Keď jej povedal, že ju miluje, srdce sa jej zastavilo od radosti! Môže si však dovoliť lásku?!

Sedela som na lavičke v parku, obklopená zeleným lístím a hrejivým slnkom, skončila som v práci a práve sa začínali prázdniny, všade bolo cítiť tú náladu uvoľnenia a letnej bezstarostnosti. Na leto som nemala žiadne plány. Nikam som sa nechystala na dovolenku, bola som sama, nechcelo sa mi.

Keď som práve chcela upadnúť do svojej pochmúrnej nálady osamelosti a sebaľútosti, zazvonil mi telefón. Volala mi priateľka Hana. „Ahoj, Oli, mám pre teba skvelú ponuku!“ začala s nadšením. Netušila som, čo má v pláne, ale už jej entuziazmus bol nákazlivý.

„Čo sa deje?“ zvedavo som sa spýtala.

„Môj kamarát Jakub má naplánovanú dvojtýždňovú cestu karavanom po Nórsku. Kamarát, ktorý mal ísť s ním, to na poslednú chvíľu odriekol, a tak hľadá niekoho, kto by sa pridal. Viem, že si posledné mesiace prežívala ťažké obdobie, a myslím si, že by ti to prospelo. Máš rada prírodu, ani tá divokejšia ti neprekáža a zmena prostredia by ti veľmi prospela. Čo povieš?“

Najprv som bola zaskočená. Ja a dvojtýždňová cesta karavanom s neznámym mužom? V žiadnom prípade, takže som hneď odmietla.

No už som mala chrobáka v hlave, cestovať sa malo na prelome júla a augusta, ešte bol čas si to zariadiť. A veru, tá denná rutina, ktorá má obklopovala, a samota v prázdnom byte mi tak liezli na nervy, že som si povedala, že nemám čo stratiť a horšie to už nemôže byť. Možno je výlet presne to, čo potrebujem.

Zavolala som Hanke, že idem. Bola prekvapená, ale zároveň sa so mnou tešila. Vôbec som netušila, čo ma čaká… Byť zatvorená v karavane v neznámej krajine s cudzím mužom bolo totiž určité riziko, aj keď Hanka Jakuba vychválila, že je to skvelý chlap.

Na druhý deň som sa s ním mala stretnúť a normálne ma zachvátila panika, že čo to robím. Ale Jakub bol sympatický muž stredného veku, s tmavými hustými vlasmi a okuliarmi. Jeho úsmev bol priateľský a upokojujúci. Hneď sme si padli do oka. Jakub mal rád prírodu a cestovanie a jeho láska k životu bola nákazlivá. Navyše obaja sme boli rodičmi jedného dospelého dieťaťa a rozvedení, takže sami. Nič som si od toho nesľubovala, ale napadlo mi...

Naša cesta sa začala v Osle, kde sme naložili všetko potrebné do prenajatého moderného karavanu. Vyrazili sme smerom na sever k fjordom. Už po pár hodinách jazdy som cítila, ako sa zo mňa postupne vytráca stres a napätie. Príroda bola očarujúca. Opantala ma radosť.

Prvá zastávka bola v malebnej dedinke pri fjorde. Pred karavanom sme si rozložili stoličky a pozorovali západ slnka. Jakub mi pripravil skvelú večeru, keďže aj varenie ho bavilo a začali sme sa rozprávať o živote každého z nás. „Jakub, prečo si sa rozhodol pre túto cestu?“ zvedavo som sa spýtala.

„Potreboval som si prečistiť hlavu a nájsť nový zmysel. Práca ma vyčerpáva a cítil som, že potrebujem pauzu. A čo ty, Olívia? Prečo si sa rozhodla pridať sa ku mne?“

„Podobne. Posledné mesiace boli pre mňa veľmi ťažké. Stratila som zmysel, pre ktorý som dlhé roky žila, a potrebovala som niečo, čo by ma znovu naštartovalo. Táto cesta by mohla byť začiatkom.“

Každý deň bol pre mňa novým dobrodružstvom. Prechádzky po horách, bicyklovanie po malebných cestách, plávanie v ľadových jazerách. Jakub bol skvelý spoločník, vždy plný energie a dobrých nápadov. Bol scestovaný a bolo vidno, že to nerobí prvýkrát. Cítila som sa pri ňom bezpečne.

Jedného rána sme sa rozhodli vyskúšať jazdu na kajaku. Bola som nervózna, ale Jakub ma upokojoval. „Bude to zábava! Uvidíš, že si to užiješ,“ povedal s úsmevom.

Mal pravdu. Bol to jeden z najúžasnejších zážitkov môjho života. Voda nás unášala, smiali sme sa a kričali od radosti. Po tejto adrenalínovej skúsenosti sme sa zastavili na brehu fjordu a urobili si piknik. Sedeli sme na tráve, obklopení prírodou, a užívali si každý okamih.

Jedného večera sme sa rozhodli zaparkovať karavan na odľahlom mieste pri lese. Rozložili sme si táborák a pozorovali hviezdy. Jakub vytiahol gitaru a začal hrať. Mal krásny hlas. Tuším vtedy sa to začalo, zrazu som k nemu cítila viac a moje srdce poskočilo.

„Jakub, toto je presne to, čo som potrebovala. Ďakujem ti,“ potichu som povedala.

„Som veľmi rád, že si tu so mnou, že si súhlasila s výletom. Je to až magické, že sme sa stretli, nemyslíš?“

V ten večer sme sa prvýkrát objali a pobozkali. Bolo to také opatrné, ale obaja sme vedeli, že chémia medzi nami funguje a že sa priťahujeme.

Cesta pokračovala a my sme si naplno užívali každý deň. Navštívili sme nádherné vodopády, historické pamiatky a malebné dedinky. Jakuba prekvapovalo moje nadšenie a odvaha skúšať nové veci. Menila som sa mu pred očami. Doslova som rozkvitla.

Raz sme sa zastavili na farmárskom trhu a rozhodli sa nakúpiť čerstvé suroviny na večeru. Spoločne sme varili, smiali sa a užívali si spoločnosť jeden druhého. Bolo to ako žiť v úplne inom svete, kde neexistovali problémy.

Posledné dni našej cesty sme strávili pri pobreží. Celé to bolo ako sen. Vlny sa rozbíjali o breh, slnko hralo na našej tvári a my sme sa cítili nekonečne šťastní. Raz popoludní sme si požičali bicykle a vydali sa na objavnú jazdu po pobreží. Stále sme sa smiali a doberali, mali sme podobný humor.

„Olívia, si úžasná,“ povedal so smiechom Jakub. „Nikdy by som neveril, že si budem ešte s niekým takto rozumieť,“ dodal.

Nedalo sa nesúhlasiť, v ten večer som prvýkrát zažila milovanie s cudzím mužom. Doteraz som bola verná bývalému a okrem manžela som vlastne ani nikoho nepoznala. Bolo to také nové a úžasné, až som si nadávala, že som už chcela dožiť život sama a bez sexu.

Posledný deň našej cesty sme sa rozhodli stráviť v lese, ďaleko od civilizácie. Rozložili sme si stan a prechádzali sa po lese. Večer sme si sadli k ohňu a sledovali západ slnka. Jakub sa ku mne naklonil a jemne ma bozkával. Cítila som sa ako v raji. Nechcelo sa mi vrátiť domov. Teraz som bola na správnom mieste a všetko, čo sme prežili, bolo neopakovateľné a výnimočné.

„Asi je to skoro, Olívia, ale ja som sa do teba zamiloval,“ povedal mi ticho do ucha.

„Jakub, nie si sám,“ rozosmiali sme sa.

Sedeli sme tam, obklopení prírodou a láskou, a vedeli sme, že sa zrodilo niečo nové.

A aj keď sa naša dobrodružná cesta práve končila, obaja sme vedeli, že je to len začiatok.

Po návrate sa naši kamaráti tešili, že to prerástlo do vzťahu. Hana to tak trochu plánovala a priznala sa, že ma na tú cestu posielala s týmto zámerom. Vyšlo jej to!

Mať po boku Jakuba je bonus od života. Dostala som druhú šancu a všetky obavy zo staroby sa rozplynuli. Prestala som riešiť vek aj vrásky a znovu si užívam život!