Barbora Kosírová

Radka: Takmer sme sa pobili o betlehem

Keď nám zomrela mama, bola to pre nás veľká rana. Boli sme tri dospelé sestry, ale smrť mamy z nás spravila vystrašené a bezbranné deti. O ocka sme prišli už dávnejšie a rodičovský dom sme sa rozhodli predať. Všetky sme sa stretli pri vypratávaní domu a každá si vzala, čo sa jej páčilo, ostatné sme predali či rozdali. Ešte sme si hovorili, že sa vieme dohodnúť a nehádame sa pre majetky ako niektorí súrodenci. To však trvalo len do chvíle, kým sme medzi vianočnými ozdobami nenašli vyrezávaný drevený betlehem, ktorý u nás stál každý rok pod stromčekom. Spájali sa s ním silné spomienky.

Prosím si kópie Nárokovala si naň najstaršia sestra, chcela ho aj najmladšia a&nbsp;potom sa ešte ozvala aj moja dcéra, vraj babka jej ho sľúbila. A&nbsp;hádka bola na svete. Chápala som, že každá má k&nbsp;betlehemu puto, ale nechcela som, aby sme sa preň hádali. Preto som ho vzala k&nbsp;svojmu známemu rezbárovi a&nbsp;poprosila som ho, aby mi vyrobil dva rovnaké betlehemy, ak to bude možné.

Jeden do každej rodiny Kópie boli nádherné,&nbsp;na nerozoznanie od originálu. Rovnaké postavičky aj&nbsp;figúrky zvierat, zachoval aj patinu. Betlehemy som ukázala sestrám a&nbsp;boli nadšené. Keďže teraz boli tri, každá si mohla zobrať do rodiny ten svoj. Originál ostal vnučke, teda mojej dcére, ale tá mala srdce na mieste a&nbsp;tetám darovala pôvodné figúrky. A&nbsp;tak mala každá svoj kúsok dedičstva po mame a&nbsp;po babke. Niekedy vôbec nejde o&nbsp;peniaze, ale skôr o&nbsp;emocionálnu hodnotu. A&nbsp;ešte som zabudla dodať, že rezbár si nechcel vziať peniaze. Len za materiál, vraj to robil od srdca. Tak som mu povedala, že vďaka nemu budú v&nbsp;rodine naozaj pokojné sviatky.

Lenka: S ockom do lesa po jedličku&nbsp;

Pre mňa boli magické Vianoce vtedy, keď som bola ešte malá. S ockom som chodievala do lesa po jedličku. Keďže som z Kysúc, naše okolie bolo pokryté snehom. Ako malé dievčatko som sa zabárala do závejov a otec mal vždy radosť, keď ma videl, ako sa teším z toho, že padám zas a&nbsp;znova. Keď už sme dlho kráčali a nevládala som, zobral ma na plecia a spievali sme si vianočné pesničky. Cestou, kým sme našli vytúženú jedličku, sme pozorovali zvieratká, ktoré sa kŕmili z krmelcov, do ktorých sme im priniesli seno. Keď sme konečne našli „našu“ jedličku, vybrali sme sa naspäť domov.

Cestou späť sme ešte postavili snehuliaka. Vyštípaní mrázikom sme si sadli k peci a zohrievali sa horúcim čajom. Večer sme jedličku ozdobili a kochali sa jej vôňou a krásou. Ako malé dievčatko som to všetko naozaj intenzívne prežívala. To boli pre mňa magické Vianoce! Teraz, keď na to s láskou doma spomíname, vidím, ako sa ockovi vždy zalesknú slzy v očiach…

NAJ vianočné príbehy z vášho detstva: Milujúci otec urobil pre svoje dievčatko niečo úžasné

Výber pre vás

NAJ vianočné príbehy z vášho detstva: Milujúci otec urobil pre svoje dievčatko niečo úžasné

Súvisiace články

Ivetu čakajú Vianoce bez blízkych: TOTO rieši veľa Slovákov, až z toho naskakujú zimomriavky...

Na Vianoce dostala najkrajší darček, syna: Veľa plakal a manžel... Ach, toto vám zdvihne tlak

Anna netušila, čo pred ňou manžel už roky tajil: Podviedol ju s inou, ale to bol iba ZAČIATOK

Čitatelia sa podelili o najkrajšie spomienky spod stromčeka: Na tieto Vianoce sa nedá zabudnúť

S manželom urobili na Vianoce nešťastné rozhodnutie: Kričala som na svoje dieťa na Štedrý deň

Sestra ma nazvala TAKTO a mala pravdu: Po šialenej hádke sme zažili tie najkrajšie Vianoce

Výber pre vás