Partnerov som si zvyčajne vyberala podľa výzoru či podľa iskry, ktorá musela preskočiť. No pri Mirovi to bolo inak. Dlho som ho poznala iba ako čašníka, ktorý ma obsluhoval, keď som si s kamarátkami vyrazila do obľúbenej kaviarne. Sem-tam sme prehodili zopár slov, ale to bolo všetko. Nijako zvlášť ma nepriťahoval a, pravdupovediac, ani som si ho nevšímala. „Nezdá sa ti, že sa páčiš Mirovi?“ spýtala sa ma jedného dňa kamarátka.„No a? Nech si len pozerá, aj tak nemá najmenšiu šancu,“ mávla som nad ním rukou. Vtedy som to skutočne tak cítila, no len do chvíle, kým sa mi Miro nezačal ozývať. Zohnal si moje číslo a zavolal mi.

Najprv som jeho návrhy na rande odmietala. Tvárila som sa, že nemám čas. Myslela som si, že dávať nádeje niekomu, o koho nemám záujem, by nebolo pekné. No on zavolal zasa, a to presne na Valentína. Bol neodbytný, tak som sa s ním stretla, ale iba tak z nudy, žiadny vzťah som rozbiehať nechcela. Prišiel s valentínskou ružou a už pri prvej schôdzke som naňho musela zmeniť názor. Zistila som, že máme veľa spoločného, a najviac mi na ňom imponoval zmysel pre humor.

Závidia nám lásku

A tak sa z jedného stretnutia stalo druhé a z druhého tretie. Až som si uvedomila, že naňho myslím inak než len na kamaráta.
Kamarátky z môjho vzťahu neboli nadšené. „Dávaj si naňho pozor. Čašníci bývajú záletníci,“ varovali ma, ale ja som mu chcela veriť.
Raz mi známa povedala: „Počuj, ten tvoj Miro minule flirtoval s jednou pri bare, dokonca sa s ňou bozkával.“ Šokovalo ma to, a keď som sa ho na to opýtala, iba mávol rukou. „Nikdy by som ťa nepodviedol, sú to nezmysly.“ Neskôr sa ukázalo, že tá osoba naozaj klamala, lebo nám závidela našu lásku. Chvíľu bol pokoj a znova niekto zaútočil, no tentoraz na Mira. „Užil som si s tvojou frajerkou. Aby si vedel, že nie je taká svätá, ako sa robí,“ povedal mu jeden zákazník pri bare. Jasné, že Miro odo mňa žiadal vysvetlenie. Zasa to bol podlý závistlivec, ktorý nemal na to, aby zbalil nejakú ženu, tak mal potrebu ničiť iným vzťahy. Miro mi, našťastie, veril. Takých príhod bolo mnoho a pochybnosti tam vždy boli... No my sme nepodľahli klamstvám a neprestali sme si dôverovať. Naša láska rástla a jedného dňa ma Miro požiadal o ruku.

Náš vzťah zažil najhoršiu skúšku

A tak bola svadba. Keďže sme obaja túžili po dieťati, hneď sme sa do toho pustili. Otehotnela som veľmi rýchlo a bola som od šťastia celá bez seba. No o dieťatko som v štvrtom mesiaci prišla. Zrútil sa mi svet, nedokázala som sa s tým zmieriť. „Prečo sa to muselo stať práve nám?“ plakala som v Mirovom náručí. A on plakal so mnou. Mala som v duši prázdno a Miro bol na tom podobne. Neprajem to nikomu.

A tak sme sa vzájomne podporovali a uisťovali jeden druhého, že bude už len dobre. A naozaj sa to zmenilo. V deň, keď som sa dozvedela, že som opäť tehotná, som jasala od šťastia. Konečne sa nám narodil syn Dominik. Ďakovala som Bohu za ten dar. O dva roky nato prišiel na svet druhý syn Patrik. Deti nadovšetko milujeme a sme šťastní, že nám bolo dopriate mať rodinu, po akej sme vždy túžili. Hoci sa stále nájdu neprajníci, ktorí nám chcú zle, našu dôveru nezlomí už nikto a nič.

Mirka

Čo my na to?

Mirkin príbeh lásky je jeden z mnohých, ktoré ukazujú, že ak si dvaja dôverujú a chcú žiť spolu, prekonajú všetko. Aj ohováranie a neprajníkov, aj stratu toho najdrahšieho – dieťatka. Ba dokonca, ak to partneri zvládnu, môže ich to posilniť a ešte viac spojiť. Ich príbeh lásky nadobudne úplne iný rozmer – hlbší a jedinečný. Prajeme všetkým zamilovaným, aby im vzťahy vydržali čo najdlhšie!