Každý má svoje návyky a niekedy je naozaj ťažké zladiť ich. Hovorím to z vlastnej skúsenosti. Naši nám pomáhali, ako vedeli. Keď sme potrebovali, postrážili nám syna a potom aj dcérku. K deťom, teda k svojim vnúčatám, mali veľmi pekný vzťah. To bolo naozaj super. Môj muž zase pomáhal okolo domu. Napriek tomu, že som bola prakticky v dome, kde som vyrastala, a išlo o moju mamu a nie svokru, prišli chvíle, keď sme sa hádali.

Mama mala pocit, že mi stále musí vysvetľovať, ako čo urobiť, zariadiť, uložiť... Napríklad jej prekážalo, ako som vyvesila mokrú bielizeň, a v dome či záhrade po mne všetko opravovala. Pripadala som si úplne neschopná. Najviac mi prekážalo, že deťom núkala veľa sladkostí. Ja som skôr za to, aby deti sladkosti nejedli. Sem-tam nepoviem, ale nie každý deň. Preto sme sa často hádali. Našťastie sme dostali hypotéku a kúpili sme si vlastný byt. K babke chodíme na víkendy a tak je to najlepšie. Mladé rodiny by mali byť samy, ale rozumiem, že veľakrát to nejde. Nie každý si to môže z finančného hľadiska dovoliť.