomína Karolína. Ako sama vraví, deti vedia, prečo niečo neustále vymýšľajú. Tvorivosť je zázračne liečivá, ľudia však na to vo víre dospeláckych starostí zabúdajú. Podľa Karolíny je to škoda.

Ako začala aktívne písať? „Keď som v šestnástich rokoch začala bojovať s akútnymi úzkosťami, intuitívne som hľadala spôsoby, ako si pomôcť. Občas som nemala energiu, niekedy som mala pretlak myšlienok a pocitov a potrebovala som to dostať zo seba von,“ spomína Karolína, „ale nejde iba o to, aby som dostala niečo na povrch. Pri písaní dostáva chaos v nás formu a poriadok. Písanie je zázračné v tom, že človek dokáže lepšie porozumieť sám sebe. Upratať si mnohé veci, ktoré spôsobujú zmätok. Pochopiť. Bez pochopenia sa podľa mňa nedokážeme posunúť ďalej, odpustiť krivdy, vnútorne sa očistiť od všetkého, čo nám už neslúži. Práve preto je to úžasné,“ vysvetľuje.

Pre Karolínu je písanie kombinácia intelektuálnej a emocionálnej práce. „Na to, aby sa dal človek duševne do poriadku, treba kombináciu oboch. Iba rozumom sa problémy riešiť nedajú, ale bez racionálneho uchopenia a spracovania sa stávame obeťou svojich emocionálnych turbulencií. Písanie je tvorivá činnosť ako stvorená na hľadanie prieniku medzi rozumom a srdcom. Je zábavné, pretože pri ňom prekvapíte sami seba. Je trpezlivé a chápavé, pretože papier znesie všetko. Je čarovné, lebo sa môžete vracať v čase, konzervovať prítomnosť alebo písať listy napríklad svojmu budúcemu ja,“ vyznáva sa.

Páčilo sa mi, že Karolína myslí aj na tvorivé písanie v školách, ktoré absentuje alebo je nedostatočné. „Umelecké disciplíny sú celkovo v štandardných školách poddimenzované, čo je podľa mňa škoda.“ Podľa nej sa viac zameriavame na všetko okolo, na umelo vytvorené problémy než na seba a na svoje skutočné potreby.

Hovorí, že písanie pomáha nadviazať a zlepšovať si vzťah k sebe samému. Ale aj pochopiť svoju rodinu a okolie, svoje voľby a motivácie. Dospieť. Keďže vie, ako ju samu písanie ovplyvnilo, môže ho len odporúčať. „Svojou knižkou Rokenrol som v hlave uzavrela jednu kapitolu v živote. Vždy to bude súčasť mojej histórie, ale cítim sa podstatne slobodnejšie. A keď vidím, že môj text pôsobí tak, že sa dotkne duše iného človeka... Čo viac si môžem priať?“