NAJ vianočné príbehy z vášho detstva: Milujúci otec urobil pre svoje dievčatko niečo úžasné

Keď nám zomrela mama, bola to pre nás veľká rana. Boli sme tri dospelé sestry, ale smrť mamy z nás spravila vystrašené a bezbranné deti. O ocka sme prišli už dávnejšie a rodičovský dom sme sa rozhodli predať. Všetky sme sa stretli pri vypratávaní domu a každá si vzala, čo sa jej páčilo, ostatné sme predali či rozdali. Ešte sme si hovorili, že sa vieme dohodnúť a nehádame sa pre majetky ako niektorí súrodenci. To však trvalo len do chvíle, kým sme medzi vianočnými ozdobami nenašli vyrezávaný drevený betlehem, ktorý u nás stál každý rok pod stromčekom. Spájali sa s ním silné spomienky.

Prosím si kópie
Nárokovala si naň najstaršia sestra, chcela ho aj najmladšia a potom sa ešte ozvala aj moja dcéra, vraj babka jej ho sľúbila. A hádka bola na svete. Chápala som, že každá má k betlehemu puto, ale nechcela som, aby sme sa preň hádali. Preto som ho vzala k svojmu známemu rezbárovi a poprosila som ho, aby mi vyrobil dva rovnaké betlehemy, ak to bude možné.

Jeden do každej rodiny
Kópie boli nádherné, na nerozoznanie od originálu. Rovnaké postavičky aj figúrky zvierat, zachoval aj patinu. Betlehemy som ukázala sestrám a boli nadšené. Keďže teraz boli tri, každá si mohla zobrať do rodiny ten svoj. Originál ostal vnučke, teda mojej dcére, ale tá mala srdce na mieste a tetám darovala pôvodné figúrky. A tak mala každá svoj kúsok dedičstva po mame a po babke. Niekedy vôbec nejde o peniaze, ale skôr o emocionálnu hodnotu. A ešte som zabudla dodať, že rezbár si nechcel vziať peniaze. Len za materiál, vraj to robil od srdca. Tak som mu povedala, že vďaka nemu budú v rodine naozaj pokojné sviatky.

Pre mňa boli magické Vianoce vtedy, keď som bola ešte malá. S ockom som chodievala do lesa po jedličku. Keďže som z Kysúc, naše okolie bolo pokryté snehom. Ako malé dievčatko som sa zabárala do závejov a otec mal vždy radosť, keď ma videl, ako sa teším z toho, že padám zas a znova. Keď už sme dlho kráčali a nevládala som, zobral ma na plecia a spievali sme si vianočné pesničky. Cestou, kým sme našli vytúženú jedličku, sme pozorovali zvieratká, ktoré sa kŕmili z krmelcov, do ktorých sme im priniesli seno. Keď sme konečne našli „našu“ jedličku, vybrali sme sa naspäť domov.

Cestou späť sme ešte postavili snehuliaka. Vyštípaní mrázikom sme si sadli k peci a zohrievali sa horúcim čajom. Večer sme jedličku ozdobili a kochali sa jej vôňou a krásou. Ako malé dievčatko som to všetko naozaj intenzívne prežívala. To boli pre mňa magické Vianoce! Teraz, keď na to s láskou doma spomíname, vidím, ako sa ockovi vždy zalesknú slzy v očiach…